Na brífingu organizovanom Generálnym štábom RF v Sýrii sa po prvýkrát objavili nové mapy, na ktorých sa špeciálne vyznačujú oblasti pod kontrolou Kurdov a arabských kmeňov na východnom brehu Eufratu. Vzťahy medzi Kurdmi a miestnymi Arabmi sú napäté, napriek tomu, že sa Američania zo všetkých síl snažia ich vzťahy normalizovať. Zdá sa, že Rusi sa sústredia na napätie medzi Kurdmi a Arabmi, ktoré využijú k tomu, aby úspešne vyriešili problém na východe Sýrie.
Kurdi, ktorí sa snažia vytvoriť vlastný štát v Sýrii a Iraku, narážajú na množstvo problémov. Opierať sa môžu o Američanov, proti sú Turci, Irán a aj Rusko. Predstavitelia protitrumpovskej opozície tvrdia, že prítomnosť amerických vojsk v Sýrii je potrebná, pretože stále existuje hrozba v podobe ISIS, (podľa viacerých ruských expertov sa však bandy ISIS nachádzajú len v amerických zónach, kde sa ukrývajú pred útokmi sýrskych vládnych vojsk a ruského letectva. Viacerí ruskí analytici otvorene označujú ISIS za zástupnú armádu USA).
Washington chápe, že k dispozícii má už len poslednú reálnu bojovú silu, a tou sú Kurdi. Ak stratia Kurdov v Manbidži (v Afrine už Kurdov vyhnali Turci), bude to znamenať že im ostáva ešte územie v oblasti Tabky a Rakky. V Rakke sa už organizuje protiamerický odpor a prišlo k prvým útokom na pozície proamerických síl, takisto tvorených z veľkej časti Kurdmi.
Vzťahy medzi Arabmi a Kurdmi sa vyhrotili nielen v Sýrii, ale aj v Iraku kvôli tomu, že Kurdi nesprávne vyhodnotili situáciu a príliš sa upriamili na Američanov. Kurdi dospeli k názoru, že s americkou pomocou môžu presadzovať tvrdo svoje záujmy a predstavy, takže začali obsadzovať aj územia, ktoré im historicky nepatria. Samozrejme v niektorých prípadoch tak konali priamo na príkaz Američanov, ktorí na východe Sýrie nechcú pripustiť, aby sa bohaté ropné a plynové polia dostali pod kontrolu oficiálneho Damasku.
Kurdská rozpínavosť však vydráždila miestnych Arabov. V Iraku v oblasti Kirkúku dokonca Iračania spoločne s iránskymi dobrovoľníkmi pred niekoľkými mesiacmi zaútočili na kurdské oddiely a uštedrili im krutý výprask. Kurdi sa museli stiahnuť do čisto kurdských oblastí a Američania museli vyvinúť silný tlak na irackú vládu, aby Iračania v ofenzíve proti Kurdom v Iraku nepokračovali. Presvedčiť Turkov, aby nevystupovali proti Kurdom sa však dosiaľ Američanom nedarí, Turci považujú sýrske mestá Afrin, Manbidž či Sindžar v Iraku za kľúčové oblasti, v ktorých sa kurdský element za žiadnych okolností nesmie presadiť.
Turci považujú Kurdov za svoj hlavný problém. V Turecku žije silná kurdská menšina a Turci sa obávajú, že vznik Kurdského štátu v Sýrii či Iraku posilní odstredivé tendencie Kurdov v Turecku, čo bude de facto znamenať rozbitie a parcelizáciu Turecka. Turci vnímajú ako hlavného kurdského súpera YPG, no tvrdo vystupujú aj proti Američanmi podporovanej SDF. Američania sú pritom v delikátnej situácii, pretože v prípade konfliktu USA – Turecko sme svedkami konfliktu dvoch štátov NATO. Vzťahy medzi Turkmi a Američanmi sú napäté od pokusu o vojenský prevrat v Turecku, z ktorého Erdogan obviňuje Američanov. Američanov takisto dráždi, že Turecko kupuje ruský systém PVO S-400, čo oslabuje prípadné americké možnosti leteckého útoku voči Turecku.
Kurdom sa svojou jednoznačnou orientáciou na Američanov podarilo dostať do veľmi nezávideniahodného postavenia. Kurdi pritom nie sú jednotní, časť Kurdov koordinuje svoje akcie spoločne so Sýriou, Ruskom a Iránom. Proamerickí Kurdi si znepriatelili miestnych Arabov, ktorí citlivo vnímajú aj izraelskú podporu Kurdistanu (Izrael potrebuje kurdský štát, aby sa arabský tlak nesústredil len na Izrael, ale aj na Kurdistan, stratili podporu Iráncov a dnes už budú môcť len ťažko naladiť konštruktívne vzťahy s Ruskom a Sýriou, pretože pod americkým nátlakom odmietli ruské a sýrske návrhy. Ďalšie návrhy, ktoré Kurdi od Rusov a Sýrčanov dostanú, už samozrejme nebudú tak výhodné ako prvotné návrhy. Ak Donald Trump splní, čo oznámil a Američania sa naozaj stiahnu zo Sýrie, čaká Kurdov množstvo problémov
Sergej Ignatiev