KULTÚRA: Význam hudobného skladateľa J. L. Bellu dokumentuje výstava v SNM

Bratislava 12. júna (TASR) – Výstavu Ján Levoslav Bella v Sibiu sprístupnili vo Výstavnom pavilóne Slovenského národného múzea (SNM) v bratislavskej Brämerovej kúrii. Je pri príležitosti 170. výročia narodenia významného slovenského skladateľa, ktorý patrí k zakladateľským osobnostiam slovenskej hudobnej kultúry. Na expozícii sa podieľa Ministerstvo kultúry SR, Veľvyslanectvo SR v Bukurešti a Hudobné múzeum SNM.

“Výstava bola spracovaná na základe archívnych výskumov v Sibini (dnešné Rumunsko) a premiéru mala v roku 2007, keď mesto Sibiň bolo Európskym hlavným mestom kultúry. Výstava je v Bratislave inštalovaná po prvý raz,” uviedla pre TASR Lucia Fojtíková z Hudobného múzea SNM.

Podtitul expozície Život naplnený hudbou potvrdzuje jej obsah. Je to prierez umelcovej tvorby i života formou vystavených osobných predmetov, zbierky historických hudobných nástrojov, fotografií i textov na paneloch aj audiovizuálnych ukážok.

Hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg, organista, hudobný teoretik a básnik Ján Levoslav Bella (1843–1936) pochádzal z Liptovského Mikuláša, kde získal hudobné základy. Tie rozvíjal počas štúdií na gymnáziách v Levoči, Banskej Bystrici a neskôr v teologickom seminári v Banskej Bystrici a Viedni. Tam dosiahol prvé úspechy i ako skladateľ a hudobný teoretik. Dilemu byť kňazom alebo profesionálne sa venovať hudbe vyriešil v prospech hudby. Svoj dlhý a plodný život na 40 rokov spojil s mestom Sibiu, kde nastúpil v roku 1881 ako mestský kantor a organista v evanjelickom farskom kostole. Čoskoro prevzal aj funkciu hudobného riaditeľa mestského hudobného spolku. Skladateľskou, interpretačnou, organizátorskou a pedagogickou činnosťou sa výrazne pričinil o rozvoj hudobného života v meste. Interpretačné telesá dosiahli pod jeho vedením svoj umelecký vrchol. Obetavá práca a schopnosť oduševniť za spoločné dielo všetkých zúčastnených vzbudzovali obdiv, úctu a rešpekt jeho súčasníkov aj nasledovníkov.

Skladateľskú činnosť vyhranil a rozvinul do väčšej žánrovej pestrosti. Rozšíril ju najmä o monumentálne, na duchovné i svetské texty komponované kantáty pre veľký vokálno-inštrumentálny aparát, ktoré zaznievali nielen počas liturgie, ale aj na koncertoch hudobného spolku. Spolupráca s mužským zborom Hermania ho motivovala k opätovnému komponovaniu pre mužské zbory, ale v oveľa bohatšej zvukovosti a výrazovosti. Nová a pozoruhodná, i keď nepočetná je jeho tvorba pre organ. Zaujímavé sú aj aktivity spojené s organárskym hnutím a vydaním nového evanjelického spevníka. V Sibiu dokončil, prepracoval a vytvoril viacero svojich vrcholných opusov a naplnil jeden zo svojich dlhodobých umeleckých cieľov – skomponoval operu Kováč Wieland, ktorá mala premiéru v Bratislave (1926). Zo Sibiu odišiel v roku 1921 a po prechodnom pobyte u dcéry vo Viedni sa na podnet viacerých osobností spoločenského a kultúrneho života vrátil na Slovensko. V Bratislave žil od roku 1928 a bol do posledných dní kompozične aj spoločensky aktívny. Je pochovaný na starom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne.

Výstava potrvá do konca roka 2013.