Mainstreamové médiá milujú protesty za demokraciu a slobodu. Ak nie sú v Hondurase

Tegucigalpa 5. mája 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Elmer Martinez)

Protesty proti prezidentovi Juanovi Orlandovi Hernándezovi v Hondurase zúria už niekoľko dní. Médiá tomu ale nevenujú takú pozornosť ako pri protestoch proti venezuelskému Nicolasovi Madurovi. A nie je až tak ťažké pochopiť prečo. Informuje RT

Na rozdiel od Venezuely je totiž Honduras blízkym spojencom USA.

Po tom, čo prišiel prezident Hernández s návrhom o privatizácii, boli zaznamenané mnohé správy o násilných stretoch medzi demonštrantmi a štátnymi bezpečnostnými silami. Hernández nakoniec od svojho plánu upustil, ale nepokoje sa zmenili na všeobecnejší protest proti korupčnej a nepopulárnej politike vlády.

V pondelok demonštranti zapálili kontajnery patriace spoločnosti Dole Fruit Company vo vidieckej oblasti neďaleko malej dedinky Guadalupe Carney. Pár dní skôr, 31. mája, demonštranti zaútočili na americké veľvyslanectvo v Honduraskom hlavnom meste Tegucigalpa.

Hernándezove hlboko nepopulárne návrhy na privatizáciu systému zdravotnej starostlivosti, dôchodkov a vzdelávania v krajine podporujú verejné sťažnosti proti jeho vláde, ktorá bola zvolená vo voľbách 2017, ktoré boli všeobecne brané ako zmanipulované. Okrem rastúcej nepopularity je podľa organizácií na ochranu ľudských práv, ako je napríklad Amnesty International, Hernándezova vláda jednou z najhorších porušovateľov ľudských práv na pologuli. A objavuje sa stále viac dôkazov aj o tom, že sa krajina stala drogovým štátom.

Veľvyslanectvo USA a Dole Fruit Company sú príkladom americkej moci v Latinskej Amerike. Po celé desaťročia veľké poľnohospodárske spoločnosti ako Dole a Chiquita decimovali živobytie malých poľnohospodárov v celom regióne. Ako by mohli obyčajní poľnohospodári konkurovať takýmto nadnárodným gigantom, ktorí dostávajú značné dotácie od vlády USA . Tento proces pomohla urýchliť aj Centrálna dohoda o voľnom obchode (CAFTA). Táto dohoda vážne poškodila domáci poľnohospodársky priemysel Hondurasu a ďalších krajín Strednej Ameriky a prispela k migrácii ľudí z regiónu smerom von.

V roku 2009 armáda s americkou podporou podporila demokraticky zvolenú vládu Manuela Zelaya. Honduraské elity boli ale nespokojné s jeho odporom voči neoliberalizmu. Ako sa neskôr ukázalo, Hillary Clintonová ako štátna tajomníčka zohrala úlohu v prevrate proti demokraticky zvolenej vláde Manuálu Zelaya a pracovala na tom, aby podporila vládu po štátnom prevrate. Pod jej vedením, ministerstvo zahraničia pomohlo postupným vládam po puči s propagandistickými kampaňami na „vyčistenie“ ich obrazu. Washington tiež poskytoval honduraským štátnym bezpečnostným silám štedrú finančnú pomoc a to aj napriek amnestii a obvineniam iných skupín ľudských práv zo zapojenia sa do porušovania ľudských práv.

Ale pokiaľ ide o protesty, médiá sa veľmi nezaujímajú o celú situáciu až tak, ako to bolo v prípade Venezuely.

Napríklad správa CNN citovala len odpoveď ministerstva zahraničných vecí, že požiar v okolí veľvyslanectve je „neprijateľným“ aktom „násilia“ a že americkí diplomati „úzko“ spolupracujú s honduraskými orgánmi. Neuviedli nič o prevrate z roku 2009, o zásahoch USA v krajine, ani žiadne pozadie Hernándezovej nepopulárnosti okrem toho, že je vyšetrovaný kvôli obvinenia z obchodovania s narkotikami ale s tým, že zopakovali, že to prezident popiera a že neexistujú žiadne dôkazy.

Protesty sa začali 29. apríla. Ale okrem World Politics Review a niekoľkých ďalších špecializovaných publikácií, prakticky nikto neinformoval o situácií v krajine, až kým nedošlo minulý týždeň k incidentu na veľvyslanectve.