Budapešť 15. februára (TASR) – Maďarsko a ani Slovensko ako susediace krajiny s Ukrajinou nemajú v súvislosti s terajšou konfliktnou situáciou v tejto bývalej sovietskej republike dôvod na obavy: v budúcnosti však budeme musieť rátať s tým, že ak sa Ukrajine nepodarí zmodernizovať sa, budeme čeliť cyklicky sa vracajúcim problémom, povedal v Budapešti pre TASR maďarský expert pre bezpečnostnú politiku Péter Tálas.

"Nebolo by dobré, keby každých desať rokov posunuli veľké politické krízy ukrajinskú spoločnosť späť, čím by Ukrajina znepokojovala aj svoje okolie," zdôraznil Tálas, podľa ktorého ide o konflikt medzi mocou a spoločnosťou, nie medzi určitými skupinami spoločnosti. Protesty nemajú etnický náboj a teda nie sú namierené napríklad ani proti Maďarom v Karpatskej kotline.

"Domnievam sa, že doposiaľ najdramatickejšou chvíľou celej ukrajinskej krízy bolo obdobie od 19. do 23. januára, kedy v Kyjeve došlo k zrážke radikálov chrániacich Majdan s políciou a médiá ukazovali, ako horia barikády, ako ich zapaľujú demonštranti, aby sa k nim nedostali poriadkové sily. Treba si však jasne povedať, že politika a verejnosť majú tendenciu preháňať význam určitých veci a danú situáciu," myslí si expert.

Politik sa podľa Tálasových slov snaží preháňať, pretože nesie zodpovednosť, nech sa čokoľvek udeje – musí sa na všetko pripraviť. ‚ "Aj keď z hľadiska ukrajinskej krízy som to nepovažoval za najlepší krok, keď maďarská vláda po budapeštianskom mimoriadnom summite premiérov Vyšehradskej štvorky (29. januára) zriadila krízový štáb, dokážem ho absolútne pochopiť. Možno by som v tejto otázke na mieste vlády komunikoval trocha zdržanlivejšie," poznamenal.

Tálas povedal, že politici sa musia pripraviť na všetky alternatívy. V prípade Ukrajiny je ale nutné vidieť niekoľko súvislostí. V prvom rade skutočnosť, že v prípade protestujúcich na kyjevskom Majdane ide o veľmi heterogénnu a roztrieštenú skupinu ľudí – čo platí najmä z politického hľadiska.

"Tí, ktorí začali demonštrácie, sú prakticky novou generáciou ukrajinskej politiky, ktorá sa narodila, prípadne väčšinu svojho života už žila v období nezávislosti Ukrajiny. Sú vzdelaní a dobre využívajú internet, spoločenské siete Facebook a Twitter, mobilný telefón a podobne," dodal.

Vyjadril presvedčenie, že krízu spustila skutočnosť, že súčasná ukrajinská moc koncom novembra zasiahla proti 200-člennej skupine študentov zásahovou jednotkou polície. Vláda nasadila silu, ktorú predtým na Ukrajine nikdy proti demonštrantom nepoužili ani napriek tomu, že Ukrajina prežila v posledných 20 rokoch relatívne búrlivé obdobia.

"Keď sa pozrieme na obdobie rokov 1990-2000, Ukrajina stratila 60 percent HDP, medzi rokmi 2008 a 2009 stratila 15 percent HDP; chcem tým povedať, že ukrajinská spoločnosť sa nachádza v permanentnej kríze, ekonomika vykazuje krivku s výraznými prepadmi," spresnil.

Od decembra protestovali ľudia podľa jeho slov už nie proti odmietnutiu prístupovej dohody s Európskou úniou, ale preto, že vláda nasadila proti demonštrantom brutálnu silu. To sa obrátilo aj proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. "Ak by moc trpezlivo počkala, tak by po určitom čase ľudia odišli pokojne domov," konštatoval.

Decembrové nasadenie poriadkových síl voči demonštrantom a napadnutie novinárov i politikov boli udalosti, na ktoré sa sústredili médiá. Nehovoriac o balíku zákonov, ktoré boli prijaté 16. januára – to všetko viedlo k provokovaniu spoločnosti. Podľa analytikovho názoru nespokojnosť ľudí rástla stúpajúcim tlakom moci.

Podotkol, že v období od 18. do 23. januára začala protestovať už nielen západná Ukrajina, ale aj východná časť štátu, ktorá stála za Janukovyčom. Tálas si myslí, že zrejme neprotestovali kvôli nespokojnosti s režimom, ale preto, že ľudia považovali za neprípustné, aby moc použila silu: nie je to totiž súčasťou kultúry ukrajinského ľudu.

"Domnievam sa, že susedné krajiny, akými sú Maďarsko, ale aj Slovensko, sa za danej situácie nemajú čoho obávať," zopakoval expert a dodal, že ukrajinská opozícia je roztrieštená. Dalo by sa podľa neho konštatovať, že Janukovyčovmu vládnutiu neexistuje alternatíva.

"Opozičné zoskupenia či mladí ľudia, o ktorých sme už hovorili, nemajú alternatívny program, a to platí najmä z hľadiska krátkodobého programu pre riešenie problémov Ukrajiny. Aktuálnym problémom Ukrajiny je totiž dlh vo výške 15-20 miliárd dolárov. Kľúčovou otázkou je, kto tento dlh uhradí," podčiarkol.

Na otázku možného vývoja na Ukrajine povedal, že situáciu možno vnímať aj ako diskusiu o orientácii Ukrajiny – či táto krajina patrí Rusku, alebo Európe.

"Domnievam sa, že Ukrajinu viaže veľmi silné puto k Rusku, pritom by sa ale k Rusku definitívne pripojiť nechcela. Ukrajinci by veľmi chceli vstúpiť do EÚ, chceli by nasledovať cestu, ktorou sme išli my. Mohli by sme ale skonštatovať, že EÚ nedokáže Ukrajinu prijať: v prvom rade preto, lebo od roku 2004 vysvitlo, že proces ‚trávenia‘ po prijatí ešte aj krajín strednej a východnej Európy – Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska a pobaltských krajín – bude dlhší," vyhlásil Tálas.

Podľa jeho pohľadu v užšom slova zmysle ide o kritiku Janukovyča. Vie si predstaviť že Janukovyč napokon môže padnúť, nevie si však predstaviť, že by ktokoľvek viedol veľmi odlišnú politiku vzhľadom na to, že rozhodujúcou otázkou v krátkodobom horizonte je: "Kto splatí ukrajinský dlh?".

"Je evidentné, že Rusko má snahu pritiahnuť Ukrajinu do svojej akejsi integračnej euroázijskej organizácie, vďaka čomu by bolo ochotné urobiť mnoho, napríklad aj v otázke tohto dlhu. Tým by však všetky problémy Ukrajiny neboli vyriešené. Rusko je totiž krajinou, ktorá je bohatá, nie je však moderná," zdôraznil.

Ako dodal, znamená to, že Rusko patrí medzi krajiny, ktoré ešte roky budú môcť pokojne existovať z príjmov z nerastného bohatstva bez toho, aby spoločnosť modernizovali, ale krajiny ukrajinského alebo maďarského typu, ktoré nevlastnia prírodné bohatstvo, sú odkázané na modernizáciu. Rozhodujúce teda z hľadiska Ukrajiny bude, či sa dokáže modernizovať.

Rusko sa podľa experta samozrejme snaží – ako vždy – využiť situáciu na rozdelenie krajiny a štvanie Východu proti Západu, čo by mohlo zdanlivo viesť aj k rozpadu Ukrajiny.

"Ja si však nemyslím, že sa tak stane. Sčasti preto, že Rusko nemá záujem len o polovicu Ukrajiny – respektíve nepotrebuje iba tú časť Ukrajiny, v ktorej žijú Rusi. Pre Rusko, rovnako ako pre EÚ, by z hľadiska orientácie bola najhodnotnejšia Ukrajina celá," uzavrel Péter Tálas.

(spravodajca TASR Ladislav Vallach) dem

Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam, fotoreportáž a videozáznam