“Moja rečnícka otázka je, či je v legitímnom záujme zákonom takto drasticky zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní, ktoré budú musieť byť aj voči vplyvným oligarchom zastavené z dôvodu skracovania premlčacích dôb a znižovania trestných sadzieb,” vyhlásil Lipšic.

Ako komentoval, v princípe všetky korupčné trestné činy a všetky ekonomické trestné činy bez ohľadu na ich rozsah budú mať hornú hranicu trestnej sadzby maximálne desať rokov a v každom jednom prípade bude možné uloženie peňažného alebo podmienečného trestu odňatia slobody.

V súvislosti s trestom prepadnutia majetku upozornil, že aj už vyhlásené konkurzné konania, kde ešte majetok nie je speňažený, sa sa budú musieť prerušiť a súd bude opäť rozhodovať, či sú splnené podmienky, pričom v mnohých prípadoch to vzhľadom na nález Ústavného súdu SR nebude možné. Napríklad v prípade odsúdeného Ladislava Bašternáka by sa tak majetok mohol v prípade odobrenia novely vrátiť pôvodným majiteľom.

Špeciálny prokurátor si myslí, že materiál nepripravovali legislatívne útvary ministerstva spravodlivosti. Poukázal na nezrovnalosti napríklad pri argumentoch týkajúcich sa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Odmieta tiež vyjadrenia, že špeciálne prokuratúry sú len v niekoľkých krajinách, skôr na Balkáne. Špecializované zložky prokuratúry podľa neho existujú vo väčšine Európskej únie.

Lipšic tiež zdôraznil, že neexistuje žiadny nález Ústavného súdu SR, ktorý by vo veci príslušnosti špeciálnej prokuratúry konštatoval, že bolo trestné stíhanie vedené nedôvodne. Dementoval zároveň vyjadrenie, že sa vplyvom zmien v zákonoch nezastaví ani jedno trestné stíhanie.

Prokurátor Ondrej Repa volá po odbornej diskusii so zapojením všetkých dotknutých subjektov. “Dojem z toho zákona je taký, že viacero ustanovení je tam šitých na konkrétne kauzy,” dodal prokurátor Matúš Harkabus. Prokurátor Vladimír Kuruc doplnil, že na krajské prokuratúry by sa malo presunúť vyše 1000 trestných vecí.

Prokurátor Ladislav Masár upozornil, že nová legislatíva spôsobí, že prokurátori, ktorí sa roky špecializovali na korupčné trestné činy, svoju agendu stratia a dostanú ju tí, ktorí sa s ňou nikdy nestretli. Namieta tiež argument o preplnených väzniciach. Myslí si, že stav nespôsobujú páchatelia závažnej korupčnej trestnej činnosti alebo ekonomickej trestnej činnosti riešení v kompetencii ÚŠP. Za neobhájiteľné považuje Masár, aby sa korupcia verejných činiteľov postihovala nižšími trestami a platili aj kratšie premlčacie doby.

Prokurátori sa tiež zhodli, že sa nebránia precizovaniu ustanovení týkajúcich sa spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Namietajú však napríklad lehoty na vyhotovenie záznamov.

Novela Trestného zákona, ktorá obsahuje aj návrh na zrušenie ÚŠP, je v súčasnosti v Národnej rade SR. Parlament by ju mal prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Susko vylúčil, že znižovanie trestných sadzieb je šité na konkrétne prípady

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) vylúčil, že znižovanie trestných sadzieb je šité na konkrétne prípady. Reagoval tak na slová špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Jeho vyjadrenia označil Susko za zavádzajúce.

Ministerstvo spravodlivosti sa v návrhu Trestného zákona zameralo na plošnú harmonizáciu sadzieb trestných činov v oblasti hospodárstva či násilia. “Nie je možné, aby rovnaké trestné sadzby boli za zabitie a za ekonomické trestné činy. Hodnotu života a zdravia si asi chceme ceniť ďaleko viac ako ekonomické alebo majetkové trestné činy,” skonštatoval Susko.

Sadzby, ktoré v Trestnom zákone navrhujú, sú v súlade s tým, ako to majú ostatné krajiny Európskej únie. “Nejdeme nikde nad rámec ostatných krajín, že by sme dramaticky tieto sadzby znižovali oproti tomu, ako to majú ostatné krajiny,” povedal šéf rezortu spravodlivosti. Je podľa neho v poriadku, že budú sadzby rovnaké vo všetkých krajinách Únie, lebo sa tak neoplatí páchať trestnú činnosť inde.

Susko tvrdí, že zmena zákona sa nijakým spôsobom nedotkne páchateľov, ktorí majú už právoplatné rozhodnutia. “Dotkne sa to len prípadov, keď zanikne trestnosť činu, a to je v poriadku. Tak je nastavená trestná politika,” skonštatoval.

Moderné trestné právo v rámci Európskej únie smeruje k ukladaniu alternatívnych trestov. Ide napríklad o finančné tresty či domáce väzenie. “Myslím si, že tieto majú ďaleko väčší účinok na prevýchovu páchateľa ako samotný trest odňatia slobody,” poznamenal Susko s tým, že vláda chce zmeniť trestnú politiku štátu tak, aby šla od represívnej funkcie trestného práva k prevýchovnej a resocializačnej funkcii.

Skrátené legislatívne konanie odôvodňuje minister viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu SR, ktoré konštatujú porušovanie základných práv, taktiež práva na spravodlivý súdny proces či práva na zákonného sudcu.