Moskva už nedôveruje žiadnym sľubom Američanov

Moskva 28. januára 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP-Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin, Facebook/Newsmax)

Dobré je, že aj medzi časťou elity vo Washingtone narastá uvedomenie, že USA nemôžu vyhrať zástupnú vojnu na Ukrajine, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

Uprostred rozruchu okolo rozhodnutia USA a ich európskych spojencov dodať Ukrajine bojové tanky Abram a Leopard, námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vo štvrtok odkázal do Washingtonu, že kontrola zbrojenia “nemôže existovať izolovane od vojensko-politickej a geostrategickej reality”, a preto je absolútnym predpokladom situácie porozumenie o “parametroch a zásadách koexistencie, ktoré by minimalizovali konfliktný potenciál” medzi Ruskom a Západom.

Riabkov uviedol, že Moskva neodmieta diskutovať s Washingtonom o kontrole zbrojenia, ale USA komplikujú konštruktívny dialóg. Vo významnej ouvertúre, okorenenej výhradami, navrhol, že “mimorozpočtová agresia USA, ktoré vsádzajú na spôsobenie “strategickej porážky” Rusku v totálnej hybridnej vojne, ktorú proti nám iniciovali, v zásade takmer znemožnila konštruktívne a plodné rokovania s Washingtonom “ako zvyčajne” o kontrole zbrojenia. Samozrejme, neznamená to, že odmietame samotnú kontrolu zbrojenia. Táto oblasť však nemôže existovať oddelene od vojensko-politickej a geostrategickej reality.”

Riabkov uviedol, že je potrebné dosiahnuť porozumenie so Západom [čítaj Washingtonom], aby bolo možné prijať “životaschopné” rozhodnutie v týchto oblastiach. Rjabkov je kontaktnou osobou ruskej FO pre vzťahy s USA. Jeho rozhovor pre noviny Kommersant sa časovo zhodoval s príchodom novej americkej veľvyslankyne Lynne Tracyovej do Moskvy vo štvrtok.

V diplomacii je zvykom, že nový vyslanec predznamenáva nový začiatok. A ruská strana dúfa, že s novou vyslankyňou, prvou americkou veľvyslankyňou v Kremli, bude možné viesť produktívny rozhovor o problematických aspektoch rusko-amerických vzťahov.

Na druhej strane veľvyslankyňa Tracyová začína svoju cestu krátko po vyhláseniach, že západné mocnosti na čele s USA pošlú tanky na vybavenie ukrajinskej armády, čo znamená vážnu eskaláciu napätia medzi USA a Ruskom.

V naratíve západných médií 31 tankov Abram a tanky Leopard (spolu asi sto kusov) zmenia situáciu na Ukrajine. Moskva však tento krok Západu vyhodnotila skôr ako prezieravý politický manéver, ktorý si vyžiadali nedávne vojenské neúspechy, ktoré Kyjev utrpel, a rastúce obavy z drvivej porážky, ak Rusko v najbližších mesiacoch spustí veľkú ofenzívu.

Je celkom zrejmé, že Moskva vzala na vedomie, že bude trvať niekoľko mesiacov, kým sa tanky skutočne dostanú na Ukrajinu a budú nasadené, a že bude potrebných niekoľko mesiacov intenzívneho výcviku, aby bol ukrajinský personál pripravený na manipuláciu s tankami. Tlačová agentúra Tass priniesla niekoľko správ, v ktorých citovala autoritatívne stanoviská ruských vojenských expertov v tom zmysle, že Moskva je schopná tieto západné tanky “spáliť”. Kremeľ sa však zdržal akejkoľvek hrozby odvety.

Z vojenského hľadiska, samozrejme, 100 – 130 tankov sotva niečo zmení na vojenskej rovnováhe na Ukrajine, ktorá je v prospech Ruska. Je vysoko pravdepodobné, že nedávne porážky ukrajinskej armády sa môžu zmeniť na snehové gule, keď Moskva spustí svoju očakávanú veľkú ofenzívu a zasadí ukrajinskej armáde knokautujúci úder.

Nedávna návšteva vysokých predstaviteľov Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu a ministerstva zahraničných vecí USA v Kyjeve, po ktorej nasledovala tajná misia šéfa CIA Williama Burnsa, zdôraznila kritickosť situácie. Medzitým v posledných týždňoch prepukol dlhoročný boj o moc medzi ukrajinskými bezpečnostnými agentúrami a rozviedkou, ktorý spôsobil čistku najvyšších predstaviteľov úzko spojených so Zelenským.

Moskva už nedôveruje žiadnym sľubom Američanov vzhľadom na dlhú históriu – počnúc sľubom bývalého ministra zahraničných vecí Jima Bakera Michailovi Gorbačovovi v roku 1989, že nerozšíri NATO na východ “ani o centimeter” – západných zrád a nesplnených sľubov.

Vplyvný šéf ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev včera zopakoval, že aj keď sa aktívne boje na Ukrajine zastavia, Moskva si nemyslí, že dôjde k poľaveniu v zástupnej vojne USA proti Rusku.

Citujem Patruševa: “Pokrok v špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine naznačuje, že Spojené štáty a NATO majú v úmysle pokračovať v úsilí o predĺženie tohto vojenského konfliktu a že sa už stali jeho účastníkmi.” Patrušev zdôraznil, že “ani po skončení horúcej fázy konfliktu na Ukrajine anglosaský svet nezastaví svoju zástupnú vojnu proti Rusku a jeho spojencom”.

Patrušev povedal: “Dnešné udalosti na Ukrajine sú výsledkom dlhoročných príprav USA na hybridnú vojnu proti Rusku a pokusom zabrániť vzniku multipolárneho sveta.”

Patrušev je jedným z Putinových najbližších spolupracovníkov, ktorých spojenie siaha až do čias ich kariéry v sovietskej KGB. Je zrejmé, že práve v čase, keď sa jeho stratégii “mletia” ukrajinských síl darí, prečo by mala Moskva drhnúť na svojich koľajach?

Práve tu sa včerajší rozhovor ministra Riabkova pre Kommersant stal užitočným ukazovateľom. Rjabkov v podstate signalizuje, že dvere na rokovania s USA sú stále otvorené. Zaujímavé je, že poukázal na to, že “väčšina úspešných rozhodnutí v oblasti kontroly zbrojenia sa zhodovala alebo bola spojená s obdobiami detente alebo konkrétnymi politickými projektmi” a historicky sa vyznačovala “pomerne vyváženým postojom strán k vzájomným zjavným ‘červeným líniám’ v oblasti bezpečnosti”.

Riabkov totiž vylúčil akékoľvek “jednostranné ústupky” zo strany Ruska v otázkach národnej bezpečnosti a zdôraznil, že najprv bude potrebné riešiť základné rozpory.

Dobré je, že aj medzi časťou elity vo Washingtone narastá uvedomenie, že USA nemôžu vyhrať zástupnú vojnu na Ukrajine. S tým súvisia aj zložité problémy v domácej politike USA, z ktorých najnovšou je otázka utajovaných dokumentov, ktorá vytvára neistotu pre Bidenovu snahu o znovuzvolenie.

Je pravdepodobné, že strašidlo, ktoré prenasleduje Bidenovu administratívu, spočíva v tom, že vojenská porážka v kombinácii s politickým napätím vo vnútri ukrajinskej vlády by mohla veľmi dobre viesť k pádu Zelenského režimu a rozpadu štátneho aparátu krajiny. A to všetko v čase, keď sa pred bránami zhromažďujú ruské sily, ktorých počet sa odhaduje na 600 000.

Je mysliteľné, že hlavnou prioritou Bidenovej administratívy v tejto chvíli bude zabrániť Moskve v spustení veľkej vojenskej ofenzívy, aby získala určitý oddych na obnovu zničenej ukrajinskej armády, vybavila ju modernými zbraňami a obnovila aspoň trochu vojenskej rovnováhy, aby sa boje mohli po prestávke obnoviť.

Ale práve keď sa jej darí stratégia “mletia” ukrajinských síl, prečo by mala Moskva drhnúť na svojich koľajach? Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes totiž vyhlásil, že “napätie sa skutočne stupňuje” po rozhodnutí Washingtonu v súvislosti s tankami a údajne prebiehajúcich rokovaniach v západných hlavných mestách o dodávkach stíhačiek F-16 na Ukrajinu.