Hodnoty sa zmenili do tej miery, že človek nemá cenu zvieraťa

Paríž 17. apríla (HSP/Foto:TASR)

Čí život má väčšiu hodnotu, život zvieraťa, alebo život nenarodeného dieťaťa? Hlúpa otázka? Alebo jednoznačná odpoveď? Nie jej to celkom tak, aspoň nie vo Francúzsku. Túto otázku si položil týždenník Valeurs acutelles.

Vo štvrtok 17. apríla bude Senát v druhom čítaní prejednávať návrh zákona o rovnosti medzi mužmi a ženami.  Pred tým ako uvedený zákon prešiel parlamentom, vzbudil vo verejnosti búrlivú debatu a dostal veľký priestor v médiách. Dôvodom boli kontroverzné ustanovenia, ktoré v podstate zavádzajú sankcie v prípade, ak otec nestrávi povinne určitú dobu na rodičovskej dovolenke  a  úprava  interupčného zákona. Tento nový zákon upravuje pôvodný potratový zákon z roku 1975 v tom zmysle, že zo znenia sa vypúšťa text o „stave núdze u ženy, ktorá  mala byť podmienkou pre vykonanie umelého potratu. V praxi sa však táto podmienka nedodržovala a potraty sa vykonávajú na želanie.

Kritici návrhu zákonu vyčítali, že vypustením tohto ustanovenia  dôjde k úplnej banalizácii potratu ako výkonu pri ktorom je ukončený ľudský život. Vo štvrtok čaká zákon ešte schvaľovanie v Senáte. Týždenník cituje slová zástupkyne vládnej PS (socialistov) strany a zároveň spoluautorky návrhu Axelle Lemaire, ktorými obhajovala vypustenie zmienky o stave núdze: “Keďže zhruba 35% žien vo Francúzsku podstúpi minimálne jeden krát za život umelý potrat, idea stavu núdze nekorešponduje s (reálnou) situáciou žien.“

Týždenník pripomína, že zákonu predchádzala absencia celospoločenskej debaty v takejto citlivej oblasti a konštatuje, že ide o snahy socialistov relativizovať ľudský život a morálne otázky s tým spojené. A zatiaľ čo v Senáte sa bude prejednávať zákon, ktorý je ďalším krokom k banalizácii ľudského života, v utorok 15. apríla bol parlamentom prijatý zákon, ktorým bola zvýšená hodnota života…zvieraťa.

Zvieraťu odteraz  francúzska legislatíva pridelila štatút „živej bytosti obdarenej citlivosťou.“  Týždenník pripomína, že ide skôr o symbolický akt, nakoľko aj doteraz boli zvieratá chránené proti týraniu. Valeures actuelles to dokumentuje na prípade Farid Ghilasa, ktorý začiatkom januára utýral mačiatko tým, že ho hodil o múr zatiaľ čo jeho kamaráti si to so smiechom natáčali. Ghilas bol za tento brutálny čin odsúdený na rok väzenia nepodmienečne.

Tento paradox neunikol prezidentovi Nadácie Jérome Lejeune, Jean-Marie Le Mené, ktorý k tomu poznamenal: “Skutočnosť, že sa  bude konať táto debata (v Senáte) zatiaľ čo parlament nedávno schválil zmenu stavu zvierat, veľmi vypovedá o neuveriteľnom obrátení hodnôt.“

Týždenník na záver konštatuje, že postoj Jean-Marie Le Méne nie je ojedinelý a v tej súvislosti  pripomína občiansku iniciatívu „Jeden z nás“, ktorá získala 1,7 milióna podpisov a zároveň ju verejne podporil pápež František.  

Katarína Hanzlíková, Paríž