Rusko, ktoré už od začiatku prijatia Minských protokolov nabáda k skončeniu bratovražednej vojny na Ukrajine si už pravdepodobne zvyklo na torpédovanie týchto protokolov zo strany Ukrajiny a USA, ako aj na skutočnosť, že sú neustále pranierovaní ako vierolomní iniciátori porušovania Minských dohôd by sa mohlo cítiť takisto zaskočené, náhlym obratom americkej rétoriky o 180 stupňov. Keďže ale Rusi majú vlastný rozum, presne vedia, čo za touto zmenou americkej rétoriky stojí.

Čo sa stalo, že Viktoria Nuland, ktorá rozdávala pečivo na Majdane, sa netají svojou nenávisťou k Rusku a otvorene hecovala uzurpátorov štátnej moci v kyjevskom parlamente, (ktorí sa k moci dostali krvavým štátnym prevratom) ku konfrontačným riešeniam vo vzťahu k východu Ukrajiny, začne ukrajinských poslancov nútiť dodržiavať minské protokoly?

Začnime logicky a vylučovacou metódou. Vylúčením nepravdepodobných možností sa totiž podľa Aristotela dostaneme k tým reálnejším možnostiam.

Nemyslím si, že Nulandova sa zmenila, pretože ich domácnosť navštívil exorcista a oslobodenie Nulandovej z moci satana sa bude odteraz niesť v znamení skutkov lásky a tolerancie, presadzovanej v medzinárodnej politike.

Nemyslím si ani to, že Nulandová zatúžila po Nobelovej cene za mier a chce na záver druhého volebného obdobia Baraka Obamu vstúpiť do povedomia širokej verejnosti ako “Gándhi v sukniach”

Nemyslím si ani, že si USA našli inú zábavu – rozumej ďalší štát, ktorý sa chystajú rozložiť a zničiť. Chuť USA zasahovať do záležitosti iných štátov je všeobecne známa a na svete neexistuje dostatok štátov, aby zasýtili túžbu USA zasahovať v mene demokracie do ich vnútorných záležitosti. Ide len o to, že USA ku konci volebného obdobia odchádzajúceho prezidenta prechádzajú do akéhosi letálneho “safety módu” v ktorom sa prejavujú menej akčne. Vždy sa to zmení, keď sa v Bielom dome usadí nový pán.

Toľko k nepravdepodobným možnostiam, teraz prejdem k reálnejším, najprv však zadefinujem v hrubých rysoch, základné aspekty načrtnutej problematiky.

Treba si uvedomiť, že Nulandová je v Kyjeve už tretí deň. Prišla na Ukrajinu z Hannoveru, kde sprevádzala Baraka Obamu na jeho rozpačitom saudskoarabskom a európskom turné. Už sa stihla stretnúť s množstvom politických lídrov v Kyjeve a v rozhovoroch s nimi sa postupne začína kryštalizovať jej plán, aj vďaka slovám ukrajinskej poslankyne Viktorie Voicickej, ktorá niekoľko fragmentov z rozhovorov s Nulandovou prezradila

Podľa vyhlásení Voicickej Nulandová trvá na dodržiavaní Minských protokolov a takisto trvá na tom, aby Ukrajina vniesla niekoľko zmien do svojej ústavy. Doneck a Luhansk majú získať osobitý status, na týchto územiach sa majú vykonať čo najskôr slobodné voľby a separatisti majú získať amnestiu. Minské protokoly treba splniť do konca roku 2016 a USA údajne nebudú akceptovať žiadne výhovorky Kyjeva. Minské protokoly musí Kyjev bezpodmienečne dodržať.

Ale aj keď Ukrajina splní, čo má od Nulandovej prikázané a príjme aj zákon o voľbách v máji 2016, voľby v Donecku v júli 2016 sankcie proti Rusku budú existovať do januára 2017, kedy by sa mali skončiť. O zbraniach na línii dotyku má podľa plánov Nulandovej rozhodovať špeciálna misia OBSE a je otázne, či vôbec k sťahovaniu zbraní príde. Voicickú znervóznil aj fakt, že sankcie proti Rusku už podľa vyhlásení Nulandovej nie sú zviazané s otázkou Krymu a kontrolu nad hranicou Ukrajiny získa Kyjev až po voľbách na Donbase. Podľa jej slov, to čo Nulandová požaduje je faktická kapitulácia Ukrajiny.

Na slová Voicickej reagovala Nulandová takmer okamžite a snažila sa zmierniť ich ostrie. Zazneli klasické dezinformačné okrídlené vety o tom, že ” Voicickej vyhlásenie nie je presné, nezazneli žiadne konkrétne termíny, že kvôli uskutočneniu volieb sa musí situácia stabilizovať atď. Proste je zrejmé, že Voicická slová Nulandovej pochopila pomerne presne a Nulandová zahmlieva skutočnosti.

Návšteva Nulandovej na Ukrajine a presviedčanie kyjevskej verchušky o prijatí Minských protokolov má niekoľko dôležitých politických cieľov. Keďže informácie, ktoré mám, sú len z bežne dostupnej tlače a spájam ich pomocou logiky, sú samozrejme tieto ciele Nulandovej návštevy len v hrubých rysoch.

1. Cieľ USA chcú ukázať, že Minské protokoly sa plnia, pretože sa o to zaslúžili USA. Zvýši sa tak prestíž USA na politickej scéne. Zákon o osobitom štatúte Donbasu a voľby na Donbase má byť dôkazom toho, že vďaka USA sa vyriešila situácia so separatistami. Ale každému a nielen Washingtonu je jasné, že Donbas je reálne pre Ukrajinu reprezentovanú terajšou Kyjevskou vládou definitívne stratený, takže ani kontrola ukrajinsko-ruských hraníc na východe už nie je pre USA témou dňa. Pozornosť USA sa sústredí na uchovaniu svojho vplyvu nad zvyškom Ukrajiny.

2. Zapchať ústa Európe, ktorá je rozzúrená ruským embargom a utrpela výrazné ekonomické straty. Pritom USA s Ruskom veselo obchodujú aj ďalej. USA už veľmi ťažko dokážu udržať na uzde finančné a priemyselné skupiny v Európe, ktoré čoraz silnejšie reptajú proti neustálemu predlžovaniu sankcií len preto, lebo USA tak chce. Takisto sa stavajú proti tomu, že majú udržiavať Kyjev pri živote a liať do neho ďalšie peniaze, keď de facto je Ukrajina už v bankrote. Ak Ukrajina na rozkaz USA prijme Minské protokoly, vyšlú tým Američania Európanom signál, že bez nich to proste nejde a USA zostanú v sedle aj naďalej, spolu so svojimi ukrajinskými poskokmi – scenár podobne ako v Sýrii.

3. Vyšachovať Rusko. V júni, kedy sa majú prerokovávať možnosti ďalšieho predĺženia embarga voči Rusku očakávajú USA odpor Európy. Ak Kyjev prijme Minské protokoly, pričom zákon o Donbase má byť Kyjevom prijatý už v máji 2016, získajú USA argument, že Kyjev robí čo môže a treba začať tlačiť na Rusov, aby sa pod kontrolou OBSE (rozumej vplyvom USA) uskutočnili voľby na Donbase. Každý vie, ako voľby dopadnú, ale USA podobne ako v prípade Sýrie, začne technika zdržiavania, Američania okamžite vytiahnu plán B, bude sa môcť argumentovať predlžovaním sankcií, poukazovať na skutočnosť, že východ hraníc nie je stále kontrolovaný a tlak na Rusko bude rásť. Proste “loptička negatívnej energie a nevýhod” bude na ruskej strane kurtu.

4. Získať čas pre USA. V Bielom dome bude už na jeseň iný prezident, ktorý si vytvorí vlastnú suitu poradcov a pomocníkov. USA potrebujú oddychový čas kvôli zmene garnitúry v Bielom dome. Taktická prestávka, podfarbená plnením Minských protokolov príde USA nesmierne vhod. Netreba zabudnúť ani na najbližšie voľby vo Francúzsku a Nemecku. Hollande aj Merkelová potrebujú takisto body vo voľbách, ak budú vystupovať ako mierotvorcovia, ktorí sa tiež úspešne zapojili do mierového procesu na Ukrajine a krátko pred voľbami policajti na ich príkaz “strieskajú zopár imigrantov”, môže im to zlepšiť volebné preferencie. Neznamená to však že bábky, s ktorými USA rátajú do budúcna musia byť Merkelová a Hollande. Býva zvykom urobiť z odchádzajúcich politikov idiotov a noví prídu s aureolou a ľud ich bude milovať. Podobne ako Obama, keď v roku 2009 nahradil Georga Busha. Problém je v tom, že ak systém funguje, netreba nič meniť. Ale USA v posledných mesiacoch menia všetko veľmi rýchlo a často….

5. Znížiť konfrontáciu s Ruskom. Konfrontácia z Ruskom je relatívne vysoká či už na Ukrajine, alebo v Sýrii. Na záver volebného obdobia už dosluhujúci americký prezident nemá dostatok možností viesť aktívnejšiu politiku. Zníženie konfrontácie z Ruskom pomôže aj novozvolenému prezidentovi s novým týmom “zorientovať sa v situácii” po svojom nástupe do funkcie a pripraviť si priority svojej politiky. Nastupujúci prezident USA však nebude v stave, aby si určoval priority, skôr bude hasiť problémy.

Z pohľadu dnešných ukrajinských elít v Kyjeve sa javí tlak Nulandovej ako katastrofa. Mnohí z terajších ukrajinských politikov pravdepodobne ani nedokážu pochopiť americké dôvody, ktoré sú v tomto príspevku naozaj veľmi hrubo a jednoducho načrtnuté. Ukrajinské proamerické bábky si bolestne a na vlastnej koži uvedomili, že napriek skutočnosti s akou vervou plnili americké príkazy a v podstate za lacný judášsky groš predávali vlastnú krajinu do rúk cudzincov, v ponímaní USA ostávajú len “spotrebným materiálom”, ktorého osudy nikoho nezaujímajú.

Ale tak im treba, nemali skákať na majdane. Podobný stres by mali prežiť aj mnohí slovenskí politici, myslím že by im to priala väčšina obyvateľstva.

Ja len dúfam, že čas, kedy bude americký prezident úplnou “chromou kačicou” (americký výraz označujúci prezidenta v posledných týždňoch prezidentského mandátu) využijú Rusi plnohodnotne a to nielen v sýrskej a ukrajinskej problematike.

Presne v duchu hesla “Čo môžeš urobiť hneď, neodkladaj na zajtra”.

Branislav Krasnovský