Ale potom, Lavrov je “renesančný človek” vo svete medzinárodnej diplomacie a určite si zosynchronizuje hodinky so Zardárím. Pre obe krajiny sa veci zmenili, starí priatelia odchádzajú a život sa pre nikoho nezastaví.

V tlačovej správe ruského ministerstva zahraničných vecí o Zardárího návšteve sa stručne uvádza: “Ministri zahraničných vecí budú diskutovať o stave bilaterálnych vzťahov, regionálnych a medzinárodných otázkach. Osobitnú pozornosť budú venovať rozvoju obchodných a hospodárskych vzťahov.”

Hovorkyňa MZV Maria Zacharovová následne prezradila, že ruské a pakistanské spoločnosti “aktívne pracujú na vyriešení zostávajúcich otázok” týkajúcich sa dodávok ruských energetických zdrojov do Pakistanu. Poznamenala, že problémom je platobný systém, keďže Rusko chce dohodu v národných menách “alebo v menách tretích krajín, ktoré sú chránené pred rizikami sankcií”.

Aj spolupráca v oblasti energetiky zo svojej podstaty zahŕňa značné dlhodobé investície a faktom zostáva, že, ako povedala Zacharovová, “americká mena je mydlová bublina, nezabezpečené peniaze, ktoré sa tlačia aj napriek obrovskému americkému verejnému dlhu”.

Čo je dôležité, Zacharovová zdôraznila, že obe krajiny sa tiež rozhodli “prerokovať komplexný plán spolupráce v oblasti energetiky, ktorý predpokladá výstavbu infraštruktúry a dodávky energonosičov” v rámci, ktorý má potenciál “zabezpečiť udržateľný rozvoj” pakistanského plynárenského priemyslu. Pripravuje sa výstavba ruského plynovodu do Pakistanu.

Zardárího návšteva v Moskve sa uskutoční v priebehu 3 týždňov, keď sa na titulné stránky novín dostala trojstranná dohoda o spolupráci v oblasti plynu medzi Ruskom, Kazachstanom a Uzbekistanom. Ukončenie desaťročia trvajúcich energetických väzieb Ruska s Európou vrátane dodávok plynu prostredníctvom plynovodov motivuje Moskvu k hľadaniu nových trhov, pričom prioritou sú ázijské trhy.

Koncom minulého roka preto Moskva navrhla plynovú úniu s Kazachstanom a Uzbekistanom, aby pomohla týmto dvom stredoázijským štátom, ktoré zápasia s nedostatkom plynu. Začiatkom tohto mesiaca Kazachstan a Uzbekistan podpísali dve samostatné dohody s ruským gigantom Gazprom, ktoré upevňujú nové partnerstvo. Rusku sa otvára nová perspektíva na okamžité využitie existujúcich plynovodov v týchto dvoch krajinách na vývoz plynu na ich domáci trh.

Aj keď ide o bilaterálnu dohodu, Kazachstan a Uzbekistan sa môžu stať tranzitnými krajinami, ktoré umožnia dodávky ruského plynu na regionálny a svetový trh, najmä do Číny, juhoázijských krajín a regiónu ASEAN. (Rusko navrhlo Ankare podobnú dohodu o dodávkach svojho plynu na európsky trh cez energetický uzol v Turecku).

Všetky energetické projekty sú “geopolitické”, ako to dokazuje nedávne zničenie ruského plynovodu Nord Stream, za ktorým stoja USA. Tento projekt je však “výhodný” pre Rusko aj pre oba stredoázijské štáty, keďže príjmy Kazachstanu a Uzbekistanu z tranzitných poplatkov budú veľmi významné a dlhodobé, zatiaľ čo Rusko získa prístup na nové trhy.

Vstúpte do Afganistanu. V dňoch 11. a 12. januára pricestoval do Kábulu vyslanec ruského prezidenta pre Afganistan Zamir Kabulov, ktorý viedol podrobné konzultácie s vedením Talibanu, aby potvrdil “neochvejný záväzok Moskvy rozvíjať komplexný dialóg s Kábulom”. V tlačovej správe ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že sa zamerali na “vzájomne výhodnú spoluprácu v takých odvetviach, ako je energetika, poľnohospodárstvo, doprava, infraštruktúra, priemysel, baníctvo, najmä na organizáciu pravidelných obchodných dodávok ruských pohonných hmôt a poľnohospodárskych produktov afganským spoločnostiam”.

V tlačovej správe sa uvádza: “Po stabilizácii situácie v Afganistane sa domáce hospodárske subjekty môžu podieľať na výstavbe a prevádzke plynovodu Turkménsko – Afganistan – Pakistan – India, ako aj na obnove veľkých infraštruktúrnych projektov vybudovaných na území Afganistanu počas sovietskej éry.”

MZV dodalo, že “počas konzultácií sa značná pozornosť venovala perspektívam politického a diplomatického uznania súčasnej afganskej vlády zo strany medzinárodného spoločenstva vrátane Ruskej federácie”. Na záver uviedlo, že “vedenie Afganistanu vysoko oceňuje úsilie Ruskej federácie pomáhať afganskému ľudu pri budovaní mierového, nezávislého a hospodársky sebestačného štátu”.

Je zaujímavé, že v televíznom rozhovore krátko po svojom návrate do Moskvy Kábulov otvorene tvrdil, že ISIL v Afganistane nie je nič iné ako angloamerický projekt, ktorého cieľom je spôsobiť nestabilitu v regióne. Regionálne prostredie sa skutočne dramaticky mení. Rusko si intenzívne uvedomuje bremeno histórie a uvedomuje si nevyhnutnosť posilniť svoju vedúcu úlohu poskytovateľa bezpečnosti pre stredoázijský región. Západná hrozba pre Strednú Áziu a severný Kaukaz pretrváva.

Rusko dúfa, že bude viesť regionálne úsilie o stabilizáciu situácie v Afganistane a boj proti extrémistickým skupinám, ktoré pôsobia ako geopolitický nástroj Washingtonu. Rusko (a Čína) čoraz častejšie rokuje s vládcami Talibanu ako s etablovanou vládou Afganistanu. V zásade je terorizmus pre Rusko (a Čínu) hlavným problémom.

Moskva odhaduje, že Taliban má politickú vôľu optimálne pôsobiť proti ISIS, ale chýbajú mu finančné zdroje. Aby sme si boli istí, Afganistan bude figurovať v rozhovoroch Lavrova so Zardárím. Ajit Doval, indický poradca pre národnú bezpečnosť, tiež čoskoro navštívi Moskvu na konzultácie o Afganistane.

Je to vhodný čas na to, aby India zlepšila svoje vzťahy s Pakistanom. Podujatia súvisiace so ŠOS zhodou okolností privedú pakistanských vedúcich predstaviteľov do Indie. Premiér Módí oznámil, že indické predsedníctvo v skupine G20 “bude založené na téme ‘Vasudhaiva Kutumbakam’ alebo Jedna Zem, jedna rodina, jedna budúcnosť”. Je možné, že India by mala pozvať Pakistan na septembrový samit G20 v Dillí ako osobitného hosťa.

Z pragmatického hľadiska sa projekt plynovodu TAPI zhoduje s trojstrannou plynárenskou úniou, ktorú Rusko vytvára s Kazachstanom a Uzbekistanom. Ruský denník Nezavisimaja gazeta nedávno napísal, že Moskva si veľmi želá, aby sa stredoázijská plynárenská sieť v strednodobom horizonte rozšírila na juhoázijský región a na región ASEAN.

Andrej Grozin, vedúci oddelenia Strednej Ázie a Kazachstanu v Inštitúte krajín SNŠ a vedúci vedecký pracovník Inštitútu orientalistiky Ruskej akadémie vied, pre ruský denník povedal: “Je to už nová štátna politika Ruska a je zrejmé, že ani Astana, ani Taškent nebudú môcť odmietnuť účasť na tomto projekte. Odborníci sa zhodujú, že do polovice tohto storočia sa juhovýchodná Ázia stane hlavným regiónom, ktorý bude spotrebovávať energiu. Nech už teraz znie rozšírenie siete plynovodov do Afganistanu, Pakistanu, Indie a Číny akokoľvek fantasticky, čoskoro sa stane realitou. Preto je potrebné presadzovať naše suroviny na južných trhoch už dnes.”

Samozrejme, takýto megaprojekt vyvolá vo Washingtone škytavku. Nie je prekvapením, že tento týždeň pricestuje do Dillí námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová (ktorá v roku 2014 sprostredkovala zmenu režimu v Kyjeve a otvorene sa vyžíva v sabotáži a zničení ruského plynovodu Nord Stream).

Washington je rozrušený, že tlak západných sankcií na vývoz ruskej ropy viedol k výraznému posilneniu energetických väzieb Indie s Ruskom. Nielenže sa ruská ropa predáva do Indie dvakrát lacnejšie ako jej svetové analógy, ale ruská produkcia ropných produktov sa v skutočnosti presúva do Indie.

Po nadobudnutí platnosti európskeho embarga na ruské ropné produkty od 5. februára sa India stane hlavným dodávateľom rafinovanej ruskej ropy do Európy s potenciálnym exportným obratom v desiatkach miliárd dolárov. (Pozri Rusko dáva Indii zásobovanie Európy ropnými produktmi, Nezavisimaja Gazeta, 16. januára 2023) Vývoz nafty z Indie sa už teraz zvyšuje.

Z technického hľadiska to neporušuje sankcie EÚ voči Rusku. Rozčuľuje to však Bidenovu administratívu, ktorá predpokladala, že existuje potenciál na zvýšenie vývozu z USA, ktorý by nahradil ruské ropné produkty na lukratívnom európskom trhu.

USA budú znepokojené “plynovou úniou” medzi Ruskom, Pakistanom a Indiou. India má však životne dôležité záujmy na zaistení svojej energetickej bezpečnosti. Hegemónia Západu vo svetovom poriadku sa končí. Ruská “plynová únia” v Strednej Ázii signalizuje, že nastal čas, aby regionálne štáty v južnej Ázii reagovali jednotne.