Milión chvíľok na Letnej. Triumf či paškvil? Skrz kritiku Babiša to vlastne zlízla EÚ

Praha 24. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vladimír Franta)

V nedeľu organizátori hlásili do ampliónov, že na Letnú prišlo takmer toľko ľudí, koľko sa ich tu zišlo v r. 1989. Počasie sa nakoniec usmialo, bolo horúco, dážď sa nekonal. 250 000 demonštrantov však pôsobilo prekvapivo, skôr vlažne. Aj organizátori si neboli tak istí ako na predchádzajúcich demonštráciách. Dochádza drajv? Pýta sa Vladimír Franta

Za pozornosť stojí, že sa dav na Letnej nemohol pohybovať tak spontánne, ako mu bolo dané v roku 1989.

“Dávam Babišovi týždeň, maximálne dva!” (Nápis na transparente)

“Make Babiš Bureš again…; Sorry ako, my nie sme tvoja (gubernia) firma, nie sme slepí, a čo nikdy nepochopíš: sme tu zadarmo! “(Nápis na transparente)

“Dotácie krivia charakter… Zrušte dotácie!” (Nápis na transparente)

1989 počas nežnej revolúcie. Tentokrát bola Letná rozdelená prenosným ohradením, resp. bola segmentovaná na “oddelené” placky, ktorých hustota redla smerom k zastávke Hradčanská.

Najviac sa ľudia zhromažďovali pri scéne smerom k Technickému múzeu. V pravidelnej vzdialenosti od improvizovanej scény boli obrie monitory. Letná preto nevytvorila kompaktnú masu ľudí, ktorá by všetko prežívala ako jednotný organizmus. Zdalo sa dokonca, že demonštranti reagujú s rôznou rýchlosťou, spôsob ozvučenia navyše spôsoboval, že miera zrozumiteľnosti prejavov rečníkov v určitých miestach klesla.

Hlavne tu v očiach ľudí nebol onen plameň, ktorým pohľady horeli v roku 1989. Veľa rodičov si vzalo so sebou malé deti. Na demonštrácie, kde sa píšu dejiny, sa väčšinou deti neberú. Deti na Letnej sa preháňali s balónikmi a hrali sa v piesku, piesočný je totiž povrch časti pláže.

Aké nápisy sme videli na transparentoch: “Babiš, Prchal, Hanc, Vořechovský… Za vás sa vaše deti budú hanbiť!”; “Nenažranosti bolo dosť”; “Motýľa tu nechceme”; “Andrej, nás si nekúpiš!”; “Vzdaj sa Andrej, odporný zlodej!”; “Štát nie je firma!”; “Nemám na čele jaternicu ani šišku, demisiu!”; “Nikdy to nevzdáme, nikdy, nech si to Bureš zapamätá!”; “Koniec vlády jednej strany!”

Niektoré autobusy zvážali účastníkov protestu pred budovu Technického múzea, reportér Sputnika na vlastné uši počul, ako usporiadatelia informujú vystupujúcich z vozidla, do ktorého úseku pláne sa odoberajú.

“Turisti” hneď dostali plánky, aby vedeli, ktorý segment je určený tým či oným spoludemonštrantom, ktorí sa skutočne schádzali zo všetkých kútov ČR. Z vyššie popísaných dôvodov vznikal dojem, že ide viac o kultúrne podujatie než o dejinnú demonštráciu zásadného významu.

“Hello, K*ndy” (nápis na tričku jedného z demonštrujúcich)

Herec Martin Myšička čítal text Petra Pitharta, ktorý zo zdravotných dôvodov nemohol prísť: “Každá demokracia umožnuje slobodné voľby. Môže v nich vyhrať ktokoľvek. Napríklad aj demagóg, oligarcha, populista alebo i diktátor.”

Čo tým vlastne bývalý predseda Senátu hovorí? Že v demokratickom členskom štáte EÚ, ktorým je naša republika, môže v súčasnosti vyhrať diktátor? Je to snáď Babišova vina, že je EÚ takto nastavená, že niečo také je procedurálne vôbec možné?

Z Pithartovej úvahy ďalej znelo, že bohatých ľudí nikto zo svojich pozícií nedostane. Na tričkách niektorých demonštrantov boli pritom rôzne karikatúry Karla Marxa, ktorý v 19. storočí hľadal spôsoby, ako od korýt dostať oligarchov, plutokratov.

Demonštranti kričali – “Sme tu zadarmo!” Niečo také by Marx určite tiež ocenil, pretože peniaze sú predsa nástrojom zotročovania: jedni ľudia sú na predaj, druhí sa dajú kúpiť, hovorí jedno príslovie.

Preto znelo krajne bizarne ďalšie heslo protestujúcich: “Zrušte dotácia!” Je prekvapujúce, že dotácie sa majú rušiť potom, čo si mnoho ľudí (i napríklad v akademickej sfére) zvyklo dostávať peniaze z Bruselu “za nič”. Zlé jazyky hovorievajú, že dotácie dostáva ten, kto má kamaráta v komisii, ktorá rozhoduje o udelení dotácie či grantu. A tí, ktorí vedia dostávať granty/dotácie a výsledný produkt už majú vopred nejakým spôsobom zaistený život, tí si môžu oblizovať všetkých desať.

Inými slovami: Ako to, že 30 rokov po revolúcii, ktorá zvrhla socializmus, zrazu počujeme, že peniaze krivia charakter, že je potrebné robiť veci zadarmo, že nám vládne bohatý kapitalista? Ako je možné hovoriť toto s karikatúrou Marxa na tričku? Možno to dnes mnoho ľuďom začalo dochádzať, preto ich reakcie boli chvíľami viac vlažné, než by sa patrilo na ľudí, ktorí doslova bojujú za svoju vec.

AB nie je moja krvná skupina!” (Nápis na transparente)

“Kecov a repky sa nenažereme!” (Nápis na transparente)

Iní demonštranti rozvinuli transparent s plačúcim oteckom Masarykom. Ale za Masaryka sa u nás točili filmy (dnes pre pamätníkov), kde neraz vidíme úspešných bohatých pánov továrnikov, keď len na ich blahovôle záleží, ako urobí vybranú sekretárku šťastnú a ako niekoho iného z práce nemilosrdne vyhodí.

Keď sa reportér Sputnika pokúšal žiadať o rozhovor v Dome odborových zväzov, off-the-record mu bolo povedané jedným zo zamestnancov: “Vážený pane, čo chcete, tento štát je predsa jedno veľké kasíno…” Ešte raz k Masarykovi. Vari Masaryk si prial, aby sa naša republika rozpustila ako Topolánkova kocka cukru v euro-káve? Spomenie si láskavý čitateľ na rok 2010? Masaryk bojoval za suverénnu krajinu, ktorú neskôr zradili “spojenci” (1938)…

Možno, že tým jediným správnym úletom bolo čítanie, tzv. Slam poetry, z ktorej recitáciou na pódium pribehli Tukan či Anatol Svahilec. Predviedli celkom peknú pseudosocialistickú agitáciu naruby, avšak celkom nápaditú. Názor reportéra Sputnika? Dvetisíc vedier takej “poézie” za jedinú pieseň R. A. Dvorského či Oldřicha Nového. Ale to je len otázka vkusu, že …

“Bureš, choď späť do Moskvy!” (Nápis na transparente)

Na Letnú sa demonštranti možno vrátia 16. novembra. Zástupcovia malých poľnohospodárov dokonca pohrozili, že nabudúce prídu do Prahy na traktoroch. Pripomíname, že demonštrácie súvisia s aprílovým odvolaním Jána Kněžínka, exministra spravodlivosti a jeho nahradením Máriou Benešovou.

Počas demonštrácie zaznela ešte jedna vec hodná pozornosti. Bolo povedané, že naši krajania dnes vo svete vyjadrili s Letnou solidaritu, a to v mnohých mestách Európy. Istú senzáciu do hry vniesla Eva Li, Češka, ktorá sa v minulosti vydala za Číňana, a ktorá pozdravila Letnú v mene jedného zo zástupcov honkonských médií z radov novinárov.

Z prejavu bolo zrejmé, že sa ľudia nemajú báť chodiť demonštrovať po miliónoch, aj keď to niekedy môže znamenať aj obete. Našťastie na Letnej v nedeľu 26.3.2019 došlo len k strate a znovunájdeniu detí a sem tam na nejaké tie mdloby z tepla. Celkovo povedané: žeby návrat internacionály? Internacionály, ale s akým obsahom?