Menší ako u kromaňoncov. Vedci vysvetlili, prečo ľudstvo hlúpne. Najinteligentnejší sme boli v 70 rokoch. Odvtedy je každá ďalšia generácia hlúpejšia

Menší ako u kromaňoncov. Vedci vysvetlili, prečo ľudstvo hlúpne. Najinteligentnejší sme boli v 70 rokoch. Odvtedy je každá ďalšia generácia hlúpejšia

Moskva 11. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

 

Za posledné polstoročie ľudstvo celkovo zhlúplo, zistili vedci. Počnúc polovicou sedemdesiatych rokov minulého storočia klesli hodnoty IQ každej ďalšej generácie v priemere o sedem bodov. Jedni odborníci to vysvetľujú pokračujúcim vývojom človeka, druhí genetickými zákonmi, tretí rýchlym rozvojom technológií

Ilustračné foto

Porovnať veľkosť

Reklama

Ľudia z doby neskorého paleolitu a neandertálci mali väčší mozog ako my. U mužov mal veľkosť cez 1500 centimetrov kubických proti dnešným 1425 cm3. Boli múdrejší ako terajší Homo sapiens? Sotva. Ale niektorí vedci objavili kladnú koreláciu (i keď nepatrnú) medzi veľkosťou tohto orgánu a inteligenciou.

Podľa názoru ruského antropológa Stanislava Drobyševského boli príčinou veľkého mozgu pravekých ľudí pravdepodobne drsné životné podmienky. Kromaňonci a neandertálci potrebovali mať v hlave všetky životne dôležité údaje, pretože umelé nosiče informácií, napríklad knihy, ešte nevynašli a starci múdrejší skúsenosťami boli vzácnosťou, pretože priemerná dĺžka života bola veľmi krátka.

Reklama

Dnešní ľudia žijú naopak prakticky v skleníkových podmienkach: dostávajú oblečenie, stravu a informácie, hotové a skúsenosti nahromadené predchádzajúcimi generáciami uchované na vonkajších nosičoch. V tejto situácii nie je potrebný veľký žravý mozog, ktorý spotrebováva 20% energie vyprodukovanej organizmom. Pravdepodobne preto dochádza v období posledných 25 tisíc rokov k jeho postupnému usychaniu. Pričom sa počas predchádzajúcich 10 tisíc rokov zmenšil o takmer 5%.

Antropológovia z Chicagskej univerzity vysvetľujú toto značné zmenšenie mozgu mutáciou, ktorá sa objavila u poľnohospodárov Blízkeho východu asi pred 6 tisíc rokmi. Dnes má väčšia časť ľudskej populácie túto mutáciu, preto sa tento trend zrejme zachová.

 

Pokrok nie je vždy užitočný

Podľa mienky genetika zo Stanfordskej univerzity (USA) Geralda Crabtreeho zažilo ľudstvo za posledné tri tisícky rokov minimálne dve genetické mutácie, ktoré sa negatívne odrazili na inteligencii. V budúcnosti dôjde zrejme k niekoľkým ďalším podobným zmenám. K tomuto záveru dospel na základe frekvencie, s ktorou vznikajú v ľudskom genóme škodlivé mutácie, a tiež na základe eventuálneho množstva chytrých génov.

Reklama

Vedec tvrdí, že ku skoku v rozvoji kognitívnych schopností a optimalizácie práce génov zodpovedajúcich za inteligenciu došlo ešte pred tým, ako naši predkovia prišli z Afriky. Mali tam dosť drsné životné podmienky, preto prežili najsilnejší, najchytrejší a najviac prispôsobení životnému prostrediu. Inými slovami, prirodzený výber prispieval k zlepšeniu inteligencie.

Po migrácii do Európy sa ľudský život stal oveľa jednoduchším. Rozvoj poľnohospodárstva, vznik miest a rozvoj lekárstva prakticky prekonali prirodzený výber. V populácii sa objavil veľký počet jedincov so zlými mutáciami v DNA. V dôsledku toho začala inteligencia pomaly klesať.

 

Globálny pokles inteligencie

V dvadsiatom storočí paradoxne zaznamenali zvýšenie úrovne inteligencie. Objavil to v roku 1984 americký psychológ James Flynn, ktorý vypočítal, že v USA sa v rokoch 1932-1978 zvýšila priemerná úroveň IQ takmer o 14 bodov. Tieto údaje neskôr potvrdili v mnohých krajinách.

Reklama

Vlani však dospeli nórski vedci, ktorí preanalyzovali výsledky testov viac ako 700 ľudí, k záveru, že priemerná úroveň IQ postupne klesá od sedemdesiatych rokov minulého storočia, a to približne o 7 bodov pri každej ďalšej generácii. Napríklad IQ ľudí narodených v roku 1969 je približne o tri body vyššie ako u ľudí o 7 rokov starších: 102,3 oproti 99,5. Potom sa ale situácia mení: dobrovoľníci narodení v roku 1989, ktorí absolvovali test, mali už priemerný výsledok nižší – 99,4 bodov.

Daný jav sa sledovať dokonca v niektorých rodinách, v ktorých starší bratia mali lepší výsledok ako mladší. Čo znamená, že nejde o demografickú situáciu alebo o šírenie v populácii horších génov, píšu autori. Pokles IQ ovplyvňuje zrejme na jednej strane zmena spôsobu života, rozvoj technológií, zmeny vo vzdelaní, výchove a na druhej strane sa to vysvetliť nedokonalosťou samotného testu, ktorý nedokáže ohodnotiť výšku inteligencie dnešných ľudí.

Kognitívne schopnosti sa môžu navyše znižovať následkom silného znečistenia životného prostredia, pripomínajú španielski vedci. Zmerali hladinu škodlivých prímesí vo vzduchu okolo 39 základných škôl v Barcelone a potom otestovali IQ žiakov. V ekologicky priaznivejších štvrtiach mali žiaci lepšie výsledky.

Podobné údaje získali vedci z Lancasterskej univerzity (Veľká Británia), ktorí preanalyzovali výber z 18 tisíc malých Britov. Zistili, že mentálne zaostalé deti bývajú prevažne v miestach s veľkým znečistením životného prostredia.

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:26

Spojené štáty vo štvrtok odsúdili ruské veto, ktorým Moskva na pôde Bezpečnostnej rady OSN zablokovala predĺženie dohľadu expertov OSN nad dodržiavaním sankcií zavedených voči Severnej Kórei.

20:20

Nemecký tenista Alexander Zverev postúpil do semifinále dvojhry na turnaji ATP 1000 v Miami. Vo štvrťfinále zdolal v pozícii nasadenej štvorky Maďara Fábiána Maroszána 6:3, 7:5.

20:07

Jozef Bíreš končí na pozícii ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Jeho presný dátum odchodu má byť dohodnutý dodatočne.

20:04

Medzinárodný súdny dvor (MSD) vo štvrtok nariadil Izraelu prijatie viacerých opatrení v súvislosti so zlou situáciou v Pásme Gazy. Prikázal otvoriť ďalšie pozemné hraničné priechody s cieľom umožniť prísun potravín, vody, pohonných hmôt a ďalších zásob do tejto vojnou zničenej palestínskej enklávy.

19:11

Ceny ropy vo štvrtok po dvoch dňoch poklesu ožili a vzrástli. Investori očakávajú totiž napätejšie dodávky. Vychádzajú pritom z predpokladu, že najväčší svetoví producenti z aliancie OPEC+ budú pokračovať v doterajšej politike obmedzovania ťažby.

19:04

Vo štvrtok skoro ráno sa na ulici v rímskej štvrti Quadraro vytvorila diera v zemi s priemerom a aj hĺbkou desať metrov, ktorá pohltila dve zaparkované autá, informovali talianske médiá s odvolaním na miestnu políciu.

19:04

Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom, dokonca aj na letiskách NATO, vyhlásil vo štvrtok taliansky minister zahraničných vecí a vicepremiér Antonio Tajani.

18:59

Britské múzeum vo štvrtok oznámilo, že jeho novým riaditeľom sa stal historik umenia Nicholas Cullinan. Vo funkcii nahradil Hartwiga Fischera, ktorý odstúpil po tom, čo sa ukázalo, že v múzeu došlo k sérii krádeží.

18:38

Zakladateľ skrachovanej burzy kryptomien FTX Sam Bankman-Fried pôjde na 25 rokov do väzenia, rozhodol vo štvrtok americký súd. Očakáva sa, že sa Bankman-Fried proti rozsudku odvolá.

18:37

Pápež František vo štvrtok umyl a pobozkal nohy 12 väzenkyniam v rímskej väznici Rebibbia. Išlo o súčasť obradov Zeleného štvrtka.

18:36

Najdôležitejšie bilaterálne otázky a aktuálne medzinárodné politické záležitosti boli hlavnými témami štvrtkového telefonického rozhovoru maďarského prezidenta Tamása Sulyoka s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom,

18:33

Biely dom vo štvrtok označil tvrdenia ruských predstaviteľov o útoku islamistických teroristov na koncertnú sálu pri Moskve za rozširovanie “nezmyslov”. Reagoval na pokus spojiť útok s Ukrajinou.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Pavol Lemko

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali