Kto získava na večnej vojne na Ukrajine?

Kyjev 27. apríla 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR-Barbora Vizváryová)

Novozvolený prezident Českej republiky Petr Pavel je nezvyčajný európsky politik, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar. Je druhým prezidentom vo svojej krajine s vojenským vzdelaním, ale prvým bez politických skúseností

Nikdy nevidel bojovú službu ale je vojenským stratégom. Je oslavovaný ako “vysoký predstaviteľ NATO” – nech už to znamená čokoľvek. Vrchol Pavlovej profesionálnej kariéry v armáde nastal v roku 1993, keď počas služby v ochranných silách OSN v Bosne viedol tím 29 vojakov, ktorí mali evakuovať francúzske vojenské stanovište obliehané srbskými vojakmi. To sa mu podarilo po prekonaní prekážok, ktoré operáciu spomaľovali, ako napríklad popadané stromy, ktoré museli jeho vojaci odstrániť z cesty. Francúzsko Pavla vyznamenalo.

V každom prípade 61-ročný vojak-politik udrel do čierneho, keď sotva 7 týždňov po nástupe do funkcie hlavy štátu hodil flintu do žita tvrdením, že Čína nemôže byť spoľahlivým sprostredkovateľom medzi Ruskom a Ukrajinou pre tajnú túžbu Pekingu po “ďalšej vojne”.

Pavel zhodnotil, že Čína dostáva od Moskvy lacnú ropu, plyn a ďalšie zdroje výmenou za prísľuby “partnerstva” a jej záujem spočíva v predĺžení status quo, “pretože môže Rusko dotlačiť k viacerým ústupkom”.

Tieto výroky by sa dali odmietnuť ako výroky zelenáča, nebyť jeho slávy “vysokého predstaviteľa NATO” a povesti Českej republiky ako papaláša a mačičky Washingtonu. Z toho vyplýva veľká otázka: Čo má Bidenova administratíva za lubom?

Zrejmé bude, že Pavlova poznámka o “lacnej” rope a plyne z Ruska do Číny je hrubým zjednodušením komplikovaného príbehu. Európa dostávala ruský plyn a ropu celé desaťročia za nízke ceny na základe dlhodobých zmlúv, kým EÚ pod americkým tlakom neprijala idiotské rozhodnutie uvaliť na Rusko sankcie.

Potom sa Rusko obrátilo na iné trhy, najmä ázijské, medzi ktoré patrí aj Čína. Zvyšok je história. Aký zmysel má sedieť na zemi a rozprávať smutné príbehy?

Európania by mali cítiť obavy, že aj po skončení vojny, keď Rusko diverzifikuje svoje vývozné trhy, už nikdy nemusia dostať “lacný” ruský plyn. (Mimochodom, Čína nie je jediným príjemcom, ako by vedeli povedať Európania, ktorí naďalej kupujú ruskú ropu a ropné produkty od indických spoločností za oveľa vyššie ceny!)

Pavel hovoril v súvislosti s očakávaným oznámením Joea Bidena, ktorý sa bude v roku 2024 opäť uchádzať o prezidentský úrad. Jednou z nesmierne dôležitých súčastí Bidenovho utorkového oznámenia je, že vyhliadky na ukončenie vojny na Ukrajine v období odteraz do novembrových volieb v USA v roku 2024 možno teraz považovať prakticky za nulové.

Jediný spôsob, ako sa to môže stať inak, je, že USA vyhrajú vojnu a kandidát Biden vyhlási víťazstvo. Reakcia Moskvy však ukazuje, že v hre je eskalácia situácie na Ukrajine, ktorá je spojená s veľkým rizikom priameho konfliktu medzi Ruskom a USA.

Najvyšší predstavitelia Kremľa prišli v utorok s množstvom vyhlásení o blížiacom sa stretnutí s Bidenovou administratívou. Ruské médiá zverejnili, že na ukrajinskej frontovej línii bol nasadený nový najmodernejší ruský hlavný bojový tank Armata T-14.

Moskva očakáva rozsiahle zasahovanie USA do vnútornej politiky Ruska s cieľom vytvoriť podmienky, ktoré by podkopali stabilitu krajiny, ako súčasť veľkého plánu na vyvolanie rozpadu Ruskej federácie, ako sa to stalo bývalému Sovietskemu zväzu.

Moskva odhaduje, že Bidenova administratíva sa bude intenzívne snažiť o zmenu režimu v Kremli. Predovšetkým Moskva už nevylučuje, že cieľom eskalácie USA na Ukrajine môže byť vytvorenie podmienok, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre ruský štát.

Bývalý prezident Dmitrij Medvedev živo hovoril o takomto scenári a výslovne varoval, že Rusko môže byť nútené siahnuť po prvom použití jadrových zbraní, ak bude ohrozená jeho existencia, pričom zdôraznil, že v odseku 19 jadrovej doktríny krajiny sa uvádza, že jadrové zbrane “môžu byť použité v prípade agresie voči Rusku s použitím iných druhov zbraní, ktoré ohrozujú samotnú existenciu štátu. V zásade ide o použitie jadrových zbraní ako odpoveď na takéto konanie. Naši potenciálni protivníci by to nemali podceňovať”.

Konkrétne s odkazom na Bidenovo duševné zdravie a zlyhávajúce schopnosti Medvedev napísal aj na Twitteri: “Biden sa predsa len rozhodol. Odvážny čudák. Namiesto americkej armády by som v prípade jeho víťazstva okamžite vyrobil falošný kufor s falošnými jadrovými kódmi, aby sme sa vyhli fatálnym následkom.”

Na druhej strane strašidlo, ktoré prenasleduje Bidenovu administratívu, spočíva v tom, že Európa sa nemôže ľahko vymaniť zo vzťahov s Čínou a práve záujmy starého hospodárskeho jadra Európy budú v konečnom dôsledku určovať politiku EÚ.

Nemýľte sa, len tri krajiny starej Európy – Francúzsko, Taliansko a Nemecko – tvoria viac ako polovicu HDP EÚ a sú zároveň najväčšími obchodnými partnermi Číny v EÚ. Uprostred rozruchu okolo nedávneho súhlasu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s úzkymi priemyselnými vzťahmi s Čínou zostalo nepovšimnuté, že nemecký kancelár Olaf Scholz je na rovnakej vlne ako Macron. Rovnako aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Európsky priemysel tiež nerád stráca Čínu ako privilegovaného obchodného partnera po tom, ako stratil Britániu a Rusko.

Noví Európania ako Pavel majú síce iné priority, keďže sú najsilnejšími transatlantistami v EÚ, ale východná Európa tvorí len 10 % HDP EÚ a nehovorí za EÚ napriek mediálnemu humbuku, ktorému sa jej lídri v poslednom čase tešia ako “frontové štáty” vďaka anglo-americkej záštite.

Stačí povedať, že Američania sa obávajú, či EÚ bude v najbližších mesiacoch nasledovať USA do konfrontačnej pozície s Čínou, alebo sa bude snažiť o väčšiu nezávislosť od USA so všetkými dôsledkami, ktoré by z toho vyplývali. Z pohľadu starej Európy je rovnako znepokojujúce, či sa budúca americká administratíva bude chcieť prispôsobiť Európe, aj keby sa Európa mala prispôsobiť USA.

Celkovo je ťažké si predstaviť, že by sa EÚ v prípade totálneho konfliktu s Čínou o Taiwan plne pridala k USA, súhlasila so zmrazením čínskych oficiálnych rezerv, ako to urobila minulý rok s Ruskom, a prestala investovať v Číne.

Hospodárstvo EÚ jednoducho nie je stavané na vzťahy v štýle studenej vojny, pretože sa stalo príliš závislým od globálnych dodávateľských reťazcov. Po zohľadnení všetkých skutočností je preto veľmi pravdepodobné, že v tejto diskusii zvíťazí pročínska lobby v Nemecku. V skutočnosti sa v tomto procese môže oživiť aj francúzsko-nemecké spojenectvo.

Pavlovo démonizovanie Číny ako zlého ducha, ktorý prenasleduje Európu, sa dá uviesť na pravú mieru. Jeho hlas je náhradným hlasom, ktorý vyslovuje Bidenovu úzkosť, že keď bude ukrajinská armáda v nasledujúcich mesiacoch komplexne rozbitá na bojiskách ruskými silami, Európa sa môže spojiť s Čínou, aby ukončila vojnu.