Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov. Niektorými vysmievaná, že vraj údajná liaheň KGB?

Moskva 23. októbra 2019 (HSP/Foto:Wikipédia)

Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). Niektorými vysmievaná, že vraj údajná liaheň KGB? Alebo je to v skutočnosti vo svete renomovaná ruská diplomatická univerzita? Ako vplýva na ruskú zahraničnú politiku, obchod a hospodárske vzťahy Ruska so svetom?

14. októbra uplynulo 75 rokov od založenia Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). MGIMO je elitná ruská diplomatická univerzita, ktorá pripravuje diplomatov, vrátane špecialistov v oblasti medzinárodných ekonomických vzťahov a medzinárodných právnikov. Známy americký politológ, dlhoročný minister zahraničných vecí a ikona diplomacie Henry Kissinger nazval MGIMO ruským Harwardom. Sám H. Kissinger je nositeľom Nobelovej ceny za mier (1973) a autorom množstva kníh a článkov o diplomacii a zahraničnej politike, vrátane takých bestsellerov ako “Diplomacia” (Diplomacy) a “Svetový poriadok” (World Order).

Na MGIMO sa vždy kládol dôraz na intenzívnu výučbu jazykov a realistickú analýzu diania vo svete a jednotlivých štátoch. Povinná je výučba dvoch jazykov a z prvého sa skladá štátnica. Bez hlbokých znalostí jazykov nie je možné pochopiť spôsob myslenia, históriu a tradície krajín, kde sa jazyky používajú.  Dôležitým momentom je tiež to že študentom sa vštepuje rešpekt ku krajinám, ktorých jazyky, históriu, kultúru, náboženské tradície, ekonomiku, politický systém a obyčaje sa študenti učia. Pritom sa akcentuje vzťah a vzájomné súvislosti medzi minulosťou, tradíciami a súčasnou analýzou politického, sociálneho, ekonomického a kultúrneho vývoja.

MGIMO drží rekord v počte vyučovaných jazykov. Vyučuje sa 53 jazykov (Guinnessov svetový rekord), vrátane orientálnych jazykov ako čínština, japončina, kórejčina, hindí (India), perzština, arabčina, turečtina a tiež zriedkavé jazyky ako swahili (východná Afrika), amhara (Etiópia), darí a puštu (Afganistan), laoština, barmština alebo aj naša slovenčina. V súčasnosti sa učia na MGIMO študenti z vyše 50 krajín, vrátane USA, Nemecka, Španielska, Číny, Indonézie, Turecka, Thajska, Egypta, Južnej Kórei a Izraela. Z celkového počtu okolo 8000 študentov, jedna pätina sú cudzinci.

MGIMO oslavuje síce iba 75 rokov, ale sa hrdo hlási k dedičstvu svojho predchodcu – Lazarevského inštitútu – ktorý bol založený v roku 1815, tri roky po Napoleonovskom vpáde do Ruska a rok po víťaznom vstupe v roku 1814 ruskej armády na čele s cárom Alexandrom prvým do Paríža. Slávne parížske bistrá (prvý svetový fastfood) boli založené práve po odchode ruských vojakov, ktorí hovorievali Francúzom (keď chceli jesť a piť a tí neboli dostatočne rýchli) “Bystro, bystro – rýchlo, rýchlo”. Francúzom sa zapáčil tajomný slovanský jazyk a nazvali svoje kaviarničky, kde sa dalo rýchlo najesť a napiť “Bistro”. A z Paríža sa bistrá rozšírili do celého sveta. Iný výraz, ktorý sa zaužíval vo francúzštine pre ženy je “le charme slave“ – slovanský pôvab, šarm.

Dá sa povedať, že MGIMO je elitná univerzita a liaheň diplomatov, medzinárodných ekonómov, podnikateľov, priemyselníkov, právnikov a iných odborníkov ruskej a čiastočne aj svetovej elity. Výučbu asi 8400 študentov z viac ako 50 krajín zabezpečuje okolo 1500 ľudí, 90 per cent ktorých sú stáli vysokoškolskí učitelia, docenti,  profesori a doktori vied. MGIMO expanduje aj do zahraničia. V súčasnosti má asi 200 partnerských univerzít zo 60tich krajín sveta, s množstvom spoločných vyučovacích programov a v tomto roku sa otvorila pobočka MGIMO v Taškente, Uzbekistan a v procese otvorenia je aj pobočka v Baku. Azerbajdžan.

MGIMO ponúka 18 učebných programov. Najdôležitejšie sú:

• Fakulta mezinárodných vzťahov
• Fakulta medzinárodného práva
• Fakulta medzinárodných ekonomických vzťahov
• Fakulta medzinárodného biznisu a administrácie (business administration)
• Fakulta medzinárodnej žurnalistiky
• Medzinárodný inštitút energetickej politiky a diplomacie
• Inštitút medzinárodných vzťahov a riadenia

Jednou z dôležitých  súčasti medzinárodnej diplomacie je “umenie rokovaní” a študenti na MGIMO sa učia teoretickým a praktickým zásadám a návykom úspešných rokovaní. V tejto súvislosti si asi mnohí všimli úspechy ruskej diplomacie v medzinárodnej politike. S nepomerne menšími zdrojmi Rusko je nesmierne efektívne a získalo väčší vplyv na medzinárodnej scéne ako je súčasná ekonomická sila Ruska. Vďaka svojej jazykovej výbave a hlbokým znalostiam o jednotlivých krajinách a národoch,

Rusi sú schopní sa pragmaticky rozprávať s prakticky každým hráčom ľubovoľného konfliktu. Niekedy síce Rusko nemôže hneď vyriešiť konflikty, ale je schopné ich utlmiť a úspešne ich vie využiť na presadzovanie svojich národnoštátnych záujmov.

Napríklad na Blízkom východe existuje nevraživosť alebo aj otvorená nenávisť medzi Iránom a Saudskou Arábiou, Katarom a Saudskou Arábiou, Tureckom a Saudskou Arábiou, Sýriou a Izraelom, Palestíncami a Izraelom, Egyptom a Tureckom, Šiítmi, Alawitmi a Sunitmi. Existuje tiež kurdský problém v Turecku, Iraku, Sýrii a Iráne a trvá občianska vojna v Jemene, kde sa prelínajú boje medzi Husíjami (Šiítmi) a Sunitmi, Islamským štátom bojujúcim proti všetkým, a tiež vojna medzi bývalým Južným (Aden) a Severným Jemenom (Saná).

Americký prezident Trump sa rozhodol stiahnuť vojakov zo severnej Sýrie a odvoláva sa na storočné nevraživosti a vojny medzi rôznymi odvekými nepriateľmi. Na druhej strane Rusi sa zdanlivo paradoxne rozprávajú s každým a udržiavajú priateľské vzťahy so všetkými: Iránom, Tureckom, Egyptom, Palestínou, Izraelom, Sýriou, Irakom, Katarom, Zjednotenými arabskými emirátmi, Saudskou Arábiou atď.  Sú schopní sa nielen dohodnúť, ale aj sprostredkovať dohody. Schopnosť dohodnúť sa so všetkými robí Rusko partnerom a prostredníkom pre všetkých. Najnovšie sa k Rusku obracajú lídri Blízkeho východu, aby pomohlo riešiť konflikty. Kľučky si doslova vymieňajú turecký prezident Erdogan, sýrsky prezident Asad, saudskoarabský kráľ, prezident Zjednotených arabských emirátov, či iránsky prezident Rouháni. Ako povedalo nedávno CNN pri príležitosti návštevy veľkej ruskej delegácie v Rijáde (Saudská Arábia): “Koordinácia medzi Saudskou Arábiou a Ruskom pomôže riešiť konflikty na Blízkom východe. Časy keď bol jeden strategický partner pre Saudskú Arábiu sú preč”.

BBC zase uviedlo, že “geopolitická moc (váha) Moskvy sa zvýšila za posledných päť rokov. Pred piatimi rokmi  po anexi Krymu a intervencii na východnej Ukrajine Západ zaviedol sankcie a Moskva vyzerala izolovaná – štát pária (vydedenec, vyvrheľ). Západní lídri sa pretekali v kritike Putina a boli presvedčení, že Kremlin zmení svoje správanie. Prezident Barack Obama sa opovržlivo vyjadril o Rusku, bývalej veľmoci, ako regionálnej mocnosti. Dnes Rusko znovu siaha po globálnom vplyve a z pária  sa zmenilo na silného mocenského sprostredkovateľa (power broker)”.

Najnovším dôkazom je dohoda Turecka a Ruska z 22. októbra, ktorej predchádzala ruská dohoda so sýrskymi Kurdmi a sýrskou vládou. Podľa rusko-tureckej dohody na turecko-sýrskej hranici budú rozmiestení sýrski pohraničníci a ruská vojenská polícia. Počas 150 hodín kurdské sily budú odvedené 30 kilometrov od hranice. Po odchode kurdských jednotiek v 10 kilometrovej prihraničnej zóne budú spoločne hliadkovať ruskí a tureckí vojaci.  V tejto súvislosti treba uviesť, že táto dohoda je výhodnejšia pre sýrsku vládu, ale aj Kurdov ako americko-turecká dohoda. Mimochodom na hranici medzi Arménskom a Tureckom sú síce rozmiestnení arménski pohraničníci, ale samotná hranica je chránená hlavne ruskou armádou.

Je evidentné, že sila ruskej diplomatickej školy a diplomacie za nového Ruska vzrástla. V minulosti, za éry Brežneva v ZSSR vládla dogmatická komunistická ideológia a profesionálni ruskí diplomati nemohli v plnej miere ovplyvniť zahraničnú politiku kvôli ideologickej zaslepenosti vtedajšieho režimu. Časy sa zmenili. A Rusko sa zmenilo tiež. Staré ideologické klišé (z francúzskeho cliché – stereotyp) zastaralo. Otvára sa nová éra vo svete. Niektorí to ešte nevedia. Stále sladko „buvinkajú“ a omieľajú staré otrepané frázy. Tak to bolo vždy v histórii. Spomeňme si ako to vyzeralo u nás rok pred zamatovou revolúciou. Koľko funkcionárov stále opakovalo dvadsať rokov staré ideologické formulky?

Vitajte v novej ére. Plnej príležitostí, ale aj nástrah a hrozieb!? Pre našu európsku civilizáciu. Pre Slovensko.

Dezider Štefunko