Môj profil 
Predplatné
Bratislava 23. novembra (TASR) – Chvíle plné emócií, istých očakávaní, ale aj obáv, čo za republiku to vznikne, zažívali ľudia pred 20. rokmi, kedy sa spustil proces delenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Pre TASR to povedal Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). V týchto dňoch (25. 11.) to bude 20 rokov, ako Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo ústavný zákon o zániku federácie.
"Veľmi živo si spomínam, že nástup Vladimíra Mečiara a jeho metódy nás vo vtedajšom prostredí KDH znepokojovali. Na jednej strane sme si boli vedomí, že proces rozdelenia je nezvratný, rovnako sme si boli vedomí, že je to aj príležitosť pre nás Slovákov dospieť a naplno sa emancipovať. Keďže atmosféra vládnej moci voči opozícii bola nepriateľská a násilnícka, existovali teda aj mnohé obavy, čo za republika vznikne a ako sa bude vyvíjať. Prvé roky samostatnosti tieto obavy posilnili," spomína neskorší dvojnásobný premiér Dzurinda.
Na margo referenda o rozdelení, ktoré sa napokon nekonalo, poznamenal, že priama demokracia pri tak vážnych chvíľach má svoje opodstatnenie. "Rozumiem hlasom, že malo byť. Neviem, ako by dopadlo, ale na druhej strane si nemyslím, že by ten proces bol v rozpore s ústavou. Ja som pracoval na železniciach a cítil som, že vznik samostatnej SR bude veľkou šancou prelomiť to zakorenené, že pracujeme na Čechov a oni, že doplácajú na Slovákov," zavrel Dzurinda.
Pavol Hrušovský (KDH) si na dianie spred 20. rokov spomína veľmi živo. "Veď sme boli aktívni účastníci. Toto rozhodnutie nebolo ľahké, prijímalo sa s istou obavou, nakoniec história ukázala, že to treba prijať a vnímať ako rozhodnutie, ktoré naplnilo túžby Slovákov. Na tie detaily si veľmi podrobne spomínam, rád sa k nim vraciam a často sa sám so sebou rozprávam, že ako to vtedy bolo," uviedol.
Líder Mostu-Híd Béla Bugár Bugár si spomína na obavy z hľadiska postavenia menšín a najmä Maďarov. "Každý poznal Mečiarove metódy a báli sme sa, čo bude. Čiastočne sa to aj naplnilo. Protimaďarské útoky zo strany vtedajšej vládnej moci sme jednoznačne cítili," priznal. Okrem toho však Bugár hovorí aj o obavách, či bolo Slovensko na osamostatnenie pripravené aj ekonomicky. "Nakoniec môžem povedať, že tých 20 rokov dokázalo, že áno. Nasledujúce vlády vedeli Slovensko pozitívne zviditeľniť. Z pohľadu týchto 20 rokov možno povedať, že to bol úspešný projekt. Slovensko si vie budovať demokratické inštitúcie, len niekedy akoby strácali obsah. Demokracia je neustály boj," upozornil.
Ústavný právnik a poslanec KDH Radoslav Procházka podľa svojich slov ešte v lete 1992 neveril, že sa štát rozdelí. "V tom veku 20 rokov som stále veril, že keď politik povie, že sa budú pýtať ľudí, tak sa ich aj naozaj spýtajú. A oni sa nespýtali, spravili to sami kabinetným spôsobom s tým, že je to dedičstvo, ktoré sa s nami nesie dodnes," povedal. Procházka si zároveň myslí, že rozdelenie federácie bolo historicky nevyhnutné. "Človek si zvykne na všetko, aj na rozdelenie štátu a dnes je to tak asi lepšie, ako keby sme zostali spolu," uzavrel.
Zástancom referenda bol aj terajší poslanec Daniel Lipšic, ktorý bol pred 20 rokmi študent. "Ukázalo sa, že referendum nie je priechodné. Napriek tomu oceňujem, že rozdelenie prebehlo veľmi pokojne a kultivovane. Či Slovensko naozaj získalo jednu tretinu, ako malo, to je už druhá vec a je to minulosť. Už asi nemá zmysel sa k tomu nejako zvlášť vracať," myslí si.
Za dôležité však považuje, že vzťahy ČR a SR sú vynikajúce a sú to dva najbližšie národy v EÚ. "Ja by som v referende hlasoval asi za zachovanie spoločného štátu. Mal som pocit, že nás to potenciálne robí silnejšími, ale faktom je, že pri tak odlišnej predstave politických reprezentácií by som mohol zmeniť názor. Spätne si však myslím, že rozdelenie štátu bolo správne, neustále boli spory, kto na koho dopláca, a to žiadnu krajinu neposúvalo dopredu," dodal.
UPOZORNENIE: TASR ponúka ks práve zvukový záznam.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
