Môj profil 
Predplatné
Lev berberský (Panthera leo leo) je najväčším poddruhom leva, uvádza sa, že niektoré jedince merali v kohútiku okolo 120 centimetrov a dosahovali váhu až 300 kilogramov. Vo voľnej prírode už levy berberské nežijú a v zoo po celom svete ich prežíva menej ako sto jedincov. Zo slovenských zoo chová levy berberské iba Národná zoo Bojnice.
Levy sú jedinou mačkovitou šelmou, ktorá nežije osamelo, ale v sociálnych skupinách. V prírode sa veľkosť svorky líši, niekedy ju tvoria dve samice, inokedy aj dvadsať. Samec môže byť v skupine jeden, ale aj viacerí – v takom prípade zvyšné samce podliehajú dominantnému levovi. „Ramzes dosiahol nielen pohlavnú, ale aj telesnú dospelosť a vyrástol nám na 210 kg krásavca. Je prirodzené, že musel odísť, nakoľko v našej zoo stále chováme pôvodné trio levov (otec, mama, teta). V novom domove ho čaká dôležitá úloha a to znovu presadiť svoje a otcove gény. Nesmierne sa s toho tešíme a držíme mu palce. V holandskom DierenPark Amersfoort ho už čakajú dve samice, s ktorými založí novú chovnú skupinu”, hovorí vedúci zoologického odboru Ing. Branislav Tám.
História a výskyt
Levy berberské žili na severe Afriky od Maroka po Egypt. Vo veľkom sa začali loviť už počas Rímskej ríše – v období republiky (do roku 27 pred Kristom) sa využívali najmä na popravy odsúdených zločincov a vojenských zbehov, neskôr aj kresťanov. Za Pompeia a Caesara ich masívne zapojili do zápasov so špeciálne vycvičenými gladiátormi. Pompeius raz poslal do arény na smrť 600, Caesar 400 levov. V niektorých prípadoch bojovali zvieratá aj proti sebe, napríklad slon s nosorožcom, alebo lev s tigrom. Pred súbojom častokrát zvieratá rozdráždili a vyhladovali, niekedy ich dokonca zväzovali reťazami, aby sa nevyhli vzájomnému súboju. K úpadku záujmu o zápasy zvierat došlo v 4. storočí, čo bolo do značnej miery spojené s rozkladom Rímskej ríše. Rím si už nemohol dovoliť systém, ktorý by hry zásobil takým obrovským množstvo mužov a zvierat. Zápasy zvierat však naďalej pretrvávali až do 7. storočia, a to v Byzancii. Vybíjanie levov berberských pokračovalo aj neskôr, za Osmanskej ríše. Kedy presne levy berberské vo voľnej prírode vymreli, nie je jasné, no odhaduje sa, že v Maroku to bolo okolo roku 1948 a v Alžírsku okolo roku 1958. Posledné pozorovanie leva berberského je z roku 1956, keď si ho všimla posádka autobusu v zalesnenej oblasti neďaleko mesta Sétif na severe Alžírska. Miestny les bol vyrúbaný o dva roky neskôr a dá sa predpokladať, že s ním zmizli aj levy. Autori štúdie z vedeckého časopisu Plos One z roku 2013 sa však domnievajú, že levy berberské mohli v Maroku nepozorovane prežívať až do roku 1965.
Levy v bojnickej zoo
Veľké mačkovité šelmy patria k najobľúbenejším chovancom zoologických záhrad po celom svete. Prvými zástupcami veľkých mačiek v bojnickej zoo bol pár levov Tarzan a Laura, ktorý sme v siedmom roku existencie zoo doviezli 2. júla 1962 z Poľska. Vedenie zoo sa o získanie levov usilovalo viac ako 2 roky a ich príchod bol v tom čase skutočnou senzáciou. Leví pár sa začal postupom času rozmnožovať, v roku 1965 sme umelo odchovali prvé levíča v našej histórii, ktoré dostalo meno Boris. Neskôr pribúdali ďalšie odchovy. Celkovo sme v rokoch 1965 – 1988 odchovali v zoo 30 levíčat. S výnimkou krátkodobého chovu leva ázijského (Panthera leo persica) v rokoch 2011 – 2012 sme chovali len krížence levov (hybridné levy). Dnes sa Národná zoo Bojnice venuje chovu v prírode vyhynutého leva berberského (Panthera leo leo). Základom dnešného chovu 80 levov v zoo sveta sú zvieratá vybrané z rabatského chovu medzi rokmi 1973 – 1978. Jedným z najúspešnejších európskych chovateľov berberských levov je aj nemecká zoo Neuwied. Prvým levom berberským v bojnickej zoo bol Aslan, (narodený 1. januára 2011), ktorého sme 1.júna 2013 doviezli zo zoo Neuwied. O rok na to, v roku 2014 k nemu pribudli dve levice zo Zoo Olomouc, sestry Gina a Busetta. Prvý odchov mláďat leva berberského sme v Národnej zoologickej záhrade Bojnice dosiahli v roku 2014, keď sa 30. decembra narodili Ramzes a Zara.
Po Ramzesovom odchode budú mať návštevníci možnosť vidieť v Národnej zoo Bojnice už len jedného, 9 ročného samca, jeho otca Aslana a dve samice Ginu (matku Ramzesa) a Busettu.
Redakciu informoval Jaroslav Slašťan z Národnej zoologickej záhrady Bojnice.
.JPG)
.jpg)
