Celá referendová akcia vyjde občanov na 8 až 10 miliónov eur. To všetko za „prefláknuté“ politické témy, ktoré Demokrati síce môžu otvárať na tlačovkách, ale nemali by za ne ľuďom vystavovať mastný účet. A Šeligovo predsedníctvo petičného výboru, keď pred pár rokmi on sám inicioval zákon, aby referendum predčasné voľby vyvolať nemohlo, nazýva Melicher pokrytectvom a farizejstvom.

Témou rozhovoru pre Hlavné správy boli aj drony, ktoré sú na modernom bojisku jedným z najdôležitejších faktorov. Strieľať na roj relatívne lacných dronov raketami Patriot za milióny eur nedáva zmysel. Riešenie vidí Melicher vo vlastnej, domácej výrobe dronov. Výrobné linky by pritom mohli byť realitou už o niekoľko mesiacov a do projektu budú okrem našich ozbrojených zložiek zapojené aj slovenské startupy, či univerzity.

Viac sa dozviete vo videorozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR, Mgr. Igorom Melicherom.

Strana Demokrati do prezidentského paláca doručila podpisové hárky, chceli vypísať referendum s troma otázkami – predčasné voľby, zrušenie renty pre niektorých najvyšších ústavných činiteľov a obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry. O prvej z tých otázok sa diskutovalo už pri predchádzajúcom referende, vy ste vtedy boli predsedom petičného výboru. Prezident im teda teraz tú otázku zamietol a Demokratom sa to nepáči. Sú ich výhrady opodstatnené?

Ústavný súd, ako teraz aj prezident SR, odmietol tú istú otázku, ktorá mala byť už referende, ktoré som robil ja. Petičná akcia bola zavŕšená v auguste 2022, a samotné referendum bolo – a tu musím opraviť aj pána Korčoka, niekdajšieho ministra zahraničných vecí, ktorý verejne vyjadril, že referendum nebolo – vyhlásené na 21. januára 2023. Podpisy sme zbierali niekoľko mesiacov a do Prezidentského paláca som odovzdal 406 tisíc podpisov.

Viac vo videorozhovore. Článok pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

Treba povedať, že politická strana Demokrati zbierala pod svoju petičnú akciu podpisy viac, ako rok a pol. Tu by si asi bolo dobré zamyslieť sa nad tým, či nie je na mieste vniesť do právneho poriadku nejaké limity pre zber podpisov po takúto petičnú akciu, pretože za ten rok a pol sa môže veľmi veľa vecí zmeniť.

Čo sa však týka tej konkrétnej otázky, či je možné referendom vyvolať predčasné voľby, tak nám to Ústavný súd zamietol, pretože vtedajšia prezidentka SR, pani Čaputová, dala otázky z petičnej akcie posúdiť na Ústavný súd. Prezident Pellegrini teraz teda práve preto odmietol jednu z otázok Demokratov, a zostali ďalšie dve.

Nemusíme sa báť povedať to priamo – strana vedená Jaroslavom Naďom sa pýta, či ľudia chcú predsedovi vlády Robertovi Ficovi odobrať rentu. Posledná otázka je o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry. Prvýkrát v histórii je v referende spomenuté konkrétne meno politika a ja to vnímam, doslova, ako druhý pokus o atentát na Roberta Fica, tentokrát cez referendum. Je to rovnaká politická strana Demokrati, ktorej občianski aktivisti stáli s transparentami pred rokovaniami vlády, medzi nimi aj pán Cintula, ktorý nakoniec na Roberta Fica strieľal. A opäť je to strana Demokrati, ktorá prvýkrát v histórii uvádza v referende konkrétne meno politika a rozdúchava voči nemu nenávisť.

Medzi rokmi 2020 a 2023 bol Robert Fico, ako opozičný líder, 4-krát obvinený. Za podporu výrokov pána Mazureka, za organizovanie autoprotestu, v kauze Súmrak a za tlačovú konferenciu o daňových podvodoch Andreja Kisku. Všetky štyri obvinenia boli zrušené. Ja osobne som bol na tom autoproteste na Tyršovom nábreží, kde polícia Roberta Fica zadržala, zobrala ho do auta a odviezla ho na stanicu. Keď sme tam za ním prišli, vonku stálo veľa ľudí.

Jeden z nahnevaných aktivistov rozbil kameňom Ficovo služobné auto, ľudia ho chytili a spacifikovali. A keď ho brala polícia – všetko pred televíznymi kamerami – priamo hovoril o tom, že nechápe, prečo sa nenájde niekto v terminálnom štádiu choroby, kto by vedel Roberta Fica zabiť. To bolo v roku 2021. A potom tu máme 15. máj 2024 v Handlovej, keď prišiel atentátnik – občiansky a politický aktivista Demokratov – a vypálil niekoľko rán na Roberta Fica.

No a teraz je tu referendum, kde je Robert Fico opäť, prvýkrát v histórii SR menovite, uvedený ako cieľ. Demokrati voči nemu znovu rozdúchavajú nenávisť. Pomenujem to jednoznačne. Ide o druhý, referendový atentát, s jediným cieľom, poštvať voči predsedovi vlády verejnosť.

Ak to uzavriem, v mojom referende z roku 2022–2023 bola otázka o vyvolaní predčasných volieb zamietnutá, zostala však otázka, či ľudia súhlasia s možnosťou skrátiť volebné obdobie referendom do budúcna.

Juraj Šeliga, predseda petičného výboru tohto aktuálneho referenda, pred pár rokmi jednoznačne tvrdil, že predčasné voľby sa referendom vyvolávať nemajú. S pani Kolíkovou dokonca prijali zákon, aby sa niečo takéto nemohlo stať. Dnes predsedá petičnému výboru s presne tými istými otázkami, ktoré sám verejne odmietal. Tá krátka pamäť, ten amaterizmus, pokrytectvo a farizejstvo, sú v Demokratoch skutočne silné. Vidíme, že jediné, čo ich spája, je nenávisť voči Robertovi Ficovi.

Od referenda nebudem nikoho odhovárať. Ale tieto dve otázky budú veľmi drahým prieskumom verejnej mienky. Vyzývam Demokratov, aby z tejto cesty zišli. V čase konsolidácie dávať milióny eur za politický bulvár je absolútne nemiestne.

Prezident vyhlásil referendum vyhlásil na 4. júla. Mohli by to Demokrati ešte celé odpískať, aj v tomto štádiu?

Tlačová konferencia Demokratov bola plná žlčovitej nenávisti. Rozhodli sa podať podnet na prezidenta na Ústavný súd. Ale tú otázku nezamietol len prezident Pellegrini. Vyjadril sa tak napríklad aj Ján Mazák, a rovnako tak právnická fakulta Univerzity Komenského, že otázka je jednoznačne protiústavná, tak ako bola v referende v rokoch 2022–2023. Tá ich zlosť teda nie je na mieste.

Myslím, že pochopili, že tie dve zostávajúce otázky sú drahým prieskumom verejnej mienky. V referende, ktoré som organizoval ja, sa zúčastnilo 1,2 milióna ľudí, 27,25 percenta, čo bol úspech. Ak príde Demokratom na toto ich referendum pár percent ľudí, bude to pre nich fiasko. Otázky o rente Roberta Fica a špeciálnej prokuratúre sú prefláknuté politické témy. Môžu ich otvárať na tlačovkách, ale nie vystavovať za ne ľuďom účet na milióny eur.

1,2 milióna ľudí je naozaj slušná masa, ale referendum napriek tomu nebolo úspešné.

Robili sme vtedy veľkú kampaň. Za necelých päť mesiacov sme vyzbierali cez 400-tisíc podpisov, čo je znakom toho, že ľudia chcú mať možnosť skrátiť volebné obdobie referendom.

Musíme si položiť otázku, či sa my, ako vládna koalícia, k tomuto referendu nepridáme s ďalšou otázkou. Keďže Demokrati tam dali menovite Roberta Fica, môžeme sa opýtať napríklad na zrušenie renty pre prezidentku Čaputovú, pretože aj my máme svoj názor na to, ako vo funkcii prezidentky fungovala.

Je to chabý pokus Demokratov zaujať. Som veľmi zvedavý, ako sa k tomu ľudia postavia. Dnes už na sociálnych sieťach vidím voči Naďovi a Demokratom výčitky za šlendriánstvo, lebo vidieť Šeligu robiť presne to, čomu pred časom sám bránil dokonca aj legislatívou, je extrémne trápne.

Treba povedať, že aj priaznivci súčasnej opozície Demokratov kritizujú. Jednak za tú otázku, ktorá je v podstate totožná s tou, ktorú už ÚS zamietol, ale aj za zvyšné dve. Ako ste spomenuli – drahý prieskum verejnej mienky. Aké sú vlastne náklady na referendum?

Keďže už mám skúsenosti, náklady odhadujem na 7 až 10 miliónov eur, zo štátneho rozpočtu. Čo je pri dnešnej konsolidácii skutočne veľa. Referendum kopíruje štýl okrskových volebných komisií, otvorí sa každá z nich, treba priestory, členov komisie, urny, systém sčítavania. Keď sa to všetko naskladá, vychádza nám zhruba 8 miliónov eur.

Uvažujete vo vládnej koalícii aj o úprave samotného mechanizmu referenda? Doteraz sme mali 9 referend a iba jedno bolo úspešné.

Premýšľame nad tým od začiatku volebného obdobia. Sme presvedčení, že ľudia sú reálnym nositeľom moci, čo vyplýva aj z Ústavy. Ľud by mal mať možnosť vyjadriť sa, aj keď by to pre poslancov nemuselo byť záväzné. Nástroje plebiscitu by mohli pribudnúť, napríklad aj jednoduchšie, a aj lokálne.

Ak sa referenda zúčastní 1,2 milióna ľudí, je to jasný signál politickej reprezentácii. Verím, že práve ten vysoký počet ľudí v roku 2023 bol počiatočným signálom rozpadu vtedajšej vládnej koalície a vyhlásenia predčasných volieb.

Váš osobný názor – mali by mať ľudia možnosť referendum skrátiť volebné obdobie vlády? V rámci EÚ niečo také majú myslím iba v troch štátoch…

Môj názor je, že jednoznačne áno. Moc majú ľudia, a keď sa ľud rozhodne pre predčasné voľby a naplnia sa zákonné predpoklady – teda účasť 50% oprávnených voličov plus jeden hlas, čo vychádza na zhruba 2 260 000 ľudí – Národná rada by týmto výsledkom mala byť viazaná. Je to väčší počet ľudí, ako zvyknú mávať vo voľbách aj celé vládne koalície. Ak takáto sila pochádza priamo z ľudu, má byť záväzná.

Aj ústavní právnici sa zamýšľajú nad tým mechanizmom referenda, najmä nad vysokým kvórom, teda nadpolovičnou väčšinou. Vraj by sa to dalo riešiť viacerými spôsobmi, napríklad aj nejakým plávajúcim kvórom, ktoré by sa odvíjalo od účasti v predchádzajúcom referende.

Rozmýšľame nad tým, ako tento mechanizmus nastaviť tak, aby bol efektívny. Lebo nie každá otázka má rovnakú váhu, ako napríklad vyvolanie predčasných volieb. Ja to nazývam priebežné otázky – neovplyvňujú chod štátu, ale usmerňujú zákonodarcu.

Keď sú koalícia a opozícia pri dôležitej veci v absolútnej nezhode, mohol by do toho vstúpiť tretí aktér, ľud. A na základe plávajúceho kvóra určiť cestu, ktorou by sa Národná rada mala vydať. Nie rozhodovať o detailoch, ale vytýčiť cestu.

Spomínali ste, že pred tým ostatným referendom ste vyzbierali cez 400 tisíc podpisov za necelých 5 mesiacov. Demokrati majú nejakých 360 tisíc, ale za aký dlhý čas?

Demokrati vyzbierali spolu 380-tisíc podpisov, z toho je 20-tisíc neplatných. Aj my sme ich mali približne toľko. Zaujímavé však je, že oni podpisy pod petičnú akciu zbierali rok a pol. Začali hneď, ako nastúpila súčasná vládna koalícia. A to je aj argument pre nastavenie časových limitov. Ak nemáte ohraničený čas, môžete zbierať podpisy k akejkoľvek téme roky, zahlcovať právny systém a nakoniec vytiahnuť referendum, ktoré stojí 10 miliónov eur a spoločnosť o to možno už ani nestojí. Riešenie je jednoduché – petičný výbor ohlási začiatok zbierania podpisov a dostane napríklad 6 alebo 7 mesiacov. Ak to nestihne, znamenalo by to koniec snaženia.

Demokrati prezidenta kritizovali aj za termín referenda, ktorý stanovil na začiatok júla. Sú tam totiž nejaké pravidlá a lehoty, ktoré musí dodržať, napríklad aby mali dostatok času na registráciu aj ľudia, ktorí chcú hlasovať zo zahraničia, a podobne. Demokratom sa ale začiatok júla nepáči, lebo už budú prázdniny a dovolenky a podľa ich názoru kvôli tomu mnohí nebudú môcť prísť hlasovať.

Je to vyplakávanie. Prezident splnil všetko, čo mu zákon ukladá. Aj ja som mohol vyplakávať, keď prezidentka Čaputová nastavila moje referendum na január 2023, po sviatkoch, v zime. Ale prijal som realitu, lebo som vedel, že téma je dostatočne vážna na to, aby ľudí zmobilizovala. Demokrati majú termín júl 2026 prijať s rešpektom a robiť všetko pre mobilizáciu. Ich nárek je príznačný. A neprekvapilo by ma, keby referendum nakoniec odpískali.

Poďme aj na ďalšiu tému. Minulý týždeň sme tu mali pána Viktorína z Republiky a hovorili sme aj o dronoch, ako o kľúčovej súčasti súčasných vojenských konfliktov, a o ich využití ozbrojenými silami SR. V pondelok boli práve drony témou konferencie, na ktorej ste sa zúčastnili aj vy. Povedzte nám viac.

Pred niekoľkými dňami na Slovensku prebehla celoštátna dronová konferencia. Je veľmi dôležité, že niečo takéto bolo a že sa toho zúčastnili zástupcovia ministerstva obrany, zástupcovia ministerstva vnútra, policajného zboru, armády, ale aj rôznych bezpečnostných služieb. Pretože drony a dronová bezpilotná technológia už dnes nie sú iba nejakou okrajovou technológiou, ktorej málokto rozumie. Ale je to reálne gro tých armád, vidíme to aj vo vojne na Ukrajine. Reálne sa denne dokáže z jednej strany na druhú vymeniť aj okolo 25 tisíc dronov.

Vidíme, že je to základná súčasť daných armád, pretože ten dron dokážete vyrobiť za relatívne malé peniaze, pripevniť naň nejakú výbušninu, nasadiť ho do roja a takto útočiť. Drony vieme takisto postaviť aj proti klasickej protivzdušnej obrane. Keď ak si napríklad zoberieme systém Patriot, do ktorého umiestnime raketu za 1,5 milióna eur, tak je absolútne neefektívne, aby sme do takéhoto roja dronov strieľali jednu raketu Patriot za druhou. A aby sme na roj dronov – jeden môže mať hodnotu okolo 30 tisíc eur – vypálili 4 takéto rakety za povedzme 7 miliónov eur.

Takže voči takémuto postupu musíme nájsť aj nejaké vhodné protiopatrenia, v rámci boja, ktorý dnes vidíme. Posilnenie dronovej technológie. Cieľom tejto konferencie bolo zamerať sa na výskum, vývoj, produkciu, know-how a patenty okolo dronov. Pretože je nevyhnutné stiahnuť si to na Slovensko a mať túto technológiu doma, v rámci štátu.

Pri dronoch totiž platí železné pravidlo – čo fungovalo pred pol rokom, je dnes už zastarané. Keby sme oslovili zahraničnú spoločnosť a prešli celým procesom obstarávania, po 6–7 mesiacoch by sme zistili, že technológia, ktorú sme si kúpili, je o 2-3 generácie pozadu. Preto je efektívnejšie vsadiť na vlastný vývoj. Spustiť vlastné výrobné linky a vyrábať drony, ktoré dokážeme inovovať extrémne rýchlo.

Kto by bol na Slovensku do tohto všetkého zapojený, ak teda môžete hovoriť o podrobnostiach?

Jednoznačne sú do toho zapojené ozbrojené sily, konflikty na Ukrajine aj Blízkom východe to potvrdzujú. No nevyhnutné je mať pod kontrolou aj civilnú časť. Dron je dnes ako auto, môže slúžiť aj ako zbraň, čo ukázali útoky autami napríklad v Nemecku. Dron s tepelným senzorom vie pri slintačke a krívačke identifikovať infikované zvieratá na farmách, ale ten istý princíp vie zneužiť aj niekto s výbušninou z garáže.

Musíme teda integrovať civilnú, bezpečnostnú aj vojenskú zložku. Policajný zbor môže drony využívať aj na kontrolu schengenskej hranice. V teréne, kde by policajt chodil hodiny, termovízny dron uvidí všetko okamžite. K tejto integrácii smerovala aj tá konferencia.

Ak by to všetko dopadlo tak, ako má a ako by ste chceli, odkedy by Slovensko mohlo mať vlastnú dronovú produkciu?

V rámci ozbrojených síl sme spustili – nazvem to – experimentálny prieskum dronovej technológie. Snažíme sa vybudovať vlastné know-how a postupy. V Leteckých opravovniach v Trenčíne vytvárame priestor na výrobu a vývoj dronov, zavádzame linky a zapájame slovenské startupy, ktoré by mali priniesť unikátny pohľad.

Podľa mňa je to otázka mesiacov, možno budúceho roka. Každý deň, ktorý stratíme, je vzácny. A nie som ani proti tomu, aby tá technológia vznikala niekde v garáži, prípadne na univerzitách. Nikdy nevieme, kde sa zrodí nápad za miliardu eur.

Vieme, že sú menšie FPV drony, a potom aj také, ktoré majú rozpätie krídel aj okolo dvoch metrov. Na ktorú skupinu by sa Slovensko chcelo viac zamerať?

Dominantná časť by mali byť FPV drony. Sú menšie, lacnejšie, a viac využiteľné. Ale z pohľadu potrieb armády by bolo dobre mať aj typ podobný Shahedu. Nehovorím o názve, ale o type. Väčší dron s rozpätím 1–2 metre dokáže niesť väčšiu nálož, letí vyššie, a ak letí nad oblakmi, môže sa solárne nabíjať takmer neobmedzene. Kombinácia malých a veľkých dronov je ideálna.

Majú v súčasnosti naše ozbrojenej sily už nejaké jednotky, ktoré by sme mohli nazvať „dronové“?

Nebudem úplne konkrétny, pretože nemôžem byť úplne konkrétny, ale ozbrojené sily už disponujú jedným útvarom, ktorý sa venuje aj experimentom v rámci dronovej technológie. Samozrejme vytvárame aj predpoklady pre všetky útvary na Slovensku, aby sa tam drony mohli zavádzať.

Pretože napríklad objektová bezpečnosť, alebo takzvané geozóny, ktoré sú okolo našich útvarov, kde nemôžu lietať iné drony, je oveľa lepšie kontrolovateľná vlastnou bezpilotnou dronovou technológiou, ako nejakým drahým radarom, alebo obchôdzkami. Ak viete raz za určitý časový úsek vyletieť s dronom, pozrieť si to infračerveným spektrom, elektromagnetickým spektrom, tepelným spektrom, tak máte hotovú analýzu tej geozóny, alebo okolia toho svojho útvaru za zlomok času, ktorý by ste tomu museli obetovať, ak by ste to robili tým starším spôsobom.

Aspoň v skratke aj tretia téma. Už je to niekoľko mesiacov, keď pán prokurátor Remeta na tlačovej konferencii informoval, že štát sa správal ako dobrý hospodár, keď našu vojenskú techniku odovzdal Ukrajine. Samozrejme, mnohým sa to nepáči, takisto vám, keďže ste boli za ministerstvo obrany človekom, ktorý v tejto veci podával trestné oznámenia. Už pred časom ste spomínali, že budete podávať podnet na preskúmanie postupu prokurátora. V akom je to štádiu?

Pred niekoľkými dňami som ten podnet podal na generálnu prokuratúru. Bolo to nevyhnutné. Ten podnet je skutočne kvalifikovaný a verejnosť sa o ňom dozvie viac v relatívne krátkom čase. Bude postúpený, aby si ho mohol pozrieť každý novinár, a aby si ho mohol pozrieť aj každý človek na Slovensku.

Na kedy to odhadujete?

Dávam tomu niekoľko dní, chceme sa pripraviť. Na základe všetkých predložených informácií vznikla prvá reálna analýza toho, či SR mohla alebo nemohla odovzdať kľúčové systémy protivzdušnej obrany tretej krajine.

Podnet sme podali, pretože prípad nedozoroval prokurátor Remeta. Bol to iný prokurátor krajskej prokuratúry. Remeta si však toto stanovisko osvojil a sám ho odprezentoval na tlačovej konferencii. Nesúhlasím s tým, aby prokurátor takto kategoricky vyjadroval názor na to, či bolo niečo šrotom alebo nie, keď samotný vyšetrovateľ, aj nižší prokurátor povedali, že jediný, kto na to môže dať odpoveď, je súd.

Máme tu teda celý rad – vyšetrovateľa, prokurátora, Remetu ako krajského prokurátora – a všetci jednoznačne hovoria vyjadrenia, na ktoré nemajú kompetenciu. Generálny prokurátor Žilinka na výbore povedal, že prípad opäť otvára. Som presvedčený, že náš kvalifikovaný podnet mu v rozhodovaní reálne pomôže.