Budapešť 11. januára 2023 (HSP/hungarytoday/Foto:TASR-Michal Svítok)
Minulý týždeň Slovensko oslávilo 30. výročie svojho vzniku, ktoré sa zhoduje s 30. výročím rozpadu bývalého Československa. Napriek okrúhlemu výročiu si medzinárodná tlač v súvislosti s tlmenými oslavami všímala najmä dve veci: najprv neprítomnosť maďarskej prezidentky, potom prítomnosť maďarského premiéra, informuje Hungary Today
Je príznačné, že slovenská vláda, ktorá pristupuje k regionálnemu spojenectvu Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko) s istými rozpakmi a dávkou neochoty vzhľadom na to, že jeho súčasťou sú dve národno-konzervatívne vlády, poľská a maďarská, sa rozhodla zavŕšiť výročie slávnostným večerom za účasti hláv štátov V4 a neskôr aj ich premiérov. V médiách sa veľa hovorilo o tom, že maďarská prezidentka Katalin Nováková sa z prvého ospravedlnila a že Viktor Orbán sa počas druhého údajne prehrešil proti oficiálnemu dress code.
Slovensko sa nedávno dostalo na titulné stránky medzinárodných novín, keď na popud amerického ministra obrany Lloyda Jamesa Austina milostivo poslalo väčšinu svojich ešte použiteľných vojenských zásob na bojiská na Ukrajine.
Teraz sú však systémy protivzdušnej obrany, stíhačky a tanky preč, rovnako ako titulky zahraničných médií,
predstavitelia malej päťmiliónovej krajiny sa nejako snažili zmobilizovať nielen medzinárodnú pozornosť, ale dokonca aj vlastné obyvateľstvo okolo osláv slovenskej štátnosti.
Paradoxne, tí, ktorí hľadali spravodlivé a priame vysvetlenie nedostatku nadšenia pri oslavách výročia, dostali azda najúprimnejšie vysvetlenie z najmenej očakávaného zdroja: od bývalého trojnásobného premiéra krajiny Vladimíra Mečiara.
Podľa Mečiara Slovensko v súčasnosti nemá politickú silu, ktorá by mohla definovať jeho štátnosť.
Podľa jeho názoru je krajina úplne pod vplyvom euroatlantických politických subjektov a nie je schopná formulovať národnú politiku, ktorá by zastupovala predovšetkým záujmy svojich občanov. Vzhľadom na vlastnú politickú minulosť bývalého premiéra by sa možno dalo pochybovať o jeho práve vynášať takéto hodnotové súdy. Mečiarovo vládnutie (v rokoch 1990 – 1998) bolo poznačené korupciou, vzostupom organizovaného zločinu, ktorý vyvrcholil prekvapujúcou aférou únosu syna úradujúceho prezidenta, ktorý spáchali slovenské bezpečnostné služby (SIS). Napriek tomu je Mečiar spolu s bývalým českým premiérom Václavom Klausom spoluautorom rozdelenia Československa v roku 1993 a stojí pri zrode súčasnej slovenskej štátnosti. Preto má jeho názor značnú váhu.
Definovanie štátnosti je pre každú dosluhujúcu elitu ošemetná záležitosť, ale zvonka sa dajú urobiť určité závery o politickej kultúre krajiny. Od jesene 2022 má Slovensko menšinovú vládu, ktorú podporujú liberáli z krajnej ľavice, ako aj ultranacionalisti z radikálnej pravice. Aby toho nebolo málo, v decembri vláda prehrala v parlamente hlasovanie o vyslovení nedôvery, čo by vo väčšine západných demokracií znamenalo rýchle vypísanie nových parlamentných volieb. Nie však na Slovensku. Premiér Eduard Heger prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa predčasným voľbám vyhol, a opäť rokuje o podpore s tými istými liberálmi (SaS), ktorí spôsobili pád jeho vlády.
Hegerova citeľná skepsa voči regionálnej spolupráci V4, keď pózoval na skupinových fotografiách k 30. výročiu medzi svojimi kolegami z V4, je anachronická, hoci politicky vierohodná. U južných susedov opozícia financovaná Spojenými štátmi bežne označuje vládu Viktora Orbána za “nelegitímnu”, hoci si v demokratických voľbách zabezpečila 53 percent hlasov. Naproti tomu slovenská vládnuca elita vie, že dostane politickú podporu od EÚ a americkej administratívy, zatiaľ čo v prieskumoch verejnej mienky pokrivkáva so slabými siedmimi percentami, vládne z menšinovej koalície a je zaťažená nedávnym hlasovaním o nedôvere. Akékoľvek rozmrazenie v súčasnosti mrazivých vzťahov s konzervatívnou vládou v Budapešti alebo nesúlad s Bruselom by spôsobil, že táto podpora by sa veľmi rýchlo vyparila, a súčasná slovenská vláda to dobre vie.
Tridsať rokov po získaní nezávislosti Slovensko hľadá svoje skutočné miesto vo svete. Jeho odvážni a otvorení ľudia urobili z krajiny dôležitého strategického partnera a spojenca pre svojich susedov. Vláda v Bratislave má čo doháňať, pokiaľ ide o vytvorenie vízie budúcnosti krajiny. Namiesto toho, aby sa ju však snažila hľadať dychtivým pohľadom za hranice krajiny, mala by sa možno skôr zamerať na objavovanie skutočných nádejí a túžob tohto malého národa pod Tatrami.