Demokracia (bez prívlastkov) je totiž právom informovaného výberu, právom argumentačného vyjadrenia. Ak to vedel a vo forme „glasnosti“ a „perestrojky“ to presadzoval neboľševický komunista Gorbačov, tak on bol neporovnateľne serióznejší demokrat ako ktorýkoľvek súčasný predstaviteľ extrémistického, boľševicko-nacistického „humanistického“ netolerantného, agresívneho libero-demokratizmu. Tolerancia k netolerantným je v lepšom prípade naivita, v horšom ľudská hlúposť. Ustupovanie agresii provokuje agresora a ubezpečuje ho o legitimite jeho agresívnych zámerov.

Títo manipulátori sa nezastavia pred použitím žiadnej demagógie. Najnovšie odmietanie nadpráv pre homosexuálne menšiny a odmietanie exhibicionistického teroru zvrátenými pochodmi goebelsovskí mediálni manipulátori nazývajú rozširovaním nenávisti proti homosexuálom z cirkevných kazateľní. Na to treba veľmi odolný žalúdok. Ale časť masy si povie „písali v novinách“, … „hovorili v televízii“, … „fuj, hnus, tí farizeji“.

Totalitné ovládnutie mediálneho priestoru nositeľmi oligarchických (menšinových) hodnôt a záujmov má svoje hmatateľné výsledky. Svojho času liberálnymi politikmi umožnené zásadné zredukovanie rozsiahlej strednej triedy pripustením nebankoviek na trh, ktorého masa bola zložená z ekonomických šarlatánov – bývalých vlastníkov nehnuteľností. Nehoráznymi úrokmi o všetko prišli a náš štát charakterizujú milióny exekúcií v prospech šmelinárov. Čo to má spoločné s mediálnou totalitou? Nuž veľmi veľa. Práve médiá nehorázne zarábali na tomto nešťastí masívneho množstva ľudí, na rozširovaní tejto epidémie šmeliny.

Nikto nemá odvahu tento gigapodvod zastaviť a dať mu správnu nálepku. Nikto nemá odvahu poučiť sa zo skúseností iných, kde sa so šmelinármi dokázali účinne vysporiadať tak, že im boli vyplatené len istiny s minimálnymi úrokmi. Reklamy nebankoviek nás otravovali dlhé mesiace a pre médiá boli životodarnou mannou. Rovnako, ako nás dnes otravujú korupčné reklamy na europrojekty. Ktoré takto podporujú najrozsiahlejšiu systémovú korupciu v histórii ľudstva. Nádejná výhra zdravého sedliackeho rozumu v nasledujúcich parlamentných voľbách môže vytvoriť predpoklady na jej zastavenie.

Dôsledkom mediálnej totality je tiež už opakovane po sebe zvolenie totálnych amatérov a šarlatánov, bez akejkoľvek politickej skúsenosti, do najvyšších štátnických funkcií. A to ešte netušíme, čo budúcnosť odhalí v sekretárskej minulosti v protištátno-rozvratnej mimovládke našej súčasnej „rezidentky“. Ešte môžeme byť prekvapení rovnako, ako v prípade jej predchodcu. Minimálne tou masívnou mienkotvorno-mediálnou bagatelizáciou závažných odhalení. Inšpiráciou by mohli byť aj trojročné skúsenosti z naháňania tzv. ruskej stopy vplyvu na zvolení prezidenta USA Trumpa.

V USA boli voľby o tradicionalistických hodnotách vyvracajúcich násilne presadzovanú politickú korektnosť, ktoré prezident Trump predstavuje a ktoré prezentoval. U nás boli o marketingových nálepkách na veľkonočnom vajíčku (zvonka pekné, zvnútra prázdne) – „lebo slušnosť, … „lebo žena“, … „lebo nová tvár“. Tovar kúpený v akcii má vždy v sebe nejaký háčik. Skúsme si predstaviť, ako by polícia naložila so špičkovým šoférom, chyteným bez vodičáka. Asi by si nepovedali: „veď sa naučí, dokonca už nás presvedčil, veď pri úniku jazdil ako Fittipaldi“. Veď hazard, že v procese učenia musíme akceptovať nejakú obeť je evidentne minimálny. Ak by letecká inšpekcia objavila rovnako „zručného“ pilota bez licencie, asi by ho rodina neuvidela dlhé roky po odsúdení prinajmenšom za rozsiahle všeobecné ohrozenie.

Také prípady už vo svete existujú. A dlhý chládok si už vychutnali alebo stále užívajú aj podvodní lekári. Len na prezidenta stačí úsmev, prázdne frázy, nulová prax, nulové skúsenosti v politike, nulové vedomosti z geopolitiky a z bezpečnostnej politiky kombináciou vzdelania a praxe. Ako aj absolútna analytická nekvalifikovanosť pri pochopení podstaty spravodajských informácií, v ktorých erudovanosť budúci najvyšší štátnik tradične získa pôsobením vo vysokých politických funkciách alebo na vrchole v štátnej správe. Určite nie vo funkcii pomocnej sily v protištátke, čakajúcej na inštrukcie zo zahraničných centrál. A následné vybľakovanie osočovaní o nacionalistoch na základe chápania nacionalizmu z manipulačných totalitných ideologických príručiek. To sú extrémne dôsledky nástrojov a trúfalosti extrémistického „humanistického“ liberalizmu.

Peter Švec