Vybrali sme pre vás niektoré pasáže z Kiskových prejavov, ktoré ukazujú vnímanie sveta z ich perspektívy. Ponorte sa do ideológie, kde úspešný príbeh môže existovať len v štruktúrach EÚ a NATO. Všetky problémy sú len produktom ruskej propagandy a ak predsa len sú, tak iba kozmetické a dajú sa vyriešiť rokovaním v jadre. Všetko mimo štruktúr EÚ a NATO znamená vojnu, hlad a chudobu.

O pilieroch úspešnej krajiny

Dámy a páni,

zahraničná politika  a spolu s ňou prosperita a bezpečnosť našej krajiny sú dlhodobo postavené na dvoch pilieroch: na členstve v Európskej únii a na členstve v NATO. Bez týchto dvoch pilierov by Slovensko nebolo úspešnou krajinou, ako ho poznáme. Toto sú piliere, ktoré sa nesmú stať obeťou žiadnych politických záujmov a ambícií.

O utečencoch

Prirodzený ľudský strach z neznámeho od extrémizmu a xenofóbie nedokážeme odlíšiť, ak pristúpime na hlavné heslá ich hlásateľov: o utečencoch ako o pravdepodobných teroristoch alebo ekonomických špekulantoch. Alebo o každom človeku inej farby pleti a z inej kultúry a každom moslimovi-utečencovi osobitne ako o netolerantnom jednotlivcovi. Toto nie je strach z neznámeho, to už sú heslá xenofóbie a extrémizmu. A ak sa ostatní prispôsobíme a budeme mlčať alebo odvracať zrak, potom potichu tolerujeme heslá o bielom Slovensku.

Vďaka patrí mnohým zodpovedným žurnalistom, ktorí prispievali a prispievajú k informovanosti ľudí.

Od terorizmu k zbrojeniu 

A ja by som považoval za užitočné, keby ste sa pýtali každého politika, ktorý vás bude tento rok strašiť nejakým druhom ohrozenia, či a akým spôsobom presadzuje modernizáciu a skutočné zlepšenie našich bezpečnostných zložiek.

NATO nie je zadarmo 

Drvivá väčšina ľudí u nás si pamätá iba mier, priamo hrôzy vojny v Európe nezažila. Pritom neďaleko od nás na Balkáne nie tak dávno ľudia vo vojne umierali. A dnes zomierajú za našimi hranicami na Ukrajine. Garancie bezpečnosti, ktoré nám poskytuje NATO, sú v súčasnom neistom svete vzácnou devízou. Ale garancie budú len také silné, aká bude naša vôľa k nim prispievať. Vítam preto, že vláda ako aj väčšina parlamentu sa k záväzkom v Severoatlantickej aliancii prihlásila a ako krajina ich začíname brať vážne

Na Valnom zhromaždení OSN

Nedávne zistenia týkajúce sa používania chemických zbraní Asadovým režimom v Sýrii proti vlastným občanom nás všetkých musia znepokojovať rovnako ako krutosti v Rakke, Mósule a  mnohých ďalších  miestach na svete.

Vidíme to aj v Európe. Ukrajina, Gruzínsko alebo Moldavsko, tieto krajiny poznajú hodnotu mieru. Intenzívne vnímajú bolesť prameniacu z podkopávania ich suverenity agresívnym susedom. Susedom, ktorý si myslí, že preňho pravidlá neplatia.

V súčasnosti čelíme jednej z najväčších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť v modernej histórii. Severná Kórea otvorene zastrašuje svet jadrovými zbraňami. Taká hrubá neúcta k ľudskému životu sa nemôže tolerovať.

Čo potrebuje Moldavsko

Moldavsko je jednou z najchudobnejších častí Európy. Ľudia tam zúfalo túžia po lepších životoch – to sa dá dosiahnuť prostredníctvom reforiem a realistickej vízie lepšej budúcnosti. Niečo, čo môže EÚ ponúknuť asi najlepšie. Bez našej pomoci zostanú zraniteľní voči zásahom Kremľa.

Náš skutočný spojenec

Gruzínsko – krajina, ktorá robila všetko, čo je v jej silách viac ako desať rokov. Náš skutočný spojenec v tomto regióne. Ale je to aj krajina, ktorá trpí nedávnou vojnou s Ruskom. Veľká časť jej územia je stále nelegálne okupovaná a ľudia sú ponechaní napospas utrpeniu.

O Ukrajine

Ukrajina, náš najväčší sused, bojuje svoju vojnu za územnú celistvosť, zatiaľ čo zároveň uskutočňuje reformy. Často počujem, že nerobia dosť. Ale nebude sa im dariť o nič lepšie, ak stratíme záujem, ukončíme našu podporu a necháme ich samých. Okrem toho, ak sa vrátime späť k tichému akceptovaniu Putinovho režimu, ak zrušíme sankcie bez toho, aby sme donútili Kremeľ rešpektovať medzinárodné právo a zásady, potom sme ochotní obchodovať s vlastnou dlhodobou bezpečnosťou a stabilitou kvôli pochybným individuálnym krátkodobým ziskom a záujmom.

Slovensko tiež pomohlo Ukrajine v kritickej chvíli a v jej doslova existenčnom probléme – spustením reverzného toku plynu. Môžeme oprávnene povedať, že Slovensko pomohlo Ukrajine odvrátiť jej energetický kolaps a brániť svoju suverenitu.

O zasahovaní do volieb

Keď hovorím o bezpečnosti, dovoľte mi pridať jednu poznámku. Sledujem  prebiehajúce vyšetrovanie rozsahu ruského zasahovania do prezidentských volieb v Spojených štátoch. Potom sa pozriem späť domov, kde nevidím takmer žiadne kroky. A vždy si hovorím, aké máme šťastie, že všetci žijeme v Európe.

Pôvod všetkých problémov 

Nesmieme zabúdať, že mnohé problémy, ktorým čelíme, sú dôsledkom premyslenej hybridnej vojny. Stratégia šírenia dezinformácií a poloprávd s masívnym využitím sociálnych médií zameranej na našu hlavnú slabinu – neschopnosť otvorene a účinne brániť naše hodnoty. Obsah tejto stratégie sa nebezpečne udomácňuje v komunikácii extrémistických strán, ale žiaľ aj v populizme veľkej časti slovenskej politickej scény.

Ciele kremeľskej propagandy, o ktorej hovorím, jasne pomenoval v nedávnej rezolúcii Európsky parlament – deformovanie pravdy, podnecovanie neistoty, spochybňovanie liberálnej demokracie, snaha rozdeliť nás a spojencov v Severnej Amerike, paralyzovanie rozhodovacieho procesu, diskreditácia európskych inštitúcií, vytváranie dojmu, že projekt EÚ zlyhal, vnášanie strachu a neistoty medzi občanov.

O skutočnej národnej suverenite a nebezpečných názoroch 

Chcem aj dnes využiť príležitosť zdôrazniť toto: členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť, prosperitu a lepší život našich ľudí. Je to spojenectvo, v ktorom môže aj malá krajina naplniť pojem “národná suverenita” skutočným obsahom. Najväčším bezpečnostným rizikom pre našu krajinu sú dnes politické sily a názory, ktoré Slovensko tlačia na okraj, prípadne za hranice západných politických, ekonomických a obranných zoskupení.

O takzvanom Bruselskom diktáte

Považujem za chybu, že sme zabudli v domácej politike povedať o Európskej únie čokoľvek priaznivé. Že sa v politických diskusiách stratil zmysel pre proporciu. Že takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality. Že sa pomaly nenájde nik, kto pripomenie, že podstatné rozhodnutia neprijímajú bruselskí úradníci, ale ľuďmi zvolení predstavitelia v Európskom parlamente a Rade Európskej únie.

Výraz „Brusel“ mnohí politici používajú ako synonymum nadávky a o Európskej únii – s výnimkou slávnostných príležitostí – zabudli povedať v každodennom živote pekné slovo. Myslím, že sa to netýka len Slovenska. Myslím si, že v skutočnosti nemá problém spoločný európsky projekt, ale problém majú naše domáce politiky.

O jadre 

Jednou z najvážnejších a najzrozumiteľnejších priorít slovenskej zahraničnej politiky a životných záujmov Slovenska je zostať v jadre Európskej únie a konštruktívne prispievať k jej budúcemu usporiadaniu.

O odvážnych médiách

Nenahraditeľným priestorom v takomto dialógu sú odvážne, slobodné a nezávislé médiá — súkromné aj verejnoprávne. Ľudia dnes majú možnosť čerpať informácie, vytvárať si názor na svet z dvoch zdrojov. Z ozajstných médií, alebo z propagandistických webov, rádií a časopisov. Cieľom ich informačnej ofenzívy proti Slovensku je ešte viac naštrbiť našu celospoločenskú dohodu o trvalom začlenení do demokratického západného sveta. A posilňovať potenciál tých politických síl, ktoré chcú našu krajinu dostať zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Dôvera ľudí k médiám bola vždy dôležitým prvkom zdravej slobodnej spoločnosti. Ale v súčasnosti je to aj otázka bezpečnosti štátu. Našej schopnosti brániť sa dezinformáciám, ktorých veľký politický vplyv a dosah sme videli vo voľbách v tradičnejších demokraciách, než je tá naša. Chcem vás požiadať, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste na to mysleli pri nadchádzajúcej voľbe generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska. Aby ste svojím hlasovaním rastúcu dôveru verejnosti k spravodajstvu verejnoprávnej televízie a rozhlasu ešte viac posilnili.

Ako presvedčiť mladých, aby verili odvážnym médiám

Obzvlášť citlivou skupinou vystavenou propagande sú mladí ľudia, ktorí si len formujú svoje hodnoty a postoj k svetu. Máme dosť varovných signálov z celého Slovenska, že práve generácia mladých na stredných školách je jedným z najzraniteľnejších terčov extrémistov. Je nevyhnutné, aby ministerstvo školstva čím skôr predstúpilo pred verejnosť aspoň s návrhom na okamžité posilnenie mediálnej výchovy vo všetkých školách. Aby mladí ľudia získali základné zručnosti pri práci s informáciami, schopnosť orientovať sa v médiách, vyhodnocovať zdroje a odhaľovať falošné správy, ktorým sú na sociálnych sieťach denne vystavení.

Čo spôsobuje nedôveru v štát

Zatiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšetkým my sami tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórii, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. A myslím si, že by vláda a štátne inštitúcie mali začať brať tento fenomén vážne, pretože dnes sa z toho stáva otázka bezpečnosti štátu. A nielen konštatovať, nielen analyzovať, ale aj aktívne konať.

Jedna z najväčších hrozieb pochádza zvnútra – treba sa pozrieť na organizované finančné a osobné programy spojené s médiami, mimovládnymi organizáciami, podnikateľskými subjektmi alebo politickými stranami. Nie je žiadnym tajomstvom, že ľudia v našich krajinách sa najímajú a používajú na destabilizáciu našej spoločnosti. V mnohých prípadoch to jednoducho ignorujeme alebo sa cítime nehodní prijať opatrenia. Rusko sa však stáva odvážnejším v úsilí o destabilizáciu Európy a je pripravené na tento účel využiť akúkoľvek situáciu.

Na čom stoji a padá európsky projekt 

Ale teraz na vážnejšiu nôtu: keď začneme hovoriť o európskych obranných projektoch, mali by sme konať spoločne proti hroziacej a nebezpečnej hrozbe, ktorej všetci čelíme – ruskej propagande a informačnej vojne. Bolo by smiešne pracovať na našom obrannom hardvéri, ale nechať túto zraniteľnosť otvorenú útokom. Úprimne povedané, bola by hanba nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť šírenie podvodných a falošných správ.

EÚ má najlepšie riešenia na zlepšenie života 

Dovoľte mi poukázať na to, kde vidím našu slabosť pri presadzovaní projektu EÚ. Nepochybne bránime správnu vec – projekt mieru, prosperity a ľudskej dôstojnosti. Fakty hovoria mnoho o úspechoch európskej integrácie. Antieurópski populisti a extrémisti nás, samozrejme, nemôžu poraziť pri poskytovaní riešení na zlepšenie života našich občanov. Ale až príliš často to vyzerá tak, že nás porážajú svojou neobmedzenou sebaistotou a zanietením pre ich vec. Potrebujeme silnejšie vedenie, väčšiu sebaistotu a oddanosť, keď konáme a ozývame sa v mene EÚ.

Nemôžeme padnúť do pasce obrazov beznádeje vykresľovaných tými, ktorí by nás chceli vidieť v ďalšej krízovej situácii. EÚ nie je potápajúca sa loď a nemusíme radikálne reformovať spôsob, akým fungujeme. Najnaliehavejšie problémy môžeme vyriešiť dokončením toho, čo sme začali pred rokmi.

 Treba viac na zbrojenie

S tým súvisí aj naša bezpečnosť a záväzky v Severoatlantickej aliancii. V ich plnení dlhodobo zaostávame. A ešte si aj o nich klameme. Je najvyšší čas mať dôveryhodný plán, ktorým by sme deklarované záväzky vedeli dosiahnuť v stanovených termínoch a rozsahu. Prihlásili sme sa k nim dobrovoľne a naši spojenci sa na nás spoliehajú. Onedlho bude samit NATO a sme aj v rámci V4 poslední, kto sa k záväzkom z predchádzajúceho samitu neprihlásil konkrétnymi krokmi. Pre našu bezpečnosť, ale aj pre dôveryhodnosť Slovenska je nevyhnutné dokázať, že nám na spoločnej obrane nezáleží o nič menej ako našim spojencom. Bolo by nebezpečné, keby sme sa opäť pokúsili oklamať záväzky o spoluzodpovednosti Slovenska za spoločnú obranu. Bolo by nemúdre, aby sme sa týmto spôsobom zbavili aj možnosti zmysluplne debatovať o európskej obrane.

O spochybňovaní sankcií

Dovoľte mi pripomenúť príklady mätúcich signálov, o ktorých hovorím. Tým prvým je postoj k Rusku respektíve k súčasnému vedeniu krajiny, ktoré hrubým spôsobom porušilo základné princípy povojnového rešpektovania suverenity a územnej celistvosti v Európe. Anexia Krymu a vojenská podpora separatistov na východe Ukrajiny sú neakceptovateľné kroky, ktoré nie je možné ponechať bez odozvy. My nemôžeme mlčať, nemôžeme nad tým, mávnuť rukou a nechať udalosti bežať svojim životom.

Slovenská vláda sa pripojila a podporuje sankcie zo strany Európskej únie. Ale neustále spochybňovanie ich významu je z dôvodu chýbajúcej zmeny správania ruského vedenia nezodpovedné, ľahkovážne a mätúce. Tak pre zahraničných partnerov ako aj pre slovenskú verejnosť. Navyše spochybnenie sankcií nedáva zmysel, ak si nedokážeme odpovedať na základnú otázku. Čím ich plánujeme nahradiť? Aké majú byť naše ďalšie kroky, aby sme prispeli k riešeniu situácie na Ukrajine, na území nášho bezprostredného suseda.

O plánoch fašistov

Podobne ako kedysi, aj dnešní fašisti, hoci sami tento názov odmietajú, sa pasujú za jediných pravých ochrancov našej kultúry, nášho národa a našej viery. Tak ako v minulosti, aj dnes využívajú strach a predsudky ako cestu k moci a chcú použiť demokratickú spoločnosť, aby ju zničili. Tak ako vtedy, aj dnes zlobu ukrývajú za pluralitu názorov, hoci sami hodnotami slobody, tolerancie a rešpektu k iným pohŕdajú.

Naša krajina čelí množstvu výziev a mnohým problémom. Ľudia na Slovensku majú právo žiadať lepší život a trvať na odpovediach na otvorené otázky. Ale odpoveďou na žiadnu z nich nie je podpora fašistických síl. Nikoho život nebude lepší, keď dovolíme, aby extrémisti určovali témy, ktorými sa budeme zaoberať. Aby nám diktovali tón, akým máme hovoriť o výzvach súčasnosti. Nesmieme dopustiť, aby sa slovník nenávisti stal normou, ktorá nás prestane znepokojovať. Nestrácajme citlivosť k prejavom agresivity k jednotlivcom či skupinám ľudí, národom či náboženstvám. Nesmieme si zvyknúť na to, že extrémistické reči zaznievajú z úst verejne činných osôb a stali sa prejavom hnevu a vzdoru na sociálnych sieťach.

O najdôležitejšej udalosti roku 2017

V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme — demokratickými voľbami.

Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože som presvedčený, že výsledky týchto volieb významne ovplyvnili náladu v našej krajine. Veď si predstavme, čo by nás dnes trápilo, o čom by sme hovorili, keby extrémisti v župných voľbách uspeli. Keby sa ešte sebavedomejšie rozťahovali po našej krajine, keby nás ešte viac zamestnávali nenávistnými rečami, agresívnymi prejavmi a neprijateľnými politickými postojmi.

O úspešnej krajine a neúspešných rómoch

Jednou z kapitol hanby v príbehu Slovenskej republiky je osud vylúčených rómskych komunít. Rómovia nie sú súčasťou úspechu našej krajiny. A my — ako väčšinové obyvateľstvo — sme ich ani nepozvali, aby sa stali súčasťou nášho úspechu. Mnohí z nich, generácia za generáciou živorí v špinavých osadách s vysokou nezamestnanosťou, zlým zdravotný stavom a vysokou kriminalitou. Nechceme mať s nimi nič spoločné. Nerozumieme, že ak sa nebude dariť Rómom, nebude sa dlhodobo dariť ani Slovensku. V roku 2017 by trom štvrtinám ľudí na Slovensku prekážal Róm ako sused. Vzhľadom na opakujúce sa problémy v spolunažívaní s majoritou to nemôže byť prekvapením.

Ako využiť rómsky potenciál 

Rázne rozhodnutie štátu aj samospráv je nevyhnutné. Sústreďme sa a stanovme si poctivé ciele. Prestaňme hovoriť o „rómskom probléme“ a začnime pracovať na tom, ako využiť „rómsky potenciál“. Máme na to dokonca aj zdroje — len do konca roka 2020 má Slovensko z fondov Európskej únie k dispozícii 450 miliónov eur, ktoré sú určené najmä na zlepšenie životnej situácie Rómov vo vylúčených komunitách.

Cieľ, aby sa Rómovia stali súčasťou úspešného príbehu Slovenskej republiky.

Keď je právny štát len formalita

Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie.

Koho počúvať 

Dámy a páni, pred rokom som vyslovil varovanie, že ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať vážne následky. Slovensko však takto pokračovalo ďalej, a má to vážne následky. Chcem vás preto požiadať — predovšetkým predstaviteľov vlády a vládnej väčšiny v parlamente —, aby ste nebagatelizovali snahu mladých slušných ľudí protestujúcich proti korupcii.

Či začneme počúvať protestujúcich ľudí a budeme skutočne bojovať s korupciou.

Predstava úspešnej ekonomiky

V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať. A postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zameškané a dotiahlo sa na susedov. Dnes je na tom Slovensko ekonomicky relatívne dobre. Hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú.

Keď hovoríte s manažérmi slovenských závodov, ktoré patria do celosvetových korporácii, tak vám povedia, že tie slovenské patria k najlepším na svete. Pretože máme skvelých a motivovaných ľudí. Ako prezidenta ma tieto slová uznania vždy napĺňajú hrdosťou. Máme aj pôvodné slovenské firmy, ktoré robia skvelé meno a predávajú Slovensko vo svete.

O budúcej širokej koalícii

Cítim to tak, že budeme potrebovať oveľa širšiu koalíciu ochotných, aby Slovensko prešlo s úspechom najbližšie roky – a aby sa nám podarilo pridať. Aby sme získali ako spoločnosť nové zanietenie. Aby takáto širšia koalícia ochotných postavila hrádzu extrémizmu a fašizmu. Aby sa Slovensku vrátila viera a optimizmus, že znovu dokážeme pridať.“