Platí, že žijeme najlepšie časy v terajšej našej histórii?

Nie sú to zlé časy, ale sú veľmi riskantné a neisté z hľadiska celkového vývoja. Všetko je teraz rozkolísané, nové, neznáme a skrýva veľký potenciál, ale aj veľké riziká.

Ako dlho môžu trvať tieto neisté časy a čo by mohol byť ten moment, ktorý by mohol zastabilizovať spoločenský vývoj?

Ešte to len začína. Ešte niekoľko desiatok rokov tento vývoj bude pokračovať, situácia sa bude ďalej destabilizovať. Do popredia sa dostávajú nové sily a faktory, ktoré sa však vyvŕbia až počas nasledujúcich dekád.

Ktoré momenty destabilizovali spoločenský poriadok? Bolo to obdobie spred štvrťstoročia, keď došlo k veľkej spoločenskej zmene v Európe?

Práve pád železnej opony dal nový impulz k rýchlejšiemu šíreniu globalizácie, teda globálnemu efektu technického pokroku. Za socializmu sme mali dva tábory. Mnohé veci boli potlačené ideologickým bojom vo svete. Keď padla ideologická bariéra, technologické faktory išli do popredia. Kedysi sa vynálezy v jednom a v druhom tábore nemohli globálne zdieľať, to sa teraz zmenilo.

Akým spôsobom toto obdobie ovplyvnilo a ovplyvňuje slovenskú spoločnosť?

Slovensko ako účastník transformácie a spoločenskej prestavby prešlo veľkými zmenami v porovnaní so starými členskými krajinami Európskej únie. My sme si prežili ťažké desiatky rokov, ktoré sa podpísali aj na životoch predchádzajúcich generácií, napríklad našich rodičov alebo tých ľudí, ktorí si odžili dlhú časť života v predchádzajúcom režime. Mnohí z nich sa nevedeli dobre adaptovať na zmeny. A zároveň to prinieslo veľmi negatívny demografický vývoj, keď sa v 90-tych rokoch rodilo na Slovensku strašne málo detí.

Kedy to pocítime?

Takýto vývoj sa pociťuje s odstupom generácie, čiže o 20-25 rokov. Keď sa nám narodili slabé ročníky v 90-tych rokoch, tých 25 rokov je práve teraz, keď nám začína prudko ubúdať napríklad platiteľov do sociálnych a dôchodkových schém, pretože ľudí je menej a mnohí odchádzajú pracovať do zahraničia. Práve teraz začíname pociťovať následky demografického vývoja v 90-tych rokoch minulého storočia.

Demografický vývoj na Slovensku nie je do budúcnosti optimistický. Stále to platí, že postupne nás v ďalších desaťročiach môže ubúdať?

Ja si myslím, že áno, pretože demografia sa vyvíja veľmi pomaly a veľmi zotrvačne. To, čo žijeme teraz, bolo založené pred 20 rokmi. Takže aj keby sa teraz začali robiť nejaké pronatálne opatrenia a začali by sa dávať nejaké príspevky, už to len veľmi málo ovplyvní súčasnú situáciu. V budúcnosti nás bude ubúdať v absolútnom meradle, ak nepríde k nejakým neočakávaným zmenám.

Môže byť teda riešením migrácia?

V blízkej dobe nebude. Ak si porovnáte čísla, koľko ľudí od nás odchádza a koľko prichádza, tak je zjavné, že sme v mínusovej bilancii. Štatistický úrad robí pravidelný prieskum v slovenských domácnostiach, ktorý sa nazýva Výberové zisťovanie o pracovných silách. Pýtajú sa tam aj na ľudí, ktorí sú členmi danej domácnosti, udržiavajú tam vzťahy, ale pracujú v zahraničí po dobu kratšiu než jeden rok. To sú presne tí ľudia, ktorí ešte neodišli natrvalo, majú tu trvalé bydlisko a neprerušili kontakt so Slovenskom. Ich počet v posledných rokoch stúpa, je ich už vyše 160-tisíc a bude ďalej rásť. To je ročný priemer. K tomu treba prirátať ľudí, ktorí sú už trvalo v zahraničí a slovenské domácnosti s nimi neudržiavajú kontakt. To je rádovo tiež stotisíc. Momentálne u nás pracuje legálne približne 30-tisíc cudzincov. K nám teda prichádza rádovo desiatky tisíc ľudí a odchádza rádovo stovky tisíc. Máme teda zatiaľ veľmi negatívnu bilanciu.

Na jednej strane to možno istým spôsobom znižuje napätie na trhu práce na Slovensku, pretože keby títo ľudia boli doma, asi by nezískali všetci pracovnú príležitosť. Na druhej strane je to veľká strata potenciálu a musíme robiť niečo, aby sa aspoň časť tých ľudí časom vrátila. Samotná migrácia či odchod zo Slovenska nie je zlá vec, pretože človek sa môže naučiť cudzí jazyk, získa skúsenosti, kapitál, ale je potrebné, aby to brali tak, že sa potom vrátia a budú ďalej budovať svoje životné príležitosti na Slovensku.

To je pravda, ale na domácom pracovnom trhu už vidno silné napätie pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov…

Dnes je také pravidlo, že čím vyššie je vzdelanie, tým sú ľudia zamestnateľnejší. Často je to na úkor toho, že nerobia to, čo študovali. Pretože, ak si má zamestnávateľ vybrať medzi vysokoškolsky vzdelaným a stredoškolsky vzdelaným, často pokiaľ nejde o profesiu, ktorá vyžaduje nejaké technické znalosti, to vyhrávajú tí vysokoškolsky vzdelaní. Platí, že miera zamestnanosti sa zvyšuje so vzdelaním.

Kde však hľadať zdroje pracovných síl? Je lepšie lákať späť našich ľudí, ktorí sú v zahraničí, alebo sa snažiť získať zahraničných pracovníkov?

Je to kombinácia oboch možností. Jednak sa snažiť prilákať späť časť našich ľudí v zahraničí, ale na druhej strane dnes už nezabránite tomu, aby prišli ľudia aj z iných krajín. Agentúry vozia do niektorých podnikov pracovníkov masovo – napríklad z krajín EÚ, odkiaľ je to jednoduchšie. Nepotrebujú všetky povolenia, môžu prísť a naše platy sú pre nich zaujímavé, čiže zákonite sú to najmä ľudia z Bulharska, Rumunska.

Na Slovensku býva asi 80.000 cudzincov zaregistrovaných na pobyt. Zhruba 30.000 cudzincov je evidovaných, že legálne pracujú. Veľká väčšina týchto ľudí je z Európy, takže nie z Ázie či Afriky, ako to býva v starých členských štátoch EÚ.

Pokiaľ ide o vzdelanostnú štruktúru, nemôžem povedať, že by bolo jasne vidno, že od nás odíde nejaký segment vzdelania a nahradí sa zo zahraničia. Nie je tam taká priama substitúcia, že napríklad nám odišlo 20 kuchárov alebo zdravotných sestier do Rakúska a to sa nám presne vykompenzovalo z Ukrajiny. Takto sa to nedeje.

Môže byť nedostatok pracovných síl aj istou bariérou ekonomického rozvoja?

Určite áno, pretože aj investori, keď idú niekam, hľadajú dobré a lacné pracovné sily. Hľadajú aj iné podmienky, no kvalifikovaní ľudia sú pre nich veľkým faktorom. Ak teda začnú Slovensko vnímať ako limitované v tomto smere, tak určite to ovplyvní ich rozhodovanie.

Často sa spomína, že v súčasnej napätej situácii hrozí aj rozpad EÚ. Vidíte to ako reálny scenár?

Myslím si, že je to reálny scenár. Únia sa pokojne môže rozštiepiť na podskupiny. Niektoré krajiny sa ešte stále usilujú o vstup. Už v súčasnosti sa formujú rôzne bloky v EÚ. Na jednej strane je geopolitické hľadisko a tam sme veľmi blízko spojení s krajinami V4. Druhé je monetárne hľadisko a ekonomické, kde sa už z V4 vymykáme tým, že sme členmi eurozóny, takže je teraz otázne, ktoré z tých kritérií by prevážilo pri formovaní blokov alebo nejakej dvojrýchlostnej Európy. Slovensko je hraničný prípad, lebo geopoliticky pasuje do V4, no z hľadiska meny a spoločnej monetárnej politiky patrí do eurozóny. Ťažko povedať, ktoré hľadisko by prevládlo. Ale myslím, že EÚ tak, ako vyzerá v súčasnosti, sa neudrží. Ešte príde k nejakým preskupeniam, alebo k formovaniu blokov.

Čo budú hlavné štiepiace momenty?

Podľa mňa to budú najmä sociálne pomery. Vezmite si brexit, v kampani nikto nehovoril o percente exportu či výmenných kurzoch. Všetci hovorili o tom, že im ľudia z východnej Európy kradnú prácu. Ide teda najmä o tieto sociálne faktory, ktoré ľudia vnímajú a ktoré lomcujú úniou. Ľudí zaujíma, koľko budú mať reálnu mzdu, čo si budú môcť dovoliť, akú budú mať penziu, koľko budú musieť platiť odvodov, či budú nezamestnaní a porovnávajú sa s nejakými inými skupinami a s inými členskými krajinami. Z toho pramenia potom napätia. Napokon, vo finále voliči určujú, či sa krajina oddelí alebo nie.

Čo je pre Slovensko lepšie – ťahať sa k Nemecku, alebo sa zdržať v rámci V4?

Záleží na tom, z akého hľadiska. Z ekonomického hľadiska je určite dobré byť zavesený na Nemecko. Z hľadiska sociálnej, etnickej spolupatričnosti a historických väzieb by som povedala, že si viac rozumieme s V4.

Tretie hľadisko je bezpečnostné. Kde má naša krajina väčšiu istotu, že nespadne do nejakej sféry vplyvu, ktorý tu bol v minulosti?

Myslím si, že sféry vplyvu tu vždy budú, i keď v súčasnosti je už sféra vplyvu úplne iná než v minulosti, aj z východu. Samozrejme, Ukrajina je obrovský destabilizátor, u nás totálne podceňovaný. Nikto ani poriadne nevníma, že máme takéhoto obrovského suseda s takými veľkými problémami.

Čo nám tam hrozí?

To, čo sa deje na Ukrajine, je scenár, ktorý sa kedysi udial aj v Gruzínsku. Taká reťazová reakcia. Práve teraz tam dochádza k tomu, že úroveň sociálneho zabezpečenia sa znižuje. Vo vedení sú rôzne globálne sily, kam spadajú aj oligarchovia, globálni investori, ktorí krajinu tlačia do toho, aby znižovala sociálne štandardy. Nová ukrajinská vláda, ktorá prišla s prezidentom Porošenkom, pozostávala do značnej miery z cudzincov, na kľúčových pozíciách je veľa Gruzíncov, čo je veľmi zvláštne.

Akoby 40-miliónová krajina nedokázala postaviť vlastnú vládu. Odôvodňovalo sa to aj tým, že cudzinci nebudú skorumpovaní, nebudú napojení na domácich oligarchov a že dokážu robiť reformy. Na druhej strane sa možno pýtať, či neboli skorumpovaní doma, či nie sú napojení na iné finančné kruhy a či by vlastný človek také reformy vo svojej krajine urobil. Ukrajina dopláca aj na svoju rozpoltenosť vo vzťahu k Západu a k Rusku. Dúfam, že sa toto rozpoltenie neprenesie aj na nás, pretože potenciál na to máme.

Časť z nás sa hlási k slovanstvu, k Východu aj k Rusku. Druhá časť k Západu a k jeho ekonomickým hodnotám a postojom. Sú krajiny, ktoré sú silne polarizované, nevedia to prekonať a sú z toho nakoniec až vojnové konflikty, obrovské životné tragédie, viď Ukrajina. Preto dúfam, že na Slovensku k takejto polarizácii nepríde.

Brexit, či zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Môžu tieto určujúce udalosti roku 2016 negatívne ovplyvniť súdržnosť EÚ?

Samozrejme. Brexit už súdržnosť priamo ovplyvnil, ale napríklad aj zblíženie USA s Ruskom bude diskutovanou témou. Pokiaľ by k nemu došlo, Európa môže stratiť. Pretože Rusko je obrovský partner a je škoda, že EÚ s ním nedokáže pre rôzne politické a ideologické boje užšie spolupracovať. Má obrovský potenciál z hľadiska zdrojov a pre nás sú to aj etnicky blízki ľudia. Keď má Rusko s EÚ napäté vzťahy a Američania sa s ním zblížia, tak logicky to bude na úkor Európy. Rusko sa už teraz ekonomicky silno orientuje na Áziu.

Ako vnímate tendencie masívnej migrácie z Blízkeho východu, či Afriky? Môže to byť tiež destabilizačný moment pre Európu?

Títo ľudia stále prichádzajú, budujú si svoje komunity. Pokiaľ sa nebudú dobre integrovať, určite budú destabilizačnými prvkami. V tomto smere však Slovensko nie je masovo exponované.

Hrozí niektorým častiam Európy islamizácia?

Určite áno. Islam ako náboženstvo je veľmi striktný a veľmi silno zakomponovaný v spoločenskom živote veriacich, z komunity je veľmi ťažko odísť. Keď budú v Európe existovať silné, no izolované islamské komunity, napätie sa bude vyostrovať. Vtedy môžu v niektorých oblastiach rozhodovať aj počty ľudí.

Kde je evidentne Európa v nevýhode…

Keby sa cudzinci integrovali do tej miery, že by mali také isté reprodukčné správanie ako Európania, čiže aj oveľa nižšiu pôrodnosť, tak by to nebolo také zjavné. Ale jednou z hlavných hodnôt islamu je rodina a deti, pripisujú im oveľa väčšiu dôležitosť.

Nie je odpoveďou podpora pôrodnosti?

Podpora pôrodnosti zo strany štátu je príliš slabý nástroj. A aj keby dal štát nejaké dávky či príplatky – ovplyvní vás to v takýchto životne dôležitých rozhodnutiach? To, čo vám môže štát dať, nie je až taká silná motivácia.