Washington 31. marca 2023 (HSP/unherd/Foto:Pixabay)
Americká finančná hegemónia je ohrozená, ale EÚ z nej môže profitovať, píše Philip Pilkington pre UnHerd
Tento týždeň sa Brazília a Čína dohodli na obchodovaní s vlastnými menami namiesto amerického dolára. Číňania tak plnia svoj sľub z februára, že v Brazílii otvoria zúčtovacie centrum na vyrovnávanie obchodov denominovaných v jüanoch, pričom predtým oznámili podobné zúčtovacie centrá v Pakistane, Kazachstane a Laose.
V mnohých ohľadoch je tento vývoj nevyhnutný. Od roku 2021 sa Čína podieľa 31,3 % na brazílskom vývoze a 22,8 % na ich dovoze, čo je najviac zo všetkých krajín. Spojené štáty sú až na druhom mieste, keď sa na brazílskom vývoze podieľajú len 11,2 % a na dovoze 17,7 %. Čína je už štrnásť rokov najväčším obchodným partnerom Brazílie. V určitom momente mali obe strany nastoliť otázku, prečo by sa v ich obchode mala používať mena tretej strany.
V ten istý deň, keď bola oznámená obchodná dohoda s Brazíliou, sa na svetových devízových trhoch odohrala ďalšia významná udalosť: Čína uskutočnila svoj prvý obchod s LNG v jüanoch. Tento vývoj by sám osebe bol dostatočne dôležitý na to, aby sa mu venovala pozornosť vzhľadom na toľko ospevovaný status amerického dolára ako energetickej meny – “petrodolára” -, ale ak sa pozrieme ďalej, zistíme niečo ešte prekvapujúcejšie. Obchod sa neuskutočnil s energetickou spoločnosťou v nejakej vzdialenej blízkovýchodnej krajine, ale s francúzskou veľkofirmou TotalEnergies. TotalEnergies je s tržbami viac ako 182 miliárd USD a viac ako 100 000 zamestnancami najväčšou francúzskou spoločnosťou.
Táto energetická dohoda naznačuje, že “juanizácia” sa neobmedzí len na svetovú perifériu. Donedávna sa názory, že krajiny BRICS+ sa vzdajú dolára a prejdú na nové meny, stretávali s posmechom. Brazílska obchodná dohoda tento skepticizmus definitívne vyvracia. Teraz sa však zdá, že jüan sa dostáva do Európy. Hoci rýchlosť tejto zmeny je šokujúca aj pre tých z nás, ktorí jej venujú pozornosť, tento vývoj predznamenala kontroverzná návšteva nemeckého kancelára Olafa Scholza v Pekingu v novembri minulého roka.
Logicky z toho vyplýva otázka cui bono – komu to prospieva? Je zrejmé, že juanizácia dodáva Číňanom vietor do plachiet. Ich cieľom je jednoznačne vytvoriť alternatívny globálny obchodný režim, ktorý by konkuroval modelu vedenému Američanmi, ktorý je v platnosti od roku 1945. Krajiny, ktoré naskočia na palubu BRICS+, budú pravdepodobne tiež profitovať.
Najzjavnejším porazeným sú Spojené štáty. Používanie meny v globálnom obchode je hra s nulovým súčtom. Každý jüan, ktorý zmení majiteľa za tovar a služby na globálnych trhoch, je dolár, ktorý majiteľa nezmenil. Amerika sa dlho spoliehala na hegemónne postavenie svojej meny, a to tak z hľadiska schopnosti spotrebovať viac, ako vyrobí, ako aj z hľadiska projekcie svojej mäkkej moci. Americká geopolitická stratégia, ktorá sa zväčša sústreďuje na uvalenie sankčných režimov, sa rozpadá, ak existujú dôveryhodné alternatívy.
Situácia v Európe je menej jasná, ako ukazuje nedávny vývoj v tejto krajine. Európania sú už dlho nespokojní s tým, že v globálnych hospodárskych vzťahoch hrajú druhé husle Američanom, a boj proti tomu bol jedným z dôvodov zavedenia eura na prelome tisícročí. Scholzova návšteva v Pekingu naznačuje, že Európa by sa mohla pokúsiť umiestniť medzi Ameriku na Západe a Čínu na Východe, čo je potenciálne užitočný dlhodobý ťah, ako profitovať z vývoja v oboch veľkých ekonomikách.