Svoj pohľad a názor priniesol prostredníctvom príspevku na sociálnej sieti, ktorý adresoval všetkým fanúšikom. Na paškál si vzal trénera Ernesta Bokroša aj manažéra výberu Romana Ulehlu. Devätnásťročný zvolenský rodák Martin Pospíšil na šampionát cestoval ako líder produktivity najkvalitnejšej americkej juniorskej súťaže USHL, kde nazbieral 34 bodov (11+23) v 22 zápasoch za Sioux City Musketeers.

“Zdravím všetkých hokejových fanúšikov, ďakujem za veľkú podporu. Prišlo mi veľmi veľa správ, vážim si to. Mrzí má, že sme to nedotiahli ďalej. Týmto chcem aj poďakovať kapitánovi Fehérvárymu a taktiež Liškovi a Krivošíkovi, aj vďaka ním som nešiel domov, ale zostal som v tíme na majstrovstvách sveta,” uviedol Martin Pospíšil na úvod na svojej facebookovej prezentácii.

“Bokroš, ktorý ma nechcel zobrať na MS, totiž, aj po horúcej linke zrejme so Šatanom (generálny manažér slovenských reprezentácií, pozn./ Šatan dostal echo, že nebudem Bokrošom zaradený v nominácii na MS a zrejme Bokrošovi “prikázal”, že najproduktívnejší hráč USHL musí byť samozrejme v nominačke), sa ma skúsil zbaviť cez chalanov (no úplne choré). Na mítingu si ma však zastali, chceli ma mať v tíme, vážim si to veľmi, chalani,” začal svoj opis diania na MS v Kanade mladý útočník a ďalej pokračoval: “Chcel by som sa vyjadriť osobne cez moju oficiálnu stránku na FB a nie cez platené články ako to pán tréner Bokroš spomínal či už pred MS alebo počas nich.”

Nasleduje obšírny pohľad M. Pospíšila, čo zažil počas MS v Kanade. Agentúra SITA ho prináša s drobnými úpravami, týkajúcimi sa gramatických nepresností.

Všetko sa malo začať už jeho príchodom do dejiska kempu v mestečku Nanaimo neďaleko Vancouveru, v ktorom sa slovenský tím pripravoval na MSJ. “Poďme od začiatku. Ako som prišiel do Nanaimo, hral som v piatok a sobotu v klube a v nedeľu ráno o 4.00 h som vstával. Celý deň som cestoval, let mi trval cca 6 hodín a priletel som konečne do Nanaimo. Cely deň som nejedol, lebo som raz prestupoval a nemal som čas sa najesť. Myslel som, že pán Ulehla (manažér) má bude čakať na letisku. Volám mu… nič, nedvíha, potom som volal hráčom, len tí boli už na štadióne tak nemali pri sebe mobily. Po hodine a pol mi odpísal Krivošík, že ´Pospec´, manažér Ulehla, odkazuje, že si mám zobrať taxík a prísť na štadión. Prišiel som na štadión a manažér mi povedal, že on nemal zmeškaný hovor a ja si vravím, že mal by on mne volať a uistiť sa, či je všetko v pohode a či som už doletel. Načo tam do frasa je !?” prezentoval svoj pohľad mladý center.

“No a prišiel som na štadión, o pol hodinu sme mali tréning a to som po celom dni cestovania ledva korčuľoval. Prišiel som v nedeľu a potom sme mali v pondelok a utorok dvojfázové tréningy a v stredu sme mali zápas proti Čechom. Odohrali sme zápas a ďalší deň tam som mal míting s trénermi a povedal mi pán Bokroš, že nebol spokojný s mojím výkonom, že si na ľade robím, čo chcem a že zatiaľ to nevyzerá na MS so mnou. Povedal, že ešte je zajtra prípravný zápas s Kanadou a potom sa rozhodne, no len ja som na ďalší deň ráno ochorel, resp. som sa necítil fit a nechcel som to siliť, lebo som pred mesiacom dobral 10-dňové antibiotiká. Tak som mu povedal, že sa necítim odohrať dnes zápas a pán Bokroš mi povedal: “Ja sa musím už dnes po zápase rozhodnúť a keď dnes nehráš, tak ťa potom nemôžem zobrať.” Ja som povedal, že to je v poriadku a rešpektujem vaše rozhodnutie. To som už telefonoval domov rodičom, že na 99% letím zajtra domov, no potom som mal míting s kapitánom a asistentmi a tí ma chceli v tíme, že si mám oddýchnuť a doliečiť, aby som bol fit na MS,” pokračoval Martin Pospíšil.

“No a tak nakoniec mi dal pán Bokroš tri dni voľna a nechal ma v tíme. Prišiel zápas s Američanmi. Ranné rozkorčuľovanie sme mali a pred začiatkom sa má prvýkrát spýtal, že ako sa cítim a vravím, že už veľmi dobre po tých dňoch voľna a on mi odpovedal, že budem hrať s Krivošíkom a Ružičkom, a že som zaplatil kartou. Pozrel som sa naňho, neviem či som sa mal smiať alebo plakať, čo mi to povedal hlavný tréner reprezentácie. Neviem, či chcel byť vtipný, ale mne to prišlo úplne úbohé. Potom ma dal na krídlo. Chcel som, samozrejme, hrať ako center, ale potom by som si nezahral presilovky. Tak som povedal, že zahrám aj na krídle. Celá komunikácia počas MS bola hrozná, akú zlú náladu robil v tíme, to sa ani nedá opísať. Huckal kapitána a asistentov, aby má z*ebali a tak isto niektorých iných hráčov a tu komédiu, ktorú predvádzali na každom mítingu, tak to bolo hrozné ako pred hráčmi sa hádali alebo vraveli niečo jeden na druhého, tak to som nechápal. Úplné ´blbákovo´. Alebo ako komunikovali medzi sebou, úplný amaterizmus. Nezažil som to nikde, jediného ľutujem asistenta trénera Pažitku, že musí pracovať medzi takými ľudmi. Ten jediný vedel pozitívne naladiť každý deň hráčov a snažil sa povzbudiť tím a o systéme hry sa ani nejdem vyjadrovať. Proti Rusom, Fínom, Švédom hrať stiahnutý vzadu, alebo stáť v strednom pásme, bola čistá hlúposť, jednoducho tie tímy mali takých obrancov, že keď sa rozkorčuľovali cez pol ihriska, tak ich bolo ťažko zastaviť v strednom pásme, keď mali plnú rýchlosť. Ale keď sme napríklad začali napádať aktívne tak aj títo obrancovia spravili chybu a veľakrát nám odovzdali puk a z toho sme mali šance,” pokračoval vo svojich postrehoch mladý hokejista.

Pred pár rokmi bol v tíme SR “20” aj jeho starší brat Kristián. “Nechcel som starším bratom Kristiánovi a Michalovi veriť, keď mi vraveli, čo je Bokroš za kreatúru, resp. čo sa dialo pred pár rokmi Kristiánovi na MS a ako ho ponižoval a hneď po prvom vydarenom zápase (nadával do koko… pred ostatnými, že tak si môže hrať v Kanade) a upozorňoval ma na to, ale neveril som mu, že reprezentačný tréner by sa takto správal k hráčom a vyskúšal som si to na vlastnej koži a miestami som na vlastné prekvapenie pomaly zabudol hrať hokej,” pokračoval Martin Pospíšil.

“Píšem to aj preto, aby si na zväze trošku uvedomili a aby začali s tým niečo robiť a nedovolili toto dopustiť na budúci rok. Je to hrozné, keď máte 19 rokov a musíte riešiť takéto veci, namiesto toho, aby ste cítili podporu a mohli sa sústrediť na výkon v zápase, tak dostanete ´školu´ do života. Jednoducho to potrebuje už zmenu a tak isto na poste manažéra. Taký amaterizmus som nezažil. Všetci chceme, aby slovenský hokej napredoval. Slovensko milujem, je pre mňa česť reprezentovať svoju krajinu. Po takýchto skúsenostiach sa však nečudujem, keď niektorí nemajú záujem reprezentovať Slovensko. Nechápem, prečo nás nemal pán tréner Javorčík tento ročník. To je tréner, ktorý vie ako na hráčov aj po mentálnej stránke. Je to na slovenské pomery veľmi dobrý tréner a tak tiež mal s nami veľmi dobré výsledky a hrali sme krásny kombinačný a tiež tvrdý a rýchly hokej. Tieto veci asi nikdy nepochopím,” doplnil Martin Pospíšil.

“Vrátim sa ešte k mentálnemu trénerovi, čo tam s nami bol. Ďakujem pánovi Šatanovi, že zabezpečil takého skvelého mentálneho trénera, od ktorého som prebral veľmi veľa skúsenosti a rád, ktoré mi dal počas dvojhodinového mítingu. Tento pán mal vplyv aj na zápas proti USA (prehra 1:2 – pozn.), keď namotivoval tím a všetci boli s ním veľmi spokojní. Nezabudnem, keď mi povedal: “Martin, na ľade si vyberáš, či budeš lovec alebo korisť. Vždy musí byť pre teba súper korisť a ty musíš byt lovec. Nemôže to byt naopak, lebo potom zlyháš. No a pán Bokroš, ten ho od začiatku nemal rád, lebo mu nerozumel, ale na začiatku povedal, že ak budete vy hráči s ním spokojní, tak bude s nami celé majstrovstvá. No realita bola iná a už po prvom zápase na MS ho poslali preč. Lebo že nie sú peniaze a že ak ho strašne chcete, tak zavolajte Šatanovi. A ja si vravím, to si robia srandu, že toto má vybavovať kapitán cez majstrovstvá, načo tam je potom ten manažér!? Všade sa čakalo, hráči mali nervy, organizácia a práca manažéra katastrofálna a to sa potom odzrkadľovalo aj na ľade, nakoľko sme nemali pohodu v tíme,” opísal mladík fungovanie tímu SR “20” zo svojho pohľadu.

“Nikdy nezabudnem na týchto chalanov a budú mi chýbať. Je mi ľúto, že takto dopadli tieto MS, ale každý hráč dal do toho 100 percent, chcem im popriať hlavne veľa zdravia a aby sa im darilo v hokejovej kariére a ešte raz ďakujem všetkým, ktorý nás podporovali na MS a takisto aj kritikom. Kritika musí byť, a aj ja som si ju zaslúžil – prišiel som z ligy ako najproduktívnejší hráč a nevedel som streliť gól na MS. Taký je však niekedy hokej a aj takéto veci sa v športe stávajú. Napriek tomu to beriem aj pozitívne a poučím sa z chýb, ktoré som spravil. Ďakujem, že ste si prečítali tento text. Možno sa to nebude páčiť každému, ale je to môj názor, mám 19 rokov a som dospelý chalan. Rozhodol som sa s priateľmi a fanúšikmi podeliť o to, čo sa vlastne dialo na MS,” ukončil M. Pospíšil svoje postrehy a pocity prostredníctvom facebooku.