Môj profil 
Predplatné
Porovnať veľkosť
Ľudia z doby neskorého paleolitu a neandertálci mali väčší mozog ako my. U mužov mal veľkosť cez 1500 centimetrov kubických proti dnešným 1425 cm3. Boli múdrejší ako terajší Homo sapiens? Sotva. Ale niektorí vedci objavili kladnú koreláciu (i keď nepatrnú) medzi veľkosťou tohto orgánu a inteligenciou.
Podľa názoru ruského antropológa Stanislava Drobyševského boli príčinou veľkého mozgu pravekých ľudí pravdepodobne drsné životné podmienky. Kromaňonci a neandertálci potrebovali mať v hlave všetky životne dôležité údaje, pretože umelé nosiče informácií, napríklad knihy, ešte nevynašli a starci múdrejší skúsenosťami boli vzácnosťou, pretože priemerná dĺžka života bola veľmi krátka.
Dnešní ľudia žijú naopak prakticky v skleníkových podmienkach: dostávajú oblečenie, stravu a informácie, hotové a skúsenosti nahromadené predchádzajúcimi generáciami sú uchované na vonkajších nosičoch. V tejto situácii nie je potrebný veľký žravý mozog, ktorý spotrebováva až 20% energie vyprodukovanej organizmom. Pravdepodobne preto dochádza v období posledných 25 tisíc rokov k jeho postupnému usychaniu. Pričom sa počas predchádzajúcich 10 tisíc rokov zmenšil o takmer 5%.
Antropológovia z Chicagskej univerzity vysvetľujú toto značné zmenšenie mozgu mutáciou, ktorá sa objavila u poľnohospodárov Blízkeho východu asi pred 6 tisíc rokmi. Dnes má väčšia časť ľudskej populácie túto mutáciu, preto sa tento trend zrejme zachová.
Pokrok nie je vždy užitočný
Podľa mienky genetika zo Stanfordskej univerzity (USA) Geralda Crabtreeho zažilo ľudstvo za posledné tri tisícky rokov minimálne dve genetické mutácie, ktoré sa negatívne odrazili na inteligencii. V budúcnosti dôjde zrejme k niekoľkým ďalším podobným zmenám. K tomuto záveru dospel na základe frekvencie, s ktorou vznikajú v ľudskom genóme škodlivé mutácie, a tiež na základe eventuálneho množstva “chytrých“ génov.
Vedec tvrdí, že ku skoku v rozvoji kognitívnych schopností a optimalizácie práce génov zodpovedajúcich za inteligenciu došlo ešte pred tým, ako naši predkovia prišli z Afriky. Mali tam dosť drsné životné podmienky, preto prežili tí najsilnejší, najchytrejší a najviac prispôsobení životnému prostrediu. Inými slovami, prirodzený výber prispieval k zlepšeniu inteligencie.
Po migrácii do Európy sa ľudský život stal oveľa jednoduchším. Rozvoj poľnohospodárstva, vznik miest a rozvoj lekárstva prakticky prekonali prirodzený výber. V populácii sa objavil veľký počet jedincov so zlými mutáciami v DNA. V dôsledku toho začala inteligencia pomaly klesať.
Globálny pokles inteligencie
V dvadsiatom storočí paradoxne zaznamenali zvýšenie úrovne inteligencie. Objavil to v roku 1984 americký psychológ James Flynn, ktorý vypočítal, že v USA sa v rokoch 1932-1978 zvýšila priemerná úroveň IQ takmer o 14 bodov. Tieto údaje neskôr potvrdili v mnohých krajinách.
Vlani však dospeli nórski vedci, ktorí preanalyzovali výsledky testov viac ako 700 ľudí, k záveru, že priemerná úroveň IQ postupne klesá od sedemdesiatych rokov minulého storočia, a to približne o 7 bodov pri každej ďalšej generácii. Napríklad IQ ľudí narodených v roku 1969 je približne o tri body vyššie ako u ľudí o 7 rokov starších: 102,3 oproti 99,5. Potom sa ale situácia mení: dobrovoľníci narodení v roku 1989, ktorí absolvovali test, mali už priemerný výsledok nižší – 99,4 bodov.
Daný jav sa dá sledovať dokonca v niektorých rodinách, v ktorých starší bratia mali lepší výsledok ako mladší. Čo znamená, že nejde o demografickú situáciu alebo o šírenie v populácii horších génov, píšu autori. Pokles IQ ovplyvňuje zrejme na jednej strane zmena spôsobu života, rozvoj technológií, zmeny vo vzdelaní, výchove a na druhej strane sa to dá vysvetliť nedokonalosťou samotného testu, ktorý nedokáže ohodnotiť výšku inteligencie dnešných ľudí.
Kognitívne schopnosti sa môžu navyše znižovať následkom silného znečistenia životného prostredia, pripomínajú španielski vedci. Zmerali hladinu škodlivých prímesí vo vzduchu okolo 39 základných škôl v Barcelone a potom otestovali IQ žiakov. V ekologicky priaznivejších štvrtiach mali žiaci lepšie výsledky.
Podobné údaje získali vedci z Lancasterskej univerzity (Veľká Británia), ktorí preanalyzovali výber z 18 tisíc malých Britov. Zistili, že mentálne zaostalé deti bývajú prevažne v miestach s veľkým znečistením životného prostredia.
.jpg)
