Môj profil 
Predplatné
Maďarský prezident v liste zopakoval svoju iniciatívu, ktorú predniesol pri podpísaní dohody o boji proti klimatickým zmenám 22. apríla v New Yorku. Dohodu sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži.
Áder zdôraznil, že vývoj situácie svedčí o tom, že k záväzkom prijatým v Paríži sú potrebné rýchlejšie a razantnejšie kroky, aby bol spoločne stanovený cieľ splnený. Zmluva nadobudne účinnosť po tom, ako ju jednotlivé štáty ratifikujú aj na národnej úrovni.
Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. USA a Čína, ktoré majú 40-percentný podiel na svetových emisiách, plánujú pristúpiť k dohode ešte tento rok. Peking tak mieni urobiť ešte pred septembrovým summitom skupiny G-20.
Dlhodobým cieľom parížskej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, pričom sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Prelom má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové modernejšie technológie. Dohoda je výsledkom parížskej Konferencie OSN o zmene klímy (COP21), na ktorej ju odsúhlasilo takmer 200 krajín sveta.
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
