Môj profil 
Predplatné
Chronické záchvatovité ochorenie, charakterizované silnými atakmi pulzujúcej bolesti. Bolesť pri migréne môže byť stredná až ťažká a spočiatku sa prejavuje na jednej strane hlavy, ktorá sa zhoršuje pri pohybe. Zvyčajne trvá niekoľko hodín, niekedy až dní. Človek zároveň trpí nevoľnosťou, zvracaním, je citlivý na svetlo a zvuky.
Až osemdesiat percent pacientov postihuje migréna bez tzv. aury, dvadsať percent má migrénu s aurou. Tá sa objavuje pred samotným spustením silnej bolesti hlavy. Aura je komplex neurologických príznakov, ktoré sa dostavia v priebehu piatich až dvadsiatich minút a trvajú maximálne hodinu. Okrem zábleskov svetla a „cikcakovitého“ videnia môže pacient pociťovať tŕpnutie, mravenčenie až ochrnutie končatín, stratu videnia a závraty. Po aure nastupuje intenzívna bolesť hlavy.
„Migréna, ktorá je prevažne dedičným ochorením, je rizikovým faktorom pre vznik srdcovocievnych chorôb a cievnej mozgovej príhody. Riziko sa ešte viac znásobuje u ľudí s vysokým krvným tlakom, obezitou a u fajčiarov,“ upozorňuje prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Silné bolesti hlavy výrazne ovplyvňujú bežný rodinný a pracovný život pacientov. Ochorenie im bráni v starostlivosti o deti a domácnosť, spôsobuje im problémy v intímnej oblasti. Mnohí ľudia sa pre migrénu vyhýbajú spoločenským aktivitám, nemôžu ísť do práce či školy. Slovensko bude mať o niekoľko týždňov vlastný reprezentatívny prieskum o tom, ako migréna zasahuje do života zamestnanca – migrenika a ako na to reaguje zamestnávateľ. Mnohí z nich ju totiž stále považujú za výhovorku.
(lbr)
.jpg)
