Mekka – najposvätnejšie mesto islamu

Mekka 10. júla 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Dar Yasin)

Mekka leží v západnej časti Saudskej Arábie, má 1,54 miliónov obyvateľov a je ústredným pútnickým mestom moslimov. Kaabu – svätyňu v Mekke – navštívi ročne okolo 2,5 miliónov moslimských pútnikov. Neveriacim – to sú všetci nemoslimovia – je vstup do Mekky prísne zakázaný

V Mekke sa narodil Mohamed, prorok islamu. Kaaba je budova kockovej formy, bez okien a nachádza sa vo dvore hlavnej mešity. Podľa islamskej tradície ju mal postaviť prorok Adam (prvý v rade siedmych prorokov islamu – Ježiš je tiež jedným z nich) a potom ju znova postavil prorok Abrahám, ale oveľa väčšiu.

Historicky je doložené len toľko, že Kaaba bola už v predislamskom čase ústrednou svätyňou arabských kmeňov, ktoré vyznávali rôznych bôžikov. V juhovýchodnom rohu Kaaby sa nachádza čierny kameň – pravdepodobne meteorit – ktorý podľa viery moslimov prijal prorok Abrahám od archanjela Gabriela.

Okolo Mekky sa rozprestiera “svätý okruh”, ktorý neveriaci nesmú prekročiť. Všetky prístupové cesty do Mekky sú strážené.

Napriek tomu sa v minulých storočiach podarilo niekoľkým európskym cestovateľom, ktorí sa preobliekli za moslimov, dostať do Mekky.

Mekka leží 90 kilometrov od Červeného mora. V rokoch 2011 až 2015 pribudlo v nej každoročne okolo 200 000 obyvateľov.

Skoré dejiny Mekky sú málo známe. Podľa ústneho podania islamu prišlo k prvému osídleniu miesta, kde je dnes Mekka, vtedy, keď tam prišiel praotec Abrahám so svojou ženou Hagar a spoločným synom Izmaelom. Poprosil Boha, aby dal obživu jeho rodine a aby mu pomohol nakloniť si srdcia tamojších obyvateľov a ten ho vyspočul.

Začiatkom 6. storočia prevzal vládu nad mestom kmeň Kurejšitov, ktorí sa v meste etablovali ako úspešní obchodníci. Kaaba bola v tom čase už pútnickým miestom a bol v nej vzývaný hlavný boh arabských kmeňov, Hubal. Mesto sa vďaka početným návštevníkom – pútnikom, stalo obchodným centrom, hoci sa v ňom málo produkovalo.

Okolo roku 610 začal v Mekke verejne kázať prorok Mohamed, ktorý hlásal novú monoteistickú relígiu. Kurejšiti, ktorí mali v meste moc v rukách, ho ale odmietali, a tak odišiel aj so svojimi niekoľkými prívržencami do mesta Jatribu. Tam si rýchlo našiel početných nových prívržencov. Z Jatribu začal potom boj proti svojím odporcom v Mekke.

V rokoch 624 až 630 prišlo k viacerým vojenským zrážkam medzi Mohamedom a jeho prívržencami a Kurejšitami, ktoré napokon skončili konečným víťazstvom Mohameda a uznaním jeho novej relígie, ktorá sa čoskoro rozšírila po celom arabskom polostrove, aby sa neobyčajne rýchlo stala svetovou relígiou, ktorá tvrdo konkurovala s kresťanstvom – veď už v roku 711 bojovníci islamu dobili Iberský polostrov a doniesli islam do Španielska, kde ostali vládcami viac ako sedemsto rokov.

Roman Bednár