Môj profil 
Predplatné
Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP) Slovenska vo svojom najnovšom komentári upozorňuje na to, že odhadované vplyvy sú pravdepodobne podhodnotené. V súčasnosti je totiž známa len malá časť celkového vplyvu znečisťujúcich látok na ľudské zdravie, uvádza portál čas.sk.
Vplyvy, ktoré sú vyčísliteľné, sú známe iba u malého počtu látok, ktoré sa dajú dostatočne preskúmať. Jedná sa napríklad o znečistenie ovzdušia prachom. Navyše môžu tieto rovnaké látky mať aj ďalšie, úplne neznáme vplyvy. Autorky tohto prieskumu, Veronika Antalová a Inés Horváthová, vysvetľujú: “Pravdepodobne najväčšiu časť pyramídy tvoria látky, ktorých vplyv na ľudské zdravie je zatiaľ neznámy.” K takejto skupine patria napríklad mikroplasty.
“Podľa IEP má kvalita životného prostredia vplyv aj na produktivitu. Stratu produktivity, ktorú majú na svedomí choroby spôsobené vplyvy na životné prostredie, na slovenskom vyčíslila Komisie Lancet pre znečistenie a zdravie, a to na úroveň 0,1% HDP, čo predstavuje asi 77,3 miliónov eur ročne. A najväčšiu časť možno prisudzovať práve znečistenie ovzdušia,” konštatovali analytičky.
Zhoršená kvalita ovzdušia prispieva predovšetkým k vzniku a rozšíreniu respiračných a kardiovaskulárnych chorôb. Nebezpečné sú však aj iné vplyvy. Znečisťujúce látky v ovzduší spôsobujú napríklad vrodené chyby nervovej sústavy, ischemickú a hemoragickú cievnu mozgovú príhodu alebo šedý zákal. Najviac sú týmto škodlivinám vystavení obyvatelia miest. Najzraniteľnejšie sú potom starší ľudia, deti a tí, ktorí už kardiovaskulárnym či respiračným ochorením trpia.
Najčastejšie zdokumentované a najnebezpečnejšie dopady na ľudské zdravie majú podľa IEP častice PM2,5. Tie sa po vdýchnutí ľahko dostávajú do pľúc a krvného obehu. “Zvýšeným hladinám koncentrácie častíc PM2,5 je na Slovenskuz vystavených viac ako 24% obyvateľov, pričom európsky priemer je na úrovni 13,3% obyvateľov,” informuje prieskum. Väčšina častíc PM2,5 na Slovensku pochádza z lokálnych kúrenísk so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach. Cestná doprava zase produkuje až tretinu emisií zvaných Nox.
Pre zlepšenie situácie IEP navrhuje, aby bol uplatnený princíp “znečisťovateľ platí”. V tejto súvislosti by, podľa IEP, mal pomôcť systematický monitoring a výskum, ktorý by určil individuálnu zodpovednosť znečisťovateľov. Ďalšími opatreniami, ktoré smerujú k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie, môže byť tiež zrušenie environmentálne škodlivých dotácií či spolupráce štátneho, súkromného a tretieho sektora.
.jpg)
.JPG)
