Kyselica tým, že bol vo VS a zároveň kandidoval do parlamentu, podľa Kurilovskej porušil zákon. Zároveň ale dodala, že by nepovedala, že sa pritom dopustil trestného činu.
“Tým svojím postojom porušil zákon, nesmel takto postupovať. Ten, kto je v služobnom pomere, nemôže vôbec byť stranícky organizovaný, ale na druhej strane sa nepohybujeme v trestnoprávnej rovine. V tej by sme sa pohybovali vtedy, keby sa preukázalo, že svoje postavenie a všetky informácie, ktoré získaval na základe toho, že bol agentom VS, poskytoval ďalej,” objasnila Kurilovská v rozhovore pre denník Pravda.
Expertka dodala, že ak by existovalo podozrenie, že informácie poskytol ďalej a boli zneužité, malo by byť začaté trestné stíhanie.
Na otázku, či v prípade Kyselicu nezlyhali aj jeho nadriadení, ktorí vedeli o tom, že kandiduje, odpovedala, že nadriadení to mali riešiť v prvom rade vo vzťahu k nemu, nesmeli to riešiť smerom k verejnosti.
Bezpečnostný analytik a bloger Radovan Bránik zas v súvislosti s kauzou Lukáša Kyselicu upozornil okrem iného aj na to, že tu vyvstáva ďalšia nemenej dôležitá súčasť tejto kauzy. A síce spôsob, akým sa o nej verejnosť dozvedela. O tom, že bol Kyselica v čase volebnej kampane príslušníkom vojenskej tajnej služby (VOS) informoval v článku Denník N.
“Zákon o vojenskom spravodajstve a tiež zákony týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností hovoria jasnou rečou: príslušnosť konkrétnej osoby k Vojenskému spravodajstvu je sama osebe utajovanou skutočnosťou a ten, kto takúto skutočnosť zvnútra služby vynesie, sa dopúšťa ťažkého porušenia zákona, nehovoriac o ohrození životov a blízkych osôb príslušníkov a tiež bezpečnostných záujmov štátu.”
Bránik dodal, že ani novinár, či novinárka nie sú osobami, ktoré by s utajenými skutočnosťami smeli nakladať voľne zvlášť, keď nemôže byť ani reči o konaní v krajnej núdzi, či dokonca v nevedomosti. (viac v článku)
Tatiana Stará