Keďže vojna na Ukrajine vstupuje do tretieho roka, francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal svojich európskych spojencov na veľký samit do Paríža.

Toto podujatie sa konalo po sérii ukrajinských porážok. Kyjevská protiofenzíva v roku 2023 zlyhala bez opätovného dobytia významného územia a s veľkými stratami na ľuďoch a materiáli. Obnovený ruský postup, najmä víťazstvo Moskvy v bitke pri Avdejevke, ukázal rastúcu zraniteľnosť zničených ukrajinských síl. V USA Kongres na čas zablokoval vojenskú pomoc pre Kyjev.

Dlhodobé fámy o politických bojoch v Kyjeve sa začiatkom februára ukázali ako správne. Prezident Zelenskyj odvolal rešpektovaného vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného a mnohých ďalších veliteľov. Pričom viacerí z nich sa o svojom odvolaní zrejme dozvedeli z médií.

Pred niekoľkými týždňami napísal Business Insider, “okolnosti sa pre Ukrajinu vyvíjajú zle – naozaj zle”. Prípadný ruský triumf v krvavom konflikte sa teraz zdá pravdepodobnejší ako kedykoľvek od začiatku roka 2022. Avšak opakovane nás varovali realisticky zmýšľajúci komentátori – politici a podnikatelia ako profesor John Mearsheimer, Vivek Ramaswamy a Elon Musk.

“Raketová koalícia”

Francúzsky líder počas svojho vystúpenia po parížskom stretnutí vzdorovito vyhlásil, že “Rusko nemôže a nesmie vyhrať” vojnu. Zrejme tak urobil kvôli tomu, že vyhliadky Ukrajiny sú teraz všeobecne hodnotené ako pochmúrne. Aby dodal svojim slovám váhu, Macron oznámil vytvorenie novej “raketovej koalície”. Tá má pozostávať z krajín, ktoré sú ochotné dodať Ukrajine zbrane stredného a dlhého doletu . Zašiel však ešte ďalej. Naznačil, že nasadenie európskych vojenských síl vo vnútri ukrajinského územia už nemožno považovať za vylúčené.

Tieto poznámky spôsobili smršť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov okamžite vyhlásil, že vyslanie západných vojenských jednotiek na Ukrajinu by viedlo “nie k pravdepodobnosti, ale k nevyhnutnosti priameho konfliktu” (medzi NATO a ruskými silami).

Ak by krajiny NATO umiestnili svoje vojenské sily na území Ukrajiny – bez ohľadu na to, či v bojových úlohách alebo nie – zdá sa, že by sa nevyhli konfliktu s Ruskom . Ruská armáda totiž pravidelne útočí na ciele na celom ukrajinskom území. Táto udalosť by, samozrejme, viedla k verejnému pobúreniu na Západe . S najväčšou pravdepodobnosťou by to viedlo k aktivácii klauzúl článku V. Washingtonskej zmluvy NATO o vzájomnej bezpečnosti . A pravdepodobne by to viedlo k okamžitým odvetným úderom na ruské ciele. Eskaláciu do plnej vojny by potom bolo ťažké, ak nie nemožné, zastaviť.

Jadrový arzenál

Zatiaľ čo slabšie konvenčné schopnosti Ruska by rozhodli v takomto konflikte o jeho porážke, Moskva by potom nemala inú možnosť ako použiť svoj rozsiahly jadrový arzenál, jej výslovne umožňuje vojenská doktrína. Ten stále zostáva najväčší na svete. Scenár navrhovaný Emmanuelom Macronom by viedol priamo k jadrovej vojne v srdci Európy.

Elyzejský palác s najväčšou pravdepodobnosťou chápe neuskutočniteľnosť svojho návrhu. Hoci reputácia, vojenské a finančné investície Západu do ukrajinskej kauzy vysvetľujú Macronovu bojovnosť, táto myšlienka je zjavne neseriózna. Riziká takéhoto počinu sú extrémne. A to až do takej miery, že celá vec je neprijateľná pre akéhokoľvek racionálneho zahraničnopolitického aktéra. Namiesto toho sa zdá, že cieľom diskusií v Paríži je vystrašiť Vladimíra Putina a prinútiť ho k mierovým rokovaniam.

Teória Šialenca

Ide o “Teóriu Šialenca” s francúzskou príchuťou. Akt hrozby, ktorého cieľom je pohnúť rukou Moskvy pod hrozbou totálnej vojny. Je pravdepodobnejšie, že tento krok odhaľuje v Paríži a ďalších západných hlavných mestách tlejúci strach. Strach z toho, že osud Ukrajiny je ešte bezútešnejší, ako sa uvádza v hlavných médiách. Tento scenár sa zdá byť v súlade so správami, že nedostatok ukrajinskej munície by sa mohol stať “katastrofálnym” do polovice marca. Alebo so správami, že stratégovia zo Západu tvrdia, že NATO bude vojensky pripravené už v máji.

Vzhľadom na zjavnú vážnosť situácie Kyjeva by Macronov trik (akokoľvek zúfalý), mohol pomôcť presvedčiť Moskvu o užitočnosti mierovej dohody. Na jej základe by sa súčasná frontová línia zastavila výmenou za to, že Rusi nebudú postupovať ďalej na západ.

Scenár nevyvolal zimomriavky

Netrvalo dlho a Macronova chybná kalkulácia sa stala bolestivou.

Pokiaľ mal scenár západných armád prúdiacich na Ukrajinu vyvolať Putinovi zimomriavky na chrbte, namiesto toho vyvolal celoeurópsku vojnovú paniku. Kolektívna politická nálada je jednoznačne nepriateľská voči ďalšiemu angažovaniu sa v ukrajinskej kríze. Čoraz viac Európanov je za zníženie súčasnej úrovne pomoci než tých, ktorí by ju radi zvýšili. Macron tak nechal európskych lídrov, aby sa snažili upokojiť svojich domácich voličov a zároveň sa dištancovali od Paríža.

Počas niekoľkých hodín, ktoré nasledovali po neslávne známej tlačovej konferencii, tak rozdielne krajiny ako Spojené štáty, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Poľsko, Španielsko, Portugalsko, Slovensko, Maďarsko a ďalšie verejne ubezpečili, že nedôjde k nasadeniu ich armád na Ukrajine. Iba Litva a Estónsko uviedli, že táto myšlienka “stojí za zváženie”.

Paríž zostal izolovaný

Nezhody Paríža s Berlínom boli teraz zjavnejšie ako kedykoľvek predtým. Odhad francúzskeho opozičného lídra Jordana Bardella, že “Macron nevedomky odhalil naše rozpory a slabiny, a tak rozohral partičku s Vladimírom Putinom”, sa zdá byť nepopierateľný.

Práve naopak. Je úplne jasné, že na ďalšiu eskaláciu na Ukrajine nie je dostatok chuti- či už v koridoroch moci, alebo medzi širšou západnou verejnosťou.

Blíži sa koniec najväčšieho pozemného konfliktu v Európe od roku 1945. Obrysy mieru budú určené existujúcou rovnováhou síl – nie šikovnými trikmi iluzionistu a už vôbec nie rozmarmi a preferenciami politickej triedy.

A ak sa ukáže, že výsledky sú pre západné záujmy nevýhodné, nebudú mať koho obviňovať – iba samých seba.