„Pokiaľ by nebolo nezodpovedného, amorálneho a trestuhodného chovania Saakašviliho a jeho okolia, žiadna vojna by nebola… V roku 2008 vláda Gruzínska na čele s prezidentom dala zelenú agresii a odohralo sa to, čo sa odohralo,” povedal Medvedev v rozhovore pre Kommersant.
Podľa jeho slov vzniklo napätie v regióne nie v roku 2008, ale v roku 1991, a možno i skôr. Medvedev je presvedčený, že „napäté vzťahy mezdzi jednotlivými časťami Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky v tejto dobe boli citeľné dokonca i predtým”.
Ruský premiér pripomenul jednu zo svojich ciest do Abcházska, ktoré sa vtedy nachádzalo v zostave Gruzínska, na začiatku deväťdesiatych rokov. „Počas rozhovoru s obyčajnými ľuďmi v reštauráciách, a ešte niekde som cítil, že majú veľmi zložitý vzťah k tým procesom, ktoré sa v tej dobe v republike už rozbiehali, a k zástupcom blízkych etnických skupín. To znamená, že už vtedy bolo na jednoduchej úrovni cítiť napätie,” povedal a poukázal na nezvyklosť situácie.
„Preto koreň problémov, samozrejme, spočíva v tom, čo sa odohralo v deväťdesiatych rokoch. V tých rozhodnutiach, ktoré vláda v Tbilisi v deväťdesiatych rokoch robila a ktoré neboli prijaté ani v Abcházsku, ani v Južnom Osetsku. Vďaka tomu vznikol konflikt, boli privedení mierotvorci,” dodal Medvedev a povedal, že do roku 2008 „sa darilo balansovať” negatívne procesy, vystúpenie a niektoré prejavy násilia.
Spomenul, že Rusko nemalo za cieľ „zničiť Gruzínsko či popraviť Saakašviliho”. Podľa slov Medvedeva bolo nevyhnutné „zabrániť možnosti ďalšej eskalácie násilia”.
„Rusko získalo to hlavné — mier. Dokázali sme ochrániť našich občanov — tých je mnoho, občanov Ruskej federácie, ktorí žijú v Abcházsku a v Južnom Osetsku. A nás nebolí hlava ohľadom toho, že v nejakej chvíli dôjde k ďalšiemu útoku a my sa budeme musieť vmiešavať, chrániť našich občanov, chrániť našu bezpečnosť, dávať nejakú odpoveď. Vo výsledku je v regióne všetko jasné. A to je hlavné,” povedal Medvedev v rozhovore pre noviny Kommersant.