Pripomeňme si, že Zuzane Čaputovej netrvalo dlho, aby sa vyjadrila k uzneseniu bratislavského krajského súdu, podľa ktorého je stíhanie štyroch vyšetrovateľov NAKA z kauzy Očistec neopodstatnené. Toto považuje prezidentka SR za „veľmi znepokojujúce“. Pritom predmetný senát nemal vôbec za úlohu vyjadriť sa k opodstatnenosti trestného stíhania, len k tomu, či by dotyční vyšetrovatelia mali byť stíhaní väzobne.

Tento konkrétny úkon justície – ktorý však nie je možné vnímať izolovane, odtrhnuto od všetkých ostatných známych informácií, ktoré na vyšetrovateľov vrhajú veľmi vážny tieň podozrenia – prezidentka okomentovala promptne a v súvislosti s tým nemala problém propagovať aj vládny naratív o očiste spoločnosti od korupcie. Povedala vtedy doslova, že „je nesmierne dôležité, aby táto snaha pokračovala a Slovensko sa očistilo“.

Žiadny fanúšik Igora Matoviča a jeho prazvláštneho politického subjektu OĽaNO by to veru nepovedal krajšie! Aká však bola odozva prezidentky na škandalózne odpočúvanie predstaviteľov opozície a advokátov so zjavne vymysleným dôvodom odhaliť pytliakov? Ako vidíme, nebola a nie je žiadna.

Rozhovory s britským princom

Prezidentka Čaputová sa v týchto dňoch venovala témam, ktoré zrejme považuje za ušľachtilejšie a pred odsúdením šikanovania opozície protiprávnymi spôsobmi uprednostnila debaty o ochrane klímy s britským princom Charlesom.

Nevedno, čo táto dvojica môže reálne urobiť pre klímu. Aj keby sme nepodceňovali podiel Slovenska a Británie na emisiách oxidu uhličitého, prezidentka Čaputová a princ Charles asi nie sú tí praví, ktorí by skutočne vedeli tieto veci ovplyvniť, keďže v ústavnom systéme svojich krajín zohrávajú skôr len reprezentatívnu úlohu.

Lenže práve toto je svet našej hlavy štátu – neformálne, vznešene znejúce rozhovory o globálnych témach s domácou aj svetovou elitou. Raz sú to práva žien v Afganistane, inokedy sú to záujmy LGBT menšiny, no a aktuálne prišla na pretras zmena klímy.

Keď zomrel vo vyšetrovacej väzbe bývalý policajný prezident Milan Lučanský, prezidentka Čaputová mala problém okamžite sa k veci vyjadriť a aspoň formálne dať najavo svoje znepokojenie. Asi aj pokiaľ ide o odpočúvanie opozície, tak ju akékoľvek znepokojenie zďaleka obchádza. Len pri tých Čurillových vyšetrovateľoch z NAKA malo akosi naponáhlo.

Ako sa Čaputová postaví k petičným otázkam?

Je to skutočne smutné, sledovať už dlhodobo obraz prezidentky, ktorá namiesto toho, aby riešila to, čo krajinu skutočne „páli“, venuje sa naďalej skôr svojim srdcovým témam. Aj jej stretnutie s odborníkmi k téme zdražovania vyznelo skôr tak, že prezidentka sa len náhle prebudila a aspoň na chvíľu si uvedomila naliehavosť tzv. chlebových tém.

Týmto „chlebovým“ témam sa naopak strana Smer-SD venuje systematicky. Niet divu, že tejto strane naďalej rastú preferencie. Naopak, voči Čaputovej už občania pomaly dospievajú k vytriezveniu. Vidia, že jej kvetnaté reči a pekná garderóba podstatné problémy Slovenska nevyriešia.

V najbližšom čase by sme si od prezidentky mali vypočuť aj jej postoj voči otázkam v súvislosti s referendom o predčasných voľbách, ktoré navrhuje Smer-SD. Prezidentka nie je silná a autonómna osobnosť – v rozpore s tým ako ju niekedy vykresľujú zahraničné médiá – a tak môžeme očakávať skôr to, že v rozhodovaní sa pri tejto otázke sa prikloní k názoru svojich poradcov.

Najhoršie by bolo, ak by sa prezidentka momentálne odmietala vyjadriť s tým, že o prípadnom ďalšom odovzdaní referenda na ústavný súd by rozhodla až po ďalšom zbere podpisov. Snáď jej poradcovia budú mať dostatočnú súdnosť a nedovolia ďalšie hazardovanie s dôverou verejnosti, keď už si prezidentka dovolila hodiť ich vyše pol milióna podpisov len tak do koša.

Imunita voči vnímaniu reality

Zuzana Čaputová jednoducho pokračuje vo svojom vlažnom výkone funkcie v časoch, ktoré rozhodne pre Slovákov vlažné a jednoduché nie sú. Ďalej len potvrdzuje, že sa do takto zodpovednej štátnej funkcie vôbec nehodí.

Kiežby sa prezidentka vrátila do reality aspoň po návrate z Glasgowa, kde zažila iste milé a obojstranne podnetné rozhovory s britským princom! Lenže z dlhodobej skúsenosti vieme, že Prezidentský palác ako taký je voči vnímaniu reality celkom spoľahlivo imúnny.

Čaputová však naďalej zastáva významnú a rozhodujúcu štátnu funkciu, takže jednoducho nie je možné ju pri snahách zmierniť besnenie súčasnej vlády úplne obísť. Optimálne by nepochybne bolo jej odstúpenie, prezidentka však zrejme aj naďalej uprednostní svoj prístup pripomínajúci viac hibernáciu, než výkon funkcie hlavy štátu. Občania s tým jednoducho musia ďalej rátať, nedá sa nič robiť.

Ladislav Kováčik