Môj profil 
Predplatné
Niekdajší brankár pracuje v úlohe skauta už viac ako štvrťstoročie a hra slovenských mladíkov sa mu pozdávala. “Zaujal ma najmä celkový herný prejav slovenského tímu. Pred Hlinka Gretzky Cupom som bol aj na turnaji hráčov do 20 rokov v Poprade a musím povedať, že Slovensko hrá systém, ktorý je založený na aktívnej hre s dôrazom korčuľovanie. Hráči si to osvojili, a tak hrajú aktívne, nikto nestojí a mužstvo častejšie drží puk. Ak je na tom tím dobre po fyzickej aj korčuliarskej stránke, potom môže konkurovať najlepším,” uviedol Gajdošík v rozhovore pre agentúru SITA.
V dueloch proti svetovej špičke sa ukázali aj viaceré silné individuality. Zaujala najmä prvá útočná formácia v zložení Ján Lašák mladší – Oleksij Myklukha – Martin Chromiak alebo obranca s kapitánskym “céčkom” na hrudi Samuel Kňažko. “Nechcem hovoriť konkrétne mená, ale na turnaji sa objavili viacerí hráči, ktorí ma príjemne prekvapili. Myslím si, že minimálne jeden alebo dvaja hráči si nájdu cestu do NHL. Pre NHL budeme vždy zaujímavejší šikovnosťou a tvorivosťou. V Severnej Amerike majú dosť hráčov, ktorí sú pripravení na fyzickú hru a my Európania potrebujeme, aby sme boli ofenzívnou silou mužstva,” vysvetľoval skúsený hľadač talentov.
Gajdošík zažil éru, kedy boli slovenskí hokejisti v zámorskej profilige žiadaným tovarom. V súčasnosti je trend opačný, čoho výsledkom je znižujúci sa počet slovenských hráčov na drafte alebo aj v samotnej súťaži. “Problém je v tom, že v profilige sa oslabila dôvera v to, že slovenský alebo český systém dokážu vychovať hráča pre NHL. Hoci máme talentovanú mládež, je ťažšie sa presadzovať. Ustúpili sme aj výsledkovo. Naše tímy majú ďaleko od medaily, až na niektoré výnimky hráme skôr druhé husle. Trendy sme nezachytili.
Napríklad v deväťdesiatych rokoch sme sa sústredili na kreativitu, hráčsku šikovnosť a zručnosti, no teraz sa hokej veľmi zrýchlil. Všetko sa robí vo veľkej rýchlosti, dôraz sa kladie na korčuľovanie. Ostatné krajiny sa preto sústredia na to, aby boli tréningy kratšie, intenzívnejšie a vo väčšej rýchlosti. Tréneri u nás sa musia vyvíjať, sledovať trendy a to, čo platilo v minulosti, v súčasnosti neplatí,” vysvetľoval.
Cestou k zlepšeniu výchovy mladých talentov môže byť aj reštartovaný projekt centralizovanej prípravy reprezentácie do 18 rokov. Jeho cieľom nemá byť najnovšie len návrat do elitnej kategórie MS a následné zotrvanie v nej, ale dôraz sa bude klásť aj na vývoj jednotlivcov.
“Zmyslom projektu nemá byť len zachraňovať sa medzi najlepšími. Je potrebné aj vychovať hráčov. Musíme sa vrátiť k základom, pretože sme boli vždy známi svojou kreativitou, rovnako ako Česi. Boli sme zruční. Tréneri musia byť do určitej vekovej kategórie učitelia, netreba klásť všetko na výsledok. Potrebujeme rozvíjať kreativitu, musíme nechať deti, aby sa hrali. Po určitých zmenách, ktoré nastali v slovenskom hokeji, sa výsledky dostavia neskôr a čaká nás dlhá cesta. Je to však určite lepšie ako v minulosti,” dodal Gajdošík pre agentúru SITA.
.JPG)
.jpg)
