Podľa slov poslanca Miroslava Sopka (OĽaNO), dopadol tento prieskum katastrofálne. Riešenie tohto problému vidí hlavne v zmene štýlu vyučovania. A preto je potrebné aby na školách prešli od odovzdávania informácií k vytváraniu poznatkov a názorov.
“Prieskum uskutočnený agentúrou AKO na podnet Múzea SNP v Banskej Bystrici na vzorke tisíc mladých ľudí vyvoláva zdesenie. Bol zameraný na štyri hlavné témy – Slovenské národné povstanie, Slovenský štát, holokaust a extrémizmus. Zarážajúcim zistením je, že takmer štyri percentá oslovených považujú holokaust za správnu vec, nepoznajú sídlo povstania a veľmi často nevedia odpovedať na otázky.”
Sopko informuje v príspevku o tom, že sa viacerí odborníci zhodli na tom, že zlé výsledky sú dôsledkom vyučovania dejepisu na školách a riešenie vidia rovnako ako on, v zmene vyučovacieho štýlu. “Je potrebné urobiť zásadný obrat od odovzdávanie informácií k vytváraniu poznatkov i názorov. Mladí ľudia dnes väčšinou len preberajú hotové postoje a cudzie názory od niekoho, s kým sa stotožňujú,” tvrdí poslanec a dodáva, že to vyplýva aj z nízkej úrovne kritického myslenia.
Správny vyučovací štýl by mal podľa jeho slov obsahovať podnecovanie otázok, iskrenie nápadov, vyhľadávanie poznatkov pri formulovaní odpovedí, ale najmä diskusiu a úctu k názoru iného človeka. “Máme učiteľov i školy, kde už táto zmena prebehla, preto práve im doprajme viac času a vytvorme im podmienky, aby to mohli naučiť aj ostatných. Zdieľajme ich skúsenosti, vytvorme register osvedčených inovácií ako banku znalostí lepšieho vyučovania.”
Premiér vyzval politikov a osobnosti, aby formovali mladých ľudí v otázkach SNP
Pred pár dňami vyzval premiér Peter Pellegrini politických predstaviteľov a kultúrno-spoločenské osobnosti Slovenska, aby aktívne pomáhali formovať historickú pamäť v otázkach Slovenského národného povstania (SNP). Urobil tak pri príležitosti spomienky na 75. výročie SNP.
Pellegrini pripomenul, že Slovensko má veľké rezervy v hodnotovom formovaní najmladšej generácie. „Vyzývam politických predstaviteľov a kultúrno-spoločenské elity našej krajiny, aby aktívne formovali historickú pamäť tak, aby vytvorila etickú prevenciu voči pohrobkom ideológie, ktorá za cenu množstva ľudských obeti utrpela veľkú porážku. To je náš záväzok a naša základná úloha týchto dní,“ uviedol.
Pellegrini poukázal aj na to, že sociálne siete v súčasnosti ponúkajú množstvo „pseudoprávd“ popierajúcich holokaust, a tým poľudšťujú nacizmus. „Formovanie úcty k vlastnej histórií nie je len otázkou jedného dňa. Súboj ideí je proces, ktorý nikdy nekončí a je len na nás, aby sme ponúkli niečo príťažlivejšie, ako je šírenie nenávisti,“ zdôraznil premiér.
Priesku Múzea SNP
Spomínaný prieskum si objednalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici a ide pravdepodobne o najrozsiahlejší výskum postojov tejto vekovej kategórie k niektorým udalostiam našich novodobých dejín. Jeho cieľom bolo získať podklady pre ďalšiu činnosť pedagógov, médií, múzeí.
“Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke, ktorá pozostávala z ľudí vo veku 15 až 20 rokov. Zber dát sa nerealizoval hromadne na školách, ale individuálne v termíne od 21. júna do 7. júla 2019. Obsahovo sa venoval štyrom hlavným témam, a to SNP, Slovenský štát, holokaust a extrémizmus,” vysvetlil Václav Hřích, výkonný riaditeľ agentúry AKO.
“Aspoň približne správne obdobie trvania SNP uviedla len viac ako polovica (57,3 percenta) respondentov. Hodnotenie obdobia Slovenského štátu je pre mládež v uvedenom veku problematické – väčšina sa k nemu nevedela vyjadriť (takmer 60 percent). Pozitívny názor na obdobie Slovenského štátu má 24 percent mladých, negatívne hodnotenie prezentovalo 18 percent,” konštatoval Hřích.
Ako poznamenal, zistili tiež, že na správnosť vedomostí o SNP a o ďalších historických témach, ktoré skúmali, má výrazný podiel vzdelanie matky a otca mladých respondentov. Čím vyššie vzdelanie majú, tým výraznejšie stúpa podiel správnych odpovedí o termíne vypuknutia a potlačenia SNP.
“Ako zdroje na získavanie informácií o dianí na Slovensku a v zahraničí mládež do 20 rokov takmer nepoužíva klasické médiá – printy, rádio, knihy, ale internet, sociálne siete, priateľov a príbuzných. Televíziu sledujú najmä cez internet,” dodal Hřích.
Štvrtina mladých navštevuje niekedy aspoň jednu z testovaných problematických FB stránok s obsahom inklinujúcim k extrémizmu.


















