Ešte zaujímavejší je postoj, ktorý pre konfrontáciu s realitou zvolili médiá. Podľa denníka SME, “akési ostrovy tradície slovenskosti a čistoty zakonzervujú spôsob zmýšľania, na ktorý skôr národy umierajú, než by im ten spôsob pomáhal rozvíjať sa“.
Podľa šéfredaktorky spomenutého denníka, sa v súvislosti s utečeneckou krízou niektoré médiá naladili na analytikov a politológov a priradili k utečencom výrazy ako hroziaci výbuch, veľké riziko, časovaná bomba s tým, že keby sem prišli zavládlo by v štáte šialenstvo. Médiá podľa nej pretláčajú negatívne aspekty migrácie a len málo zdôrazňujú pozitíva rôznorodosti, akoby sa uspokojili s konštatáciou, že myšlienka multikultúrnej spoločnosti zlyhala. Pani šéfredaktorka SME však neuvádza žiadnu krajinu, v ktorej by táto myšlienka žala úspech.
Ako teda písať o utečencoch? Talianska rada asociácie novinárov vydala Rímsku chartu ako reakciu na spôsob, akým talianske médiá informujú o utečencoch. Vyzvali novinárov, aby sa zdržali šírenia zjednodušených informácií o migrantoch a aby nespájali negatívne javy, ktoré priamo nesúvisia s migrantmi.
Slovenská pobočka medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM, odporúča novinárom používať správnu a neutrálnu terminológiu, ako aj opatrnosť pri používaní výrazov ako fundamentalista, etnické gangy, kriminalita migrantov ako celku bez nadväznosti na čin konkrétnej osoby, lebo zovšeobecňovania a nesprávne pomenovania, môžu podporovať predsudky, podnecovať negatívne postoje, nenávisť a diskrimináciu. A okrem iného môžu poškodiť celú diskusiu o migrácii a migrantoch. “Uvádzajte presné informácie, aj keď nás samých niekedy prekvapia. Sú jediným základom pre objektívnu a otvorenú diskusiu a vytváranie takéhoto prostredia v našej spoločnosti”, uvádza IOM.
V zmysle uvedených inštrukcií šéfredaktorka SME píše :
„Často používame metaforu vody na opísanie pohybu migrantov: prílev, záplava, vlna, prúd, tok. Tým, samozrejme, vzbudzujeme predstavu, že voči záplave sa môžeme chrániť jedine bariérou, zátarasom, stenou, aby ta masívna vlna neodplavila aj to, na čom naša kultúra stojí.
Ale čo ak je to nová krv, potrebná transfúzia, niečo čo oživí naše unavené polia, osvieži našu myseľ a my sa naučíme klásť otázky aj iným spôsobom a odpovede ku ktorým sa potom dopracujeme, nám umožnia ľahšie dýchať a nadvihnú ten ťaživý balvan predsudkov a obmedzení z našej hrude?“
Boris Garman