Môj profil 
Predplatné
Pochopiteľne, každý zo zakladateľov týchto strán sa hrdinsky dušuje, že stopercentne prelezie cez päťpercentnú hranicu do parlamentu – všetkým ostatným je však v mnohých prípadoch vopred jasné, že to tak nebude a kladú si otázku: na odčerpanie akých hlasov je daný projekt určený?
Nie je to nič nové, tento jav môžeme pozorovať pred každými parlamentnými voľbami a aj toto treba otvorene povedať: päťpercentné kvórum potrebné na vstup strany do parlamentu je systémová deformácia, jeden z mnohých čiastkových mechanizmov ako okliešťovať demokratické rozhodovanie občanov a nahrádzať ho silou peňazí.
Prečo? Ak napríklad zo 4,4 milióna oprávnených voličov príde k voľbám polovica a z tej stotisíc voličov dá hlas strane XY, bude to volebný výsledok 4,9 percenta znamenajúci, že hlasy týchto ľudí jednoducho prepadnú, ako keby neexistovali. A ak niekto má dostatok peňazí na to, aby financoval vznik a mediálnu propagáciu potrebného počtu strán, ktoré získajú jedno, dve, tri percentá, má v rukách aj takýto nástroj, ktorým je za určitých okolností možné čiastkovo okresať voličstvo nepohodlnej hodnotovej menšej strany natoľko, že sa do parlamentu nedostane.
Pôvodná myšlienka päťpercentného kvóra bola iná, zabrániť triešteniu a znefunkčneniu parlamentu tým, že by sa tam dostávali obskúrni a marginálni jedinci a subjekty, ktorí by debatu ťahali príliš doširoka a otvárali by témy, ktoré by ostatných zdržovali. Je však otázka, či je lepší tento stav, keď v dôsledku tohto pravidla ľudia sú nútení špekulovať a pod vplyvom médií a prieskumov vykonávaných kadekým nevolia strany, ktoré by inak chceli voliť.
Tento stav, keď parlamentná politika je jednou nekončiacou nechutnou hádkou a sériou obštrukcií niekoľkých straníckych táborov, však nie je nešťastný len pre voliča, ale aj pre samotných zákonodarcov. Áno, ľahšie sa takto prijímajú zákony, než keby bolo v parlamente strán viac. Lenže praktický výsledok práce takéhoto parlamentu je obrovské kvantum nekvalitných zákonov, v ktorých často nejde o podstatu veci, ale o stranícke prestrelky.
Potrebujeme my každý rok toľko nekvalitných nových zákonov? Nebolo by lepšie znížiť kvórum napríklad na dve percentá, prípadne ho celkom zrušiť? Centrály veľkých strán by iste povedali, že nie, že tento stav je optimálny. Priaznivci menšinových názorov sú však iného názoru…
Včera ohlásil založenie novej strany exminister Drucker. Akým právom sú tejto nepodstatnej informácie plné médiá? Kto on je, čo dokázal, na základe čoho by sme si mali myslieť, že za ním stojí nadkritická masa voličov? Mimochodom, kde boli tie isté médiá, keď vznikala väčšina z dnešných 61 politických strán, resp. tých niekoľko desiatok ďalších, ktoré medzitým aj zanikli?
Slušnosť, ľudskosť, normálnosť… nie je vám z týchto prázdnych rečí politikov ešte zle? Je škoda túto mentálnu vatu vôbec riešiť. Pýtajme sa radšej: kto a prečo sa rozhodol takýto kanál na odčerpanie voličských hlasov vykopať? A čie hlasy ním potečú do kanalizácie?
No áno, tie smerácke. Smeráci sa zaprisahávajú, že nie, už sa dali počuť, že ich takýto projekt neohrozí. Ale nepochybne áno. Ibaže nebudú v tom sami. Do kanála potečú aj hlasy z druhej strany, a hoci aj tá sa dušuje, že nie. V kanáli sa tak pomiešajú hlasy smerácke, progresívne, zaľuďové a spoločne odtečú do čierneho mora zabudnutia. Kto tým môže niečo získať? Jedine ten, koho hlasy do tohto kanála nepôjdu: ĽSNS.
No je tu samozrejme ešte možnosť, že je to s Druckerovou stranou trochu inak: že tento projekt je plánovaný ako budúca platforma pre niekoho s úplne iným výtlakom, než má jeden nevýrazný minister bez reálnej politickej farby, chute a zápachu. To sa ukáže, keď sa začne viac zvolebnievať, ale zatiaľ túto možnosť ponechajme iba ako hypotetickú.
Mimochodom: rovnaké pravidlo, aké platí v prípade kanála exministra Druckera, platí aj v prípade každého, kto by azda mal potrebu vykopať kanál aj na národnej strane politického spektra a zakladať ďalšiu národnú stranu, ešte jednu v dlhom rade miniatúrnych národných strán a straničiek.
Treba aj toto hovoriť nahlas: kto by dnes chcel založiť nejakú ďalšiu národne orientovanú stranu bez reálnej šance na päťpercentný volebný úspech, ten by konal proti záujmom vlastenecky orientovanej časti voličov a proti záujmom slovenského národa.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
