Moskva 17. decembra 2019 (HSP/Foto: Slavica)

V moskovskom Štátnom múzeu A.S. Puškina v samotnom centre ruskej metropoly sa uskutočnilo pomerne neordinárne podujatie: v stredu, 11. decembra, tam slávnostne pokrstili dvojjazyčnú knihu rozprávok známeho ruského básnika Alexandra Puškina v slovenčine a ruštine vydanú na Slovensku. Na slávnostnom ceremoniále sa zúčastnili mnohí známi literáti, umelci, vedci, spisovatelia, vydavatelia, zástupcovia mnohých moskovských inštitúcií a občianskych organizácií a prirodzene aj hostia zo Slovenska

V úvode všetkých prítomných privítala a o spolupráci Štátneho múzea A.S. Puškina s vydavateľstvom Slavica (Nitra, Slovensko) pri tvorbe knihy porozprávala Alla Rudneva, vedúca vedecká pracovníčka oddelenia výtvarných fondov múzea. Vyzdvihla vysokú kvalitu knihy a profesionálnu prácu jej zostavovateľov, ktorí našli originálne riešenia, čo sa týka grafiky, rozmiestnenia literárnych textov a obrázkov a odborných textov. Podčiarkla, že daná kniha bude jednou z najvzácnejších vofondoch Štátneho múzea A.S. Puškina a určite vyvolá veľký záujem ako odborníkov z oblasti literatúry a histórie, tak aj širokej verejnosti.

Následne vystúpil vydavateľ knihy a predseda slovenského občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina, ktorý porozprával o príprave a obsahu knihy. Na úvod odovzdal prítomným pozdravy zo Slovenska, krajiny medzi Tatrami a Dunajom. „Okrem toho, že tu zastupujem vydavateľstvo Nitrava, som zároveň aj predstaviteľom slovanského spolku Slavica. Naša organizácia má sídlo v starodávnom a staroslávnom meste Nitra, významnom centre Karpatských a Podunajských Slovienov. Spolok vznikol s cieľom propagovať slovanskú vzájomnosť, bohaté kultúrne dedičstvo Slovanov a popularizovať dejiny a dávnu minulosť slovanských národov,“ podčiarkol Miloš Zverina.

„Slovenskej a ruskej kultúrnej verejnosti predkladáme dvojjazyčnú, slovensko-ruskú verziu literárneho diela A.S.Puškina „Rozprávky a poémy Ruslan a Ľudmila“. Knihu sme rozdelili na tri časti. V prvej časti vám dávame do rúk päť národných ruských rozprávok zaodetých do neopakovateľnej básnickej reči A.S. Puškina. Je to reč ruského ľudu, ktorú Puškin počúval za dlhých zimných večerov od svojej pestúnky Ariny Rodionovny Matvejevovej z dedinky Michajlovskoje. Druhá časť knihy začína tajomným predspevom k rozprávkovej poéme „Ruslan a Ľudmila“ – „Pri Lukomorí dub zelený“, kde – ako autor píše, je „…ruský duch…a…vôňa Rusi!“ V samotnej poéme, ktorá nasleduje hneď po predspeve, sa pred čitateľom zjavujú poetické obrazy ruských bylín, prírody a dávnej minulosti Ruska, inšpirované ľudovou poéziou a folklórom,“ pripomenul vydavateľ.

„Do tretej časti knihy sme zaradili doteraz do slovenčiny nepreložené diela A.S. Puškina, a to nedokončenú báseň „Cár uvidel pred sebou“, „Rozprávku o medvedici“ a básnickú rozprávkovú baladu „Pieseň o prorockom Olegovi“. Okrem toho sa v tretej časti nachádza zdramatizovaná podoba diela „Rozprávka o cárovi Saltánovi“, ktorú autor prekladu pôvodne spracoval ako hru pre bábkové divadlo. Tento preklad vnímame ako básnickú skladbu, ktorá sa chce prihovoriť najmä slovenskému čitateľovi. Preto uvedené diela v tretej časti knihy vám ponúkame v dvoch verziách, ako hovorí jeden z autorov prekladu „vernej“ a „peknej“. Ďalšou nie menej významnou hodnotou tejto knihy sú unikátne grafické diela významných ruských výtvarníkov ako je napríklad Viktor Michajlovič Vasnecov, Ivan Jakovlevič Bilibin alebo samotný Alexander Sergejevič Puškin. Tieto výtvarné diela sme mohli použiť len vďaka spolupráci a láskavému dovoleniu Štátneho múzea A.S. Puškina v Moskve, za čo vám chcem aj touto cestou vyjadriť úprimné poďakovanie,“ zdôraznil Miloš Zverina.

„Kniha A. S. Puškina „Rozprávky a poéma Ruslan a Ľudmila“ je určená pre široké čitateľské publikum, od najmladšieho čitateľa až po toho so striebornými vlasmi na hlave. Každá generácia si tam nájde to svoje – zábavu, poučenie a predovšetkým nevyčerpateľnú studnicu starej múdrosti a poznania našich predkov. Zároveň je aj našim malým príspevkom do mozaiky porozumenia a kultúrneho zblíženia našich dvoch bratských slovanských národov, národa slovenského a národa ruského. Nakoľko sa nám tento náš zámer podaril ukáže budúcnosť,“ podotkol v závere svojho vystúpenia vydavateľ knihy Miloš Zverina.

K prítomným prihovoril ďalší člen kolektívu zostavovateľov knihy Eugen Paľcev, ktorý navyše preložil aj nedokončenú báseň „Cár uvidel pred sebou“, „Rozprávku o medvedici“ a básnickú rozprávkovú baladu „Pieseň o prorockom Olegovi“. Podrobne porozprával o spolupráci s moskovským Štátnym múzeom A.S. Puškina pri zostavovaní knihy, vyzdvihol odbornosť a ústretovosť vedenia a pracovníkov múzea, ktorí pomohli pri práci nad knihou. Autori knihy počas prípravy navštívili Puškinovo múzeum tri razy a zakaždým im pracovníci múzea venovali niekoľko hodín a pomohli s odbornými konzultáciami. Zvlášť vyzdvihol pomoc Ally Rudnevovej, podotkol, že bola „krstnou mamou“ knihy rozprávok Puškina: bez jej pomoci a mnohopočetných odborných rád daná kniha by nemala takú kvalitu a vysokú úroveň.

Porozprával o komplikáciách počas prekladu troch literárnych diel Puškina. Od samotného začiatku pred sebou stanovil cieľ: urobiť stopercentný preklad básnických textov slávneho ruského literáta. Snažil sa zachovať neuveriteľne ľahký, vzdušný Puškinov štýl, melodiku jeho reči, presný počet slabík, rým atď. Najväčšie problémy vznikali počas prekladu slov, ktoré takmer alebo vôbec nemajú synonymá, bolo treba donekonečna meniť slová a prerábať riadky a celé kusy textu. Nakoniec po takmer polročnej práci preklad nadobudol súčasný vzhľad – v takej forme je zverejnený v knihe.

Prekladateľ vysvetlil prítomným, prečo spolu s vydavateľom oba prezentovali knihu rozprávok Puškina oblečení do slovenských ľudových krojov. Slávny ruský básnik inšpirovaný svojou pestúnkou Arinou Rodionovnou, vo svojich dielach často používal reč bežného ruského ľudu, veľmi za zaujímal o kultúru a tradície Ruska a Slovanov, svojou dušou bol určite národovec a slovanofil. Každý slovanský národ má svoje kroje a prítomní na prezentácii knihy sa oboznámili so slovenskými ľudovými krojmi.

Takisto prítomní sa ešte raz presvedčili, nakoľko sú blízke dva slovanské národy – slovenský a ruský: v sále bola rozprestretá slovenská zástava, ktorú sme priviezli so sebou, a prítomní Predstavitelia ruskej verejnosti znova videli, že aj naše zástavy sú veľmi podobné, akurát tú slovenskú zdobí štátny znak.

Následne vystúpil člen prezídia Všeslovanského zväzu Vladimír Sadkov, ktorý hovoril o bratstve slovanských národov, ich spoločnej histórii, tradíciách a kultúre a o tom, že kniha rozprávok Puškina v slovenčine a ruštine napomôže ďalšiemu zblíženiu slovanských národov a obnoveniu starých dobrých tradícií.

Riaditeľ Vedecko-výskumného otvoreného inštitútu slovanstva Alexej Solovjev porozprával o tvorbe slávneho Puškina a tiež upozorňoval na význam obnovenia dobrých vzťahov medzi všetkými slovanskými národmi a na zachovanie ich tradičnej ľudovej kultúry. Porozprával o svojej nedávnej ceste na Slovensko a o mnohých stretnutiach so zástupcami slovanských občianskych organizácií.

Knihu rozprávok A.S. Puškina slávnostne pokrstili hŕstkami ruskej zeme vzatej v areáli Puškinovho múzea. Podobným spôsobom – hŕstkami slovenskej zeme knihu pokrstia aj počas slávnostnej prezentácie na Slovensku – o mesiac v hlavnom meste Bratislave.

Na tomto podujatí zo slovenskej strany sa zúčastnili odborníci v oblasti literatúry, zástupcovia občianskych organizácií, slovenskí študenti moskovských vysokých škôl, skupina motorkárov zo Slovenska, vydavatelia, ako, napríklad, riaditeľ vydavateľstva Torden Ján Semaňák, ktorý vo svojom vydavateľstve vytlačil väčšiu časť nákladu tejto knihy rozprávok Puškina, náš dobrý kamarát, slovenský spisovateľ a prekladateľ Jaroslav Rezník, ktorý svojimi prekladmi niekoľkých diel Puškina tiež prispel k vysokej kvalite knihy, ďalší náš dobrý kamarát Smatana, ktorý po prvý raz spolu s nami absolvoval cestu do Moskvy, a iní.

V závere podujatia Miloš Zverina a Eugen Paľcev odpovedali na mnohopočetné otázky redaktorov dvoch ruských televízií, ktorí nakrúcali celý priebeh krstu knihy, a potom všetci prítomní si posedeli pri dobrom občerstvení a zaujímavej debate v muzeálnej kaviarni. Rusom veľmi chutili rôzne slovenské dobroty, ktoré priviezli hostia spod Tatier: klobása, syr, korbáčiky atď. Zástupcovia vedenia Štátneho múzea A.S. Puškina a slovenského občianskeho združenia Slavica sa dohodli na pokračovaní spolupráce a na budúci rok znova spoločne vydajú ďalšiu knihu.

Eugen Rusnák