Oficiálna hovorkyňa ministerstva zahraničia Morgan Ortagusová napísala na Twitteri, že “takzvané“ nezasahovanie Číny viedlo k “sponzorovaniu“ venezuelskej vlády, a to vo výške zhruba 60 miliárd dolárov.
Už skôr hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Lu Kan vyhlásil, že pokiaľ ide o situáciu vo Venezuele, potom je Čína pre dodržiavanie zásad Charty OSN, zachovanie mieru a stability v regióne. Dodal, že tvrdenie, že má Peking negatívny vplyv na venezuelskú krízu, nezodpovedá skutočnosti.
Vo Venezuele začali 21. januára masové protesty proti súčasnému prezidentovi Nicolasovi Madurovi, a to krátko po tom, čo bol zvolený do funkcie. Po vypuknutí nepokojov sa šéf tamojšej opozície parlamentu Juan Guaidó sám prehlásil za dočasnú hlavu štátu. Rad západných krajín, vedený Spojenými štátmi, uznal krok Guaida. Maduro označil šéfa parlamentu za bábku Spojených štátov. Rusko, Čína a rad ďalších krajín podporili Madura ako legitímneho prezidenta Venezuely. Moskva ďalej označila “prezidentský status“ Guaida za neexistujúci.
Okrem toho sa však Venezuela potýka aj s inými problémami. V marci totiž v tejto krajine došlo k problémom s elektrinou, a to hneď niekoľkokrát. Najväčšia porucha pritom prebehla v noci na 8. marca, keď bez prúdu zostalo 21 štátov Venezuely. Nicolás Maduro to označil za “elektrickú vojnu“ zo strany USA. Úradníci obvinili opozíciu z útoku na elektrárne s molotovovými koktailami. Dňa 29. marca došlo v krajine k ďalšiemu výpadku. Vtedy bez prúdu zostala metropola Caracas a problémy s elektrinou opäť hlásilo celkovo 21 štátov v krajine, z celkového počtu 23.
Aj v apríli úrady informovali o nových útokoch na zariadenie pre dodávky elektriny. Prezident Maduro oznámil, že schválil mesačný plán obnovy systému dodávok elektriny v krajine, ktorý zaisťuje reguláciu záťaže na rozvodnej sieti.



















