Môj profil 
Predplatné
“Kobalt ako hlavný komponent lítiových batérií v roku 2017 vzrástol o 130% a jeho cena prekonala hranicu 75 tisíc amerických dolárov za metrickú tonu,” popísal pre Radiožurnál Českého rozhlasu Roman Koděra zo Saxo bank.
Podobne tak aj cena paládia vzrástla medziročne o 44 percent. A vo svojej ceste nahor pokračuje. “Cena paládia minulý týždeň prelomila úroveň 1100 dolárov za uncu a vystúpila tak na nový historický rekord,” všimol si šéf ekonomického a investičného portálu Patria.cz Josef Němeček. Paládium je nerast, ktorý sa takmer všade ťaží spoločne s platinou a podobnými kovmi. Používa sa hlavne v katalyzátoroch. Avšak zatiaľ čo cena platiny sa odvíja skôr od cien zlata – aj preto, že sa využíva pri výrobe šperkov – paládium je viac viazané na ceny medi ako priemyselného komponentu. Meď takisto na komoditných burzách zdražuje.
Skok v cene lítia opísal hlavný ekonóm BH Securities Štěpán Škrečok: “Ešte okolo roku 2005 sme sa pohybovali okolo ceny 2000 dolárov za tonu. Dnes sa cena pohybuje cez 9000. Vidíme, ako sú tie nárasty cien ohromné. ”
Ceny nahor ťahá hlavne elektromobilový priemysel
Výrobcovia sa predbiehajú v snahe vyrobiť čo najúčinnejšie a najľahšie batérie, ktoré sú tvorené prevažne zo spomínaných kovov.
“Po svete dnes jazdí 3,3 miliónov áut “do zásuvky”, čo vyzerá ako kvapka v mori – a zatiaľ aj je. Avšak len za minulý rok sa týchto áut predalo okolo milióna. Z toho polovica v Číne. Trend je výrazne rastúci. Počíta sa s tým, že sa tých auto bude predávať oveľa viac,” pripomína Jan Horčík, šéfredaktor magazínu Hybrid.cz.
Nové trendy vo výrobe batérií
Doteraz hral prím vo výrobe batérií najmä lítium či kobalt. Výskumníci však už dlhé roky skúmajú ďalšie materiály, ktoré by boli lacnejšie a výkonnejšie. Podľa portálu Oliprice, najnovšie sa experimentuje s využitím železa v batériách, ktoré je lacnejšie ako spomínané kovy.
Myšlienka používania železa v batériách nie je nová, ale doteraz sa pokusy nahradiť drahý kobalt lacnejším kovom vždy skončili neúspechom. Christopher Wolverton, profesor materiálov vedy a techniky na Northwestern University, tento problém údajne vyriešil. Vymenil kobalt železom. V jeho návrhu sa tak prostredníctvom reakcie kyslíka podarilo rozpohybovať lítiové ióny a podľa potreby tak spojiť anódu s katódou.
Vedci sa doteraz domnievali, že používanie kyslíka v reakcii, ktorá prebieha v dobíjateľnej batérii, spôsobuje, že zmes je vo vnútri nestabilná a kyslík môže unikať, čo v konečnom dôsledku zapríčiní, že reakcia je nezvratná a batéria sa nedá dobíjať. Wolverton a jeho tím ale prvýkrát vyrobili batériu, ktorá to vyvrátila. Predbežné testy ukazujú, že dosiahli lepší výkon ako klasické lítium-iónové batérie.
Železná batéria používa štyri lítiové ióny namiesto jedného, ako to je bežné v súčasných batériách. Zatiaľ sa využíva len jeden z nich, ale existuje potenciál na využitie všetkých štyroch, čo značne zvýši účinnosť takejto batérie.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
