Mohol by to byť barometer nálady v našej spoločnosti. Alebo prvá lastovička, že Česi dávajú väčšiu váhu tuzemským politikom pred bruselskými. O čo ide? Ide o koronavírusovu krízu. Tá je, s lokálnym vlnobitím, celkovo v Česku na ústupe. Je preto priestor pre bilancovanie. A tu je Európska únia na hlavu porazená.

Nečakané dôsledky covidu-19

Centrum pre výskum verejnej mienky zisťovalo, ako naša spoločnosť hodnotí reakciu českého štátu a jeho inštitúcií a tiež medzinárodných organizácií na epidémiu covid-19. Je to ostrá téma, pretože médiá hlavného prúdu nenechali na vláde Andreja Babiša nitku suchú a kvôli koronavírusu ju kritizovali celé tri mesiace dňom i nocou. A výsledok?

Väčšina českých občanov na úrovni siedmich desatín hodnotí to, čo český štát urobil proti šíreniu koronavírusu, ako primerané, 18% to považuje za prehnané a 8% za nedostatočné.  Viac ako štvorpätinová väčšina (86%) opýtaných pokladá opatrenia proti šíreniu koronavírusy za účinné, z toho 31% ich vníma ako “rozhodne účinné” a 55% ako “skôr účinné”. Naopak za neúčinné tieto opatrenia pokladá desatina (10%) respondentov, z toho 8% “skôr” a len 2% “rozhodne”.

To je dobré vysvedčenie pre vládu. To budú mať v Strakovskej akadémii radosť. Nespokojencov a slniečkarov kritizujúcich štátne opatrenia proti covid-19 je len 10 percent. Väčšia miera nespokojnosti panuje s ekonomickou pomocou pre postihnuté podniky a živnostníkov. V tomto smere je spokojných podstatne menej respondentov.

Takmer polovica (47%) verejnosti pokladá opatrenia na podporu ekonomiky zasiahnutej koronavirusovou krízou za účinné, z toho 7% “rozhodne” a 40% “skôr”, necelé dve pätiny (37%) si naopak myslí, že tieto opatrenia sú neúčinné, pričom 29% ich pokladá za “skôr neúčinné” a 8% za “rozhodne neúčinné”. Stále pre český štát dobré hodnotenie.

Poriadne jatky nastali pri hodnotení inštitúcií, ktoré s koronavírusomy bojovali. Najlepšie s pozitívnym hodnotením prekonávajúcim úroveň deviatich desatín sú vnímaní zdravotníci a Hasičský záchranný zbor. Za nimi s pozitívnym hodnotením na úrovni od štyroch pätín vyššie nasledujú polícia, vedci, obyčajní ľudia, armáda a hygienické stanice. Prácu Ústredného krízového štábu ako dobrú hodnotilo 70% oslovených. Prácu vlády pozitívne hodnotí 64% respondentov, opak vyjadruje tretina (33%) oslovených. Výrazne kritickejšie, ale stále ešte skôr pozitívne je hodnotená aj činnosť médií.

Naopak prevažne kriticky ľudia hodnotia pôsobenie Svetovej zdravotníckej organizácie WHO (35% dobre, 51% zle) a predovšetkým Európskej únie (30% dobre, 59% zle). Podrobnejšia analýza ukázala vyššie zastúpenie kritického hodnotenia u mužov v prípade vlády, krízového štábu, WHO, EÚ a médií. WHO a EÚ sú lepšie hodnotené zo strany ľudí vo veku od 19 do 24 rokov.

Pozorne si pozrite tieto čísla. Čert zober vládu. Práca obyčajných ľudí, ktorí šili rúška alebo len sedeli doma a nešírili covid-19, je našou spoločnosťou cenená viac než pomoc Európskej únie. To je zdrvujúce verdikt. A ukážka toho, na koho je v krízovej situácii naozaj spoľahnutie. Na nás, na našich spoluobčanov, českú vládu a až potom možno na Európsku úniu. Na ten Brusel, ktorý bol sprvu rozhorčený, že Česko na koronavírus aktívne reagovalo, že sme uzavreli hranice a obmedzili vývoz najnutnejších ochranných pomôcok. Taká bola pomoc Európskej únie. A preto jej Česi vystavili najnižšie hodnotenie.

Znamená to, že sa česká spoločnosť prebúdza? Začínajú Česi tušiť, že byť súčasťou Európskej únie má svoje tienisté a temné stránky? Vyššie spomínaný prieskum to naznačuje. Veď Brusel chválila za koronavírus iba moderne vychovaná mládež!

Začiatok konca EÚ?

O hodnotenia českého štátu a medzinárodných inštitúcií v boji proti covid-19 Sputnik hovoril so známym sociológom a politickým analytikom Jánom Klánom.

“Ľudia prijaté opatrenia prijímali rôzne. Zo začiatku pandémie ich všetci prijímali s vďakou a rešpektom, pretože išlo o ochranu ich zdravia. Postupom času ale ľudia začali byť, nevrlí ‘, pretože im bol obmedzený voľný pohyb, a to sa neskôr premietlo do kritiky vlády. Ľudia začali mať obavu, aby im nezačala byť krátené práva, ktoré im zaručuje Ústava a Listina základných práv a slobôd,” pripomína pán Klán.

“V médiách hlavného prúdu sme potom mohli vidieť značnú kritiku súčasnej vlády – kritika bola najmä z radov pravicovej opozície, ale nikde sa veľmi nezmieňovalo, že prijaté opatrenia boli účinné a potrebné. Všetko sa potom začalo točiť na tom, či vláda obmedzí nejaké práva. Mohli sme vidieť vyslovene detinské podávanie žalôb na súd a podľa môjho názoru škandalózne rozhodnutie mestského súdu v Prahe, ktorý zrušil časť opatrení vydaných ministerstvom zdravotníctva. Musím si položiť dôležitú otázku: ako môže mestský súd rozhodovať o celorepublikových záležitostiach? Celé to ukazuje na legislatívnu džungľu, kedy o zásadných veciach raz rozhoduje ten a neskôr onen. Do celého kolotoča sú potom vtiahnuté médiá, ktoré problematiku zveličujú. Ľudia sú ale rozumní a vedia, že vláda opatrenia proti šíreniu vírusu vzala vážne a zabránila jeho skokovému šírenia. To si ľudia vážia,” myslí si známy expert.

Sociológovia porovnávali, ako sa Česi stavajú k reakcii na koronavírusovú krízu rôznych organizácií. Najhoršie z toho vychádza EÚ a WHO. Prečo?

“Ani sa tomu nečudujem. Keď som totiž sledoval celú problematiku, tak WHO dlho tápala v tom, či má šírenie koronavírusu označiť za pandémiu a EÚ zase zlyhala v tom, že nepostupovala jednotne. Keď si to bližšie rozoberieme, tak WHO najprv našu republiku kritizovala, že sme obmedzili voľný pohyb osôb, zamedzili cestovanie, organizácia hľadala akýkoľvek argument pre to, aby zamietla nosenie rúšok. Neskôr ale otočila WHO o 180 stupňov a začala našu republiku chváliť. To nepridáva na vážnosti tejto organizáciei, ktorá očividne nemá asi prehľad o danej problematike, a ich odborníci sa prezentovali v zmysle: čo odborník, to názor,” myslí si expert.

“Keď sa pozrieme na EÚ, tak môžeme vidieť podobný scenár, ktorý sa odohral v čase utečenecké krízy. Vtedy predstavitelia EÚ kritizovali štáty za to, že nechcú prijať utečencov, a teraz ich kritizovali za to, že sa obmedzuje voľný pohyb osôb a zatvárajú hranice. Očividne EÚ nevie, čo chce, ale myslím si, že je skôr v zajatí nadnárodného kapitálu, ktorý tlačil EÚ k tomu, aby sa hranice jednotlivých štátov nezatvárali. Na to tlačili najmä cestovné a letecké spoločnosti, ktoré začali uzavretím hraníc prichádzať o značné zisky. Vôbec ich nezaujímala ochrana verejného zdravia a predstavitelia EÚ sa do tejto hry nechali vtiahnuť. Ani by som sa nečudoval, keby EÚ začala postupne erodovať, pretože ak nie je jednotný postup na európskej úrovni, tak to potom vedie k tomu, že členské štáty veci rieši po svojom,” hovorí sociológ.

Dejiny sa opakujú

Môže koronavírus nahlodať vieru Čechov v EÚ? Priviesť nás k väčšiemu izolacionizmu?

“Celkom iste môže súčasná kríza nahlodať dôveru v EÚ ako projektu, rovnako aj k jej inštitúciám. Nakoniec naši ľudia sú väčšinovo euroskeptici a na EÚ sa dívajú ako na molocha, ktorý väčšinou niečo zakáže, než pomôže. K väčšiemu izolacionizmu to nepovedie, ale nastane skôr niečo iné: každý štát si, ľudovo povedané, pôjde na svoje tričko. Formálne teda bude členom EÚ, ale bude existovať silný národný štát so silnou miestnou vládou, ktorá si veci bude riešiť po svojom. Ak v poslednej dekáde klesala spokojnosť občanov s vládou, tak súčasná kríza toto zlepšila, pretože vláda zareagovala včas,” hovorí sociológ.

Upozorňuje však, že tu máme rôzne štáty a v niektorých to bolo aj aj inak.

“V našom prípade však porastie ako obľuba vlády, rovnako aj možná popularita predsedu vlády, ako aj odborníkov typu Romana Prymulu. Ak ľudia v čase finančnej krízy roku 2008 odborníkom na ekonomiku neverili, tak dnes odborníkom na zdravie veria. Je to jednoduché vysvetlenie, prečo to tak je, pretože ekonomické elity vôbec nemysleli na ľudí, ale na peniaze. Kým odborníci na zdravie myslia na človeka a peniaze idú do úzadia. Pravdepodobne sa vrátime k dôvere odborníkov, ktorá bola nahlodaná najviac v roku 2008,” hovorí politický analytik.

Nemohli sme sa nespýtať experta, ako sám hodnotí boj Európskej únie proti covid-19? Zvládla EÚ efektívne koronavírusovú krízu?

“Podľa môjho názoru EÚ úplne vyhorela a nepôsobila ani amatérsky, ale skôr chaoticky. Najprv jej elity bujaro tvrdili, že tu žiadna pandémie nie je, aby potom začali hovoriť, že začína byť problém s nekontrolovateľným šírením vírusu. Z toho vyplýva, že EÚ nezvládla ani jednu z kríz, ktoré sa od roku 2000 objavili,” uvádza pán Klán.

“Nezvládla boj s terorom, ktorý sa začal objavovať v rôznych členských krajinách, a začal zlyhávať projekt multikulturalizmu. Nezvládla vôbec finančnú krízu roku 2008, kedy nechala občanov EÚ zaplatiť, večierok ‘bankárov a finančných špekulantov, čo nahlodalo dôveru v projekt EÚ.  Nezvládla ani krízu roku 2015, kedy pri vonkajších hraniciach EÚ pristávalo plno utečencov, a nikto nebol schopný uzavrieť hranice. Predstavitelia EÚ v tom čase kritizovali štáty, že nechcú prijať utečencov, že sú antihumánne a nie sú solidárne. Utečenecká krízy na oko zmizla, ale stále drieme v zákryte,” varuje.

Podľa neho, keď sa pozrieme na súčasnú krízu, tak môžeme vidieť zhodné scenáre.

“Najprv silné vyhlásenia, že sa vlastne nič nedeje a ľudia sa báť nemusia, aby potom bolo povedané, že šírenie vírusu je problém, a nakoniec sa povedalo, že sa vlastne musia na nejakú dobu uzavrieť hranice. Čo si z toho obyčajný človek má vziať a pomyslieť? Hovorí si, či projekt EÚ je vôbec zmysluplný, keď nefunguje v základných otázkach ochrany obyvateľov. Avšak nepredpokladám, že by ľudia boli väčšinovo pre vystúpenie z EÚ, pretože určitá celoeurópska koordinácia je potreba, ale mám reálnu obavu, že sa EÚ rozloží sama zvnútra a bude to len formálny spolok, kedy budeme voliť svojich zástupcov do jeho inštitúcií, sem tam niečo onen spolok zakáže alebo pošle dotácie, ale jednotlivé národné štáty si budú robiť svoju miestnu politiku,” hovorí.

“Lisabonská zmluva, ktorá brala členským štátom suverenitu, je de facto mŕtva, pretože súčasná kríza, ktorá je spôsobená pandémiou, onú suverenitu členským štátom navrátila. Zástancovia silného štátu tak môžu byť spokojní. Je len otázkou, či EÚ nezačne onú znovu nadobudnutú suverenitu opäť obmedzovať. Ak by k tomu došlo, tak projekt EÚ úplne zlyhal vo všetkých ohľadoch a bolo by v tej chvíli nutné sa zamýšľať nad novým projektom,” domnieva sa známy politický analytik Ján Klán.