“Kto vystrieda Babiša? Ich sponzori?” Bašta zaútočil na Milion chvíľok

Praha 19. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Petr David Josek)

Niekdajší diplomat v Rusku a na Ukrajine Jaroslav Bašta sa vyjadril k aktuálnej otázke demonštrácií proti českému premiérovi. Politik si mysli, že takéto “postdemokratické” protesty sú následkom “západného paradoxu” a neprinášajú žiadnu alternatívu. Uvádza portál Prvé správy

Bašta uvádza paradox západnej civilizácie, ktorá postupom času mení svoj vysoko chválený ideologický smer alebo myšlienku na presný opak. V Česku našiel politik tiež svoj príklad: spomína, ako na Letnej v roku 1989 prebiehali demonštrácie pre slobodné voľby, ale zdôrazňuje, že dnes na Václaváku ľudia protestujú proti ich výsledkom.

“Kruh sa uzavrel, po konci unavenej totality sme si dvadsať rokov vyskúšali, aké to je žiť v demokracii a posledných desať rokov sa pomaly zabárame do niečoho, čo sa niekedy nazýva postdemokracia,” cituje Baštu portál.

Politik sa potom zamyslel nad týmito demonštráciami, ktoré prebiehajú v Česku od apríla. Podľa Bašty nie je jasné, čo sa stane, ak Milión chvíľok uspeje.

“Zatiaľ nám nepovedali, čo sa stane, keď budú úspešní a definitívne zlikvidujú systém nezávislej justície a zariadia doživotné funkčné obdobie niekoľkým štátnym zástupcom. Ani čo bude po možnej demisii premiéra, po ktorej tak volajú? Kto ho má vystriedať? Ich sponzori, kvôli ktorým majú transparenty v angličtine? Čo urobia, keď predčasné voľby dopadnú takmer rovnako ako pred dvoma rokmi? Ba možno z ich pohľadu horšie. Snehulienka ÁNO zostane, ale trpaslíkov asi už nebude osem. Niektorí budú mať problémy s Trikolórou, iní zase doplatia na to, že po posledných voľbách nezdravo zozelenali, takže prevlek za pirátov už nie je vierohodný. Ďalší idú na saniach z kopca a nestihli zabrzdiť pred päťpercentnou hranicou,” uvádza Bašta.

Podľa politika však môže nastať ďalší scenár, ktorý pokazí plány organizátorov: možno časom ľudí skrátka prestane baviť demonštrácia. Ako historický príklad uvádza táborové hnutia v českých krajinách (od roku 1868 až po rok 1871), ktoré celkovo 143 krát protestovalo proti rakúsko-uhorskému štátoprávnemu vyrovnaniu. Cisár sa ale nepodrobil, nevydržala vtedy ani politika pasívnej rezistencie. Ako ďalší príklad opakovaných demonštrácií Bašta uvádza Žlté vesty, dúfa však, že Milión chvíľok nepôjde v stopách Francúzov.

“Demonštrácie podobného typu považujem za symptóm postdemokracie. Neprinášajú žiadny alternatívny politický program, zameriavajú sa len proti osobám (hocikedy dosť nelogicky) a veľmi pripomínajú desaťminútovky nenávisti z románu 1984 Georga Orwella. Avšak už pred 150 rokmi cisár dobre vedel, že sa proti niečomu podobnému zasahovať nemá. Stačí počkať, kým ich to prestane baviť,” podotkol Bašta.

Demonštrácie v Česku

V súčasnej dobe v Českej republike pod vedením spolku Milión chvíľok pre demokraciu týždeň čo týždeň prebiehajú protivládne demonštrácie.

Pôvodne demonštranti požadovali odchod ministerky spravodlivosti Marie Benešovej, ktorá sa podľa nich stavia na stranu premiéra Andreja Babiša a ten podľa aktivistov tak získava vplyv na justíciu. Po zverejnení audítorskej správy Európskej komisie, podľa ktorej sa Babiš dlhodobo nachádza v konflikte záujmov a ČR hrozí, že by musela do rozpočtu EÚ vrátiť dotácie, organizátori demonštrácie začlenili do svojho programu aj demisiu českého premiéra.

Prvé demonštrácie sa konali v 105 obciach Českej republiky a súčasne aj na Staromestskom námestí v Prahe 29. apríla.

Zatiaľ je za najväčšiu demonštráciu od roku 1989 považovaná akcia, ktorá prebehla 4. júna na Václavskom námestí v Prahe. Podľa informácií organizátorov sa jej totiž zúčastnilo až 120 tisíc ľudí. Daná akcia skončila spievaním českej hymny a demonštranti v jej priebehu uviedli, že pražské Václavské námestie im už nestačí.

Uvádza sa, že ďalšia demonštrácia je naplánovaná na 26. jún a má sa konať v Prahe na Letnej.