Chytrák Lukašenko perfektne lavíruje v politickom oceáne a hravo obchádza všetky plytčiny, podvodné kamene a iné prekážky medzi gigantickými a nebezpečnými ostrovmi v tomto oceáne – USA, EÚ, Rusko, Čína a pod. Značná časť politikov, analytikov, médií a verejnosti na svete a v rodnej krajine ho neznáša, iní ho obdivujú, ale mnohí ho jednoducho nechápu: čo vlastne chce, kam ťahá svoju krajinu, aké metódy využíva?..

Napriek tomu, že ho mnohí v USA a EÚ označujú za „posledného diktátora v Európe“, tohto „diktátora“ všetci chcú mať na svojej strane a otvoriť si všetky dvere do Bieloruska. Nedá sa to spochybňovať: Lukašenka chcú všetci – EÚ, USA, Rusko, Čína, India, Argentína a pod. Boj o Bielorusko pokračuje už vyše štvrťstoročia a zatiaľ v tomto boji, hlavne vďaka lišiackej politike chytráka Lukašenka, vyhráva iba Bielorusko.

V tomto zmysle sa táto krajina mimoriadne podobá na mačku – to najslobodychtivejšie a najnezávislejšie zviera. Ako je známe, mačka sa túla, kde chce a nikdy ju nikto nedonútil robiť, čo nechce. Dokonca aj v cirkuse robiť krásne kúsky mačku nedonútia silou, strachom a bitkami, ale iba láskou, chutným „občerstvením“ a hladkaním… A dodnes bieloruskú mačku nedokázal skrotiť ani Washington, ani Moskva, ani Brusel, ani Peking…

Ďalší pokus skrotiť „bieloruskú mačku“ pred takmer desiatimi dňami urobil poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton, ktorý do Minska priletel z Kyjeva, kde sa pre zmenu zaoberal krotením ukrajinskej čivavy – Volodymyra Zelenského. Kým v Kyjeve John Bolton mladému, neskúsenému a hlúpučkému žlto-modrému psíkovi nariadil, čo ma robiť a nasľuboval mu zlaté hory v prípade, ak bude poslúchať, v Minsku si ho prefíkaná a vypočítavá mačka hravo obkrútila okolo chvosta…

Možno áno, možno nie, ale Trumpov poradca sa svoju horlivosťou asi snaží napodobniť otca „kyvadlovej diplomacie“ Henryho Kissingera, ktorý keď pôsobil v rovnakej funkcii, toho veľa dokázal. Napríklad, celkom šikovne vykonštruoval americko-čínsky komplot postavený a živený na protisovietskom základe. V rámci súčasných pomerne zlých americko-čínskych vzťahov si John Bolton razí inú cestu. Intriguje, konšpiruje, kuje pikle v snahe rozhádať Rusko a Čínu, aby nevytvorili spoločný front proti Spojeným štátom. Podľa všetkého, konečným zámerom je, aj v rámci názorov a postojov Donalda Trumpa, vytvorenie protičínskej aliancie na základe tajného alebo aj otvorenejšieho spojenectva s Ruskom.

Mimochodom, John Bolton v rámci svojej diplomatickej neskúsenosti alebo nadmernej uponáhľanosti podobný návrh Moskve už urobil – nepripravený, neprepracovaný do detailov, nevyregulovaný. Počas svojej prvej návštevy Moskvy vlani v októbri ponúkol Kremľu spojenectvo v boji proti rozmáhaniu sa Číny po celom svete. Vtedy v Moskve iba vyvaľovali oči: „Chlapče, si sa zbláznil? Biely dom vytvára obrovský tlak na Rusko, ako na bežiacom pase uvaľuje sankcie, všemožne sa snaží poškodiť Moskvu – a „podáva priateľskú ruku“? Kto by tomu uveril? Kremeľ „lákavé“ ponuky Boltona jednoducho ignoroval, akože ich nepočul…

Nič to! Veľký teoretik, bývalý profesor sa rozhodol preštrikovať z opačného konca: vyhodili vás von cez dvere, pokúste sa vrátiť do domu oknom… Pre začiatok sa rozhodol vytlačiť Čínu z Ukrajiny a Bieloruska a práve preto pred 10 dňami navštívil Kyjev a Minsk. Washington sa snaží udržať Európu vo svojej hrsti a nechce, aby čínsky drak ovládol kontinent. Podľa Boltona, sa Číňania snažia prekľučkovať do EÚ cez „vonkajšie“ Bielorusko a Ukrajinu. Treba ich vyhodiť z týchto dvoch krajín a potom Rusko bude nasledovať ich príklad a tiež vypoklonkuje Číňanov zo svojho územia…

Treba pripomenúť, že „kyvadlový diplomat“ Bolton prvý úspech na Ukrajine už dosiahol a to ešte počas vládnutia predošlého prezidenta Petra Porošenka: podarilo sa prekaziť dohodu o predaji balíka akcií ukrajinského závodu „Motor-Sič“ Číne, ktorý vyrába motory pre vrtuľníky… Nový prezident zaprisahal Boltonovi, že dodrží dohodu a obchod s Čínou sa neuskutoční. Na oplátku John Bolton prisľúbil, že zabezpečí vrelo očakávané stretnutie Volodymyra Zelenského s Donaldom Trumpom – vo Varšave, ale americký prezident do poľskej metropoly, ako je známe, neprišiel. Zelenskyj zasa musí iba čakať…

To, čo sa vydarilo v Kyjeve, v Minsku sa obrátilo na frašku. Skúsený politický kovboj Lukašenko sa ani náhodou nedá porovnať s totálnym amatérom, nafúkaným komikom, bledým tieňom Macrona – Napoleona, politickým chudákom Volodymyrom Zelenským. „Baťka“, ako vždy, narozprával americkému hosťovi veľa rozprávok, ktoré mali ulahodiť všetkým jeho zmyslovým chúťkam, pomotal mu hlavu, prisľúbil priateľstvo na večné časy a zamával rukou na rozlúčku. Lenže… ako je známe, mačka sa túla iba tam, kde chce. A Lukašenko aj naďalej bude robiť všetko po svojom – iba to, čo mu viac vyhovuje.

A ako vždy, prekabátil všetkých, poplietol hlavu aj médiám. Novinári uverili jeho rozprávkam a jednotlivým útržkovitým informáciám o rokovaniach Boltona a Lukašenka a začali trúbiť o víťazstve americkej demokracie a diplomacie. Viaceré európske, americké a bieloruské opozičné média začali chrliť pekné rozprávky. Podľa informácií zo „zaručene pravdivých zdrojov“, Lukašenko súhlasil spolupracovať s Bielym domom takpovediac, za odmenu: zruší viaceré spoločné projekty s Ruskom, ale dostane za to mastnú kompenzáciu spoza oceánu.

Napríklad, Washington poskytne Minsku slušný balík financií, aby Bielorusko mohlo čeliť tlaku zo strany Kremľa. Alebo Lukašenko dostane od Bieleho domu 15 miliárd dolárov za to, že zmrazí integračné projekty s Ruskom. Niektoré média uviedli, že Bolton a Lukašenko údajne hovorili o tom, že Washington zruší sankcie uvalené na jednotlivých bieloruských  politikov a samotného prezidenta. Podľa nich, Lukašenko vraj prisľúbil, že „vyhodí Číňanov z krajiny“, ale za podmienky, že dostane od Washingtonu dostatočnú kompenzáciu.

Média spomínajú aj menej podstatné detaily. Podľa nich sa Bolton a Lukašenko dohodli na tom, že obe krajiny vrátia svojich veľvyslancov do mája budúceho roka a Lukašenko poznamenal, že by rád navštívil USA v rámci oficiálnej návštevy. Tiež by sa v Minsku mala otvoriť pobočka USAIDu a Fondu Marshalla a Lukašenko prisľúbil, že zariadi, aby sa v Bielorusku uskutočnili také čestné a transparentné voľby, ako v USA.

Čo je na tom pravda? Prirodzene, obe krajiny by mali trochu skôr alebo neskôr obnoviť činnosť svojich zastupiteľských misií a vrátiť veľvyslancov na svoje miesta. Ostatné „zaručene pravdivé“ správy sa skôr podobajú na čierny PR a môžu dosiahnuť iba jediný cieľ, že v Rusku a Číne spozornejú a budú si dávať väčšiu námahu, aby udržiavali dobré vzťahy s Bieloruskom a nepustili cez plot sily strácajúceho amerického jastraba.

Čo sa skrýva za všetkými týmito „prevratnými“ správami? Zasa sa ukazuje, že drvivá väčšina analytikov a médií nepozná a nerozumie Lukašenkovi ktorý sa, ako vyššie spomínaná mačka, môže občas dať pohladkať niektorému z hostí, ale aj tak sa v každom prípade bude túlať iba tam, kde chce, a urobí iba to, čo chce. „Baťka“ mohol na oplátku Boltonovi, ktorý mu nasľuboval zlaté hory, tiež nasľubovať aj modré z neba, ale sľuby aj tak zostanú iba sľubmi.

Pochybnosti vyvolávajú aj správy niektorých médií, že Bolton mohol Lukašenkovi do uška našepkávať: „Kašli na Rusko, v žiadnom prípade sa s nim nespájaj, zruš spoločné projekty a na oplátku teba odmeníme zlatom…“ Keby to dokonca aj povedal – uveril by mu Lukašenko? Chytrák „baťka“ dobre vie, že Washington znižuje pomoc dávnemu spojencovi – Ukrajine. A akú pomoc! V období občianskej vojny a „ohrozenia ruským agresora“ Biely dom mieni podstatne znížiť vojenskú pomoc Kyjevu. V tomto prípade sa jedná o nešťastných 350 miliónov dolárov.

Uverí „baťka“, že mu Washington bude takmer zdarma dodávať ropu a plyn a poskytne 15 miliárd dolárov iba za to, aby Minsk zastavil spoločné projekty s Moskvou?.. Somarina. Všetky tieto PR-hry okolo plánov Boltona s realitou nemajú nič spoločné. Donald Trump už viac krát ukázal, že veriť Bielemu domu môže iba blázon. Ale Lukašenko vôbec nie je blázon. Ochotne vypočuje všetko, čo mu povedia z tej – ktorej strany, prikývne, usmeje sa, bude sa tváriť, že súhlasí, ale urobí po svojom. Ako tá mačka…

Lukašenko sa ochotne zahrá na „kyvadlovú diplomaciu“. Má aj dobrý príklad: to isté robí aj severokórejský vodca Kim Čong-un. Stretol sa s Trumpom, vypočul si všetky jeho rozprávky, ponuky, vyhrážky a kraviny, nasľuboval mu všetko, čo len mohol sľúbiť a… aj naďalej všetko robí po svojom. Aj naďalej pokračuje v skúškach rakiet a navzájom si vymieňa komplimenty so šťastným Trumpom… To isté bude robiť aj Lukašenko. Dokonca viac.

Nasľuboval Boltonovi, že zruší niektoré projekty z Ruskom a vyboxuje pre seba a Bielorusko isté „bonusy“ od Američanov. Tie projekty s Ruskom, samozrejme, nezruší… Na druhej strane pohrozí Putinovi, že sa zblíži s Amerikou /alebo Čínou?/ a aby sa to nestalo „Voloďa“ mu poskytne pár miliárd na tie alebo iné projekty – len aby sa Minsk nezbližoval s Bielym domom… „Baťka“ získa ústupky a finančnú pomoc na oboch stranách a… všetko aj naďalej bude robiť po svojom. No nie je šikovný?..

Neskôr možno nebude veľkým prekvapením, ak si „posledný diktátor v Európe“ odskočí na oficiálnu návštevu USA a tam ho budú vítať, ako japonského cisára. Základy založil.  Nasľuboval Boltonovi to a to, ubezpečil ho o večnom priateľstve, dokonca ho obdaroval: po svojom – po bielorusky, skromne a vtipne: daroval Boltonovi fľašu bieloruskej vodky a bonboniéru s miestnou čokoládou – ale bez cukru. Cukor je dnes drahý…

„Baťka“ vládne v Bielorusku už štvrťstoročia a celý tento čas udržiava v krajine hospodársky rast, pokoj a stabilitu, na rozdiel od všetkých postsovietskych štátov. Nikdy nesľuboval, ako podaktorí na Slovensku, že z Bieloruska urobí druhé Švajčiarsko, ale také malé druhé Rusko predsa stvoril – životná úroveň v Bielorusku sa podstatne priblížila k životnej úrovni susednej veľmoci. A to aj napriek tomu, že Bielorusko, ako aj Švajčiarsko, nemá veľké zásoby prírodných surovín, mohutné hospodárstvo, veľkú armádu a pod., ale vie lavírovať a špekulovať, ako aj Švajčiarsko – pochopiteľne, v dobrom zmysle slova. A na tom je obrovská zásluha samotného „baťky“ Lukašenka. Nuž, keby sme na Slovensku mali politika razenia Lukašenka, je možné, že by sme tu ozaj žili pomaly ako vo Švajčiarsku…

Eugen Rusnák