Slovensko vraj urobilo primalý pokrok v oblasti právneho štátu, vyčíta nám Európska komisia

SR podľa správy EK neurobila pokrok v zavádzaní záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov či zaistenie riadnej účasti verejnosti a zainteresovaných strán v procese tvorby právnych predpisov – okrem iného mala obmedziť nadmerné využívanie skráteného legislatívneho konania.

EK odporúča SR, aby stanovila dostatočné právne poistky pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči sudcom za trestný čin ohýbania práva. Taktiež odporúča prijať návrhy na reguláciu lobingu, posilniť systém majetkových priznaní a overovania majetku a pokračovať v prebiehajúcom úsilí o reformu pravidiel o konflikte záujmov verejných činiteľov.

Právomoc generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov či prokurátorov nižšej inštancie v kombinácii s nedávno oznámenou reorganizáciou generálnej prokuratúry (GP) podľa hodnotenia eurokomisie naďalej vyvoláva obavy. EK zároveň upozornila, že odbor závažnej kriminality na GP nemá takú úroveň samostatnosti ako zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

V súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa prípadov korupcie EK okrem iného uviedla, že prerozdelenie bývalých prokurátorov ÚŠP na iné úlohy, než je korupcia, predstavuje riziko, že v praxi dôjde k prieťahom v trestnom konaní týkajúcom sa zložitých prípadov, a to v situácii, keď je tento proces už vo všeobecnosti zdĺhavý.

S nadobudnutím účinnosti reformy Trestného zákona sa podľa Bruselu v otázke ochrany finančných záujmov EÚ v SR do určitej miery naplnili vopred identifikované riziká – niekoľko korupčných prípadov bolo premlčaných alebo preklasifikovaných na priestupky. Eurokomisia napríklad poznamenala, že zmeny týkajúce sa najmä premlčacích lehôt mali vplyv na niekoľko prebiehajúcich vyšetrovaní a trestných stíhaní v súvislosti s korupciou, a to aj v prípade vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov úzko prepojených s politikou.

Eurokomisia skonštatovala, že súdny systém má naďalej nedostatky, pokiaľ ide o jeho účinnosť, najmä v prípadoch týkajúcich sa správneho práva, ktorých odhadovaný čas riešenia na prvostupňových súdoch sa prudko zvýšil zo 648 na 1040 dní v roku 2023, čím sa stal jedným z najvyšších v EÚ. Vlani sa tiež mierne zvýšila doba riešenia občianskoprávnych a obchodných sporov zo 168 na 173 dní. Prípady prania špinavých peňazí boli predvlani vyriešené v priemere za 791 dní, čo je výrazný nárast oproti 520 dňom v roku 2022.

Na Slovensku sa podľa správy EK zvýšila polarizácia verejnej diskusie, pričom politici svojimi vyjadreniami „útočia“ na mimovládne organizácie a médiá. Občianska spoločnosť je vystavená ďalšiemu tlaku a záťaži v dôsledku nových povinností podávania správ a zverejňovania informácií vyplývajúcich z novely zákona o neziskových organizáciách. V spojitosti so zrušením Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadením Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) podľa EK pretrvávajú obavy z dôsledkov na nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.

Ministerstvo: EK nezohľadňuje situáciu na Slovensku objektívne

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR má výhrady voči niektorým častiam správy o stave právneho štátu, ktorú v utorok vydala Európska komisia (EK). Hodnotenia EK nezohľadňujú podľa rezortu situáciu na Slovensku objektívne. Výhrady má aj k metodológii prípravy správy. Napríklad pri odporúčaní stíhať prípady korupcie na vysokých miestach MS reagovalo, že správa nesprávne vyhodnocuje informácie a zdroje a viaceré kritické tvrdenia často ničím nepodkladá. TASR o tom informoval Dalibor Skladan z tlačového oddelenia MS.

Rezort napríklad reagoval na negatívne hodnotenie EK k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie.

„V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou SR poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb z toho 136 obžalovaných,“ uviedlo MS.

Na odporúčania komisie ministerstvo reagovalo, že súčasná vláda nedostala „v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád“. Naopak, EK podľa MS konštatuje „konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam“.

Eurokomisia odporučila Slovensku zaviesť aj dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní členov Súdnej rady SR. „Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti s cieľom splnenia odporúčania, avšak kvôli ústavnému zákonu schválenému počas funkčného obdobia predchádzajúcej vlády bude na zmenu potrebná ústavná väčšina,“ reagovalo MS.

Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu ohýbania práva vníma rezort ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády. „Tento trestný čin bol zavedený do trestného poriadku v čase pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti. Kvôli tomuto problematickému kroku sme sa ocitli v situácii, keď sme za zavedenie trestného činu ohýbania práva kritizovaní nie len zo strany Európskej komisie, ale aj na iných medzinárodných fórach,“ vysvetlil rezort spravodlivosti. Keďže je tento trestný čin jeden z míľnikov plánu obnovy, vláda ho podľa MS nemohla zrušiť.

„Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní,“ uviedlo MS s tým, že správa tiež „konečne“ reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania paragrafu 363. EK má naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora. „Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť,“ reagoval rezort.

Rezort víta, že obsah správy je o niečo korektnejší než v minulom roku. „Ministerstvo spravodlivosti by uvítalo, keby Európska komisia všetky informácie uvádzané v správe systematicky a dôsledne overovala, vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci, a aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie,“ doplnilo ministerstvo. Kritizuje aj krátky časový priestor na komunikáciu pripomienok.

Eurokomisia v správe skonštatovala, že Slovensko urobilo príliš malý pokrok pri plnení odporúčaní, ktoré mu predložila v rámci vlaňajšej správy. Slovensku najnovšie vydala sedem odporúčaní. SR má okrem iného zaviesť dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní predovšetkým sudcami nevolených členov Súdnej rady a zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach. V tejto súvislosti sa odporúča aj obmedziť využívanie právomoci generálneho prokurátora pri rušení rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov. EK rovnako vyzvala na posilnenie redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.