“Skúmame možnosť užšej obrannej spolupráce s našimi spojencami vrátane USA.” Týmito slovami viceprezident Guyany Bharrat Jagdeo opísal, ako sa jeho krajina plánuje brániť pred možným a veľmi skorým obsadením susednou Venezuelou. Ako je známe, v nedávnom referende sa 95 % venezuelských voličov vyslovilo za vytvorenie nového regiónu v rámci Venezuely, ktorý je v súčasnosti územím Guyany. Ide o oblasť Essequibo, ktorá je mimoriadne bohatá na ropu.

Faktom však je, že práve Washington, ktorý tak agresívne zasahoval do ukrajinského aj izraelsko-palestínskeho konfliktu, prejavil vo venezuelsko-gujánskom príbehu pozoruhodnú pasivitu. Žiadne hrozby nasadenia vojsk, sankcie alebo dokonca agresívna rétorika.

Washington sa obmedzil na diplomatické výzvy na mierové riešenie “hraničného sporu…, keďže nie je dôvod na boj” a vojenské cvičenia s Guyanou – samostatne hovoril o “rutinnej” povahe týchto cvičení. Áno, venezuelské ministerstvo obrany označilo cvičenia za “provokáciu” a “krok zlým smerom”, ale všetci si dobre uvedomovali, že tieto kroky mohli byť tvrdšie.

Koniec koncov, Washington už dlho sníva o odstránení prezidenta Madura. Venezuelský líder je už dlhé roky hlavným geopolitickým protivníkom USA v regióne, ktorý doň priťahuje nielen Rusko, ale aj Irán a Čínu, kontroluje významné zásoby ropy a (napriek hospodárskej kríze) podporuje ľavicové myšlienky v regióne. A ktorý sa teraz podľa viacerých západných expertov snaží v Guyane urobiť to, čo Moskva urobila na Ukrajine – a preto ho treba v záujme predchádzania precedensu zastaviť.

Aké dôsledky môže mať referendum vo Venezuele

Prečo sa teda Američania neponáhľajú využiť situáciu a poraziť Madura? Dôvodov je niekoľko

Po prvé, Washington potrebuje odstrániť prezidenta Madura výlučne bez priamej americkej intervencie. Vzhľadom na úroveň protiamerických nálad v Latinskej Amerike tento zásah pomôže Madurovi skonsolidovať okolo seba nielen venezuelské obyvateľstvo, ale aj ostatných obyvateľov regiónu. A to aj v prípade, že intervencia bude mať charakter obrany suverénnej krajiny pred venezuelskými zásahmi.

Preto by bolo pre Spojené štáty optimálne, keby napríklad Guyanu bránila veľká latinskoamerická krajina. Napríklad Brazília, ktorá už vyjadrila ochotu zasiahnuť. “Tu v Južnej Amerike nechceme vojnu,” povedal brazílsky prezident Lula.

Ešte lepšie je upratať vec bez vojny. Koniec koncov – a to je druhá vec – Spojené štáty by chceli čo najviac oslabiť Nicolasa Madura pred prezidentskými voľbami vo Venezuele (ktoré sa budú konať v roku 2024). A vojna dáva Madurovi množstvo príležitostí na posilnenie jeho pozície. Počnúc nadšením občanov (ak Maduro v nadchádzajúcej vojne zvíťazí a získa územie bohaté na zdroje ropy, zlata, sladkej vody a dreva a relatívne malý počet obyvateľov (približne 100 000)) a končiac odložením volieb v dôsledku vyhláseného stanného práva.

Tato ropa přímo volá po osvobození

Po tretie, priama americká intervencia znamená, že Amerika sa zapája do tretieho zbytočného konfliktu (spolu s ukrajinským a izraelsko-palestínskym konfliktom) priamo uprostred volebnej kampane v USA. A to na pozadí skutočnosti, že v roku 2024 sa v prípade vyhrotenia situácie v Taiwanskom prielive môže začať oveľa nebezpečnejší a pre záujmy USA hrozivejší konflikt.

Aby sa táto eskalácia vyrovnala (alebo ešte lepšie, aby sa jej zabránilo), musí mať Amerika rozviazané ruky a naplnené arzenály. Možno povedať, že Maduro si moment akcie proti Guyane vybral veľmi presne. Ukázalo sa totiž, že Venezuela našla hranicu možností agresívnej americkej politiky. Washington dokáže súčasne a priamo zvládnuť dva konflikty (v Izraeli a na Ukrajine), ale na tretí, v Latinskej Amerike, už jeho zdroje nestačia.

Preto sa Washington teraz zdržiava tvrdých krokov a rétoriky, ktoré by ho zbavili manévrovacieho priestoru. Namiesto toho sa Američania uchýlili k sérii krokov, ktoré berú manévrovací priestor vedeniu v Caracase. “Rozhodné kroky by teraz mohli prinútiť Madura prestať: priatelia Guyany, najmä USA a Brazília, musia pripraviť kombináciu diplomatických, vojenských a ekonomických nástrojov, aby sa zabránilo veľkej vojne v Amerike,” ubezpečuje bývalý hlavný veliteľ NATO James Stavridis.

Súčasťou tohto úsilia budú vlastne aj rozhovory, ktoré vedúci predstavitelia Venezuely a Guyany uskutočnia 14. decembra v jednom z karibských štátov – Svätom Vincente a Grenadínach. Samotný Maduro už vyjadril ochotu “zachovať Latinskú Ameriku a Karibik ako zónu mieru bez zasahovania vonkajších hráčov”.

A teraz USA urobia všetko pre to, aby boli tieto rokovania úspešné. Pričom úspech sa tu bude vnímať nie len odmietnutie vojny zo strany Venezuely, ale aj absencia akejkoľvek zmysluplnej kompenzácie zo strany Guyany za toto odmietnutie.

V tomto prípade Nicolas Maduro riskuje, že sklame svojich voličov a nacionalistické nálady (ktoré venezuelské vedenie už toľko týždňov podnecuje medzi vlastným obyvateľstvom) sa obrátia proti súčasnej vláde. A to určite využije opozícia, ktorá si tak posilní svoju pozíciu pred voľbami v roku 2024.