Akoby náhodou, len tesne pred vianočnými sviatkami informovali Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o tom, že sa im podarilo uzavrieť rokovania o návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými (SŠA). Dohoda je v medzirezortnom pripomienkovaní, v januári by ju mala schváliť vláda SR, potom pravdepodobne na prvej schôdzi vo februári Národná rada SR a následne ju musí podpísať aj prezident SR.

Všetko okolo zmluvy sa už viackrát v médiách popísalo a vyjadrovali sa k nej politici, no napriek tomu mnohé dôležité a citlivé fakty nepoznáme. Plány a sľuby sú priehľadné, nedôvera verejnosti voči vláde vysoká. Dohoda sa pripravovala už za predchádzajúcej vlády, už vtedy bolo treba reagovať a dať jasne najavo občiansky a národný postoj. Ale, nemusí byť ešte všetko stratené. Dejiny sú plné paradoxných zvratov a husárskych kúskov.

Skúsenosti z Česka

Podobné dohody o vojenských základniach uzatvárajú aj iné štáty. Napríklad v Česku sa mal v minulosti tiež umiestniť protiraketový radar SŠA v obci Brdy, spolu s Poľskom ako súčasť americkej protiraketovej základne v Európe. Rokovania SŠA s Českom sa začali okolo roku 2006. Od tohto momentu sa zvýšila pozornosť verejnosti v Česku a následne sa zdvihla veľká vlna občianskeho protestného hnutia.

Nálady českého národa k americkým základniam na vlastnom území sú, resp. boli zrejme podobné ako sú dnes na Slovensku. Odhadom, pravdepodobne väčšina Slovákov, prirodzene a vzhľadom k slovenskej historickej pamäti nesúhlasí nielen s americkými základňami a pobytom vojska, ale vôbec s cudzím vojskom a základňami na území SR. Prieskumov českej verejnej mienky bolo realizovaných niekoľko. Väčšina Čechov nesúhlasila s umiestnením amerického radaru, údajne medzi poporovateľmi základne v Brdoch boli najmä prívrženci niektorých politických strán, muži a majetnejší Česi.

Vyhlásenie mikroštátu, referendá, delegácia v EP  aj hladovka

Voči umiestneniu radaru medzi prvými protestovala organizácia Greenpeace a vyhlásila mikronárodný štát Peaceland. Zaktivizovali sa aj dotknuté obce v blízkosti miesta plánovaného radaru. Ako prvá sa zmobilizovala obec Trokavec, kde vyhlásili miestne referendum a obyvatelia obce jednoznačne odmietli základňu. Po nej sa spustila lavína miestnych referend, najprv v ôsmich obciach, formu ankety zvolili v piatich obciach, následne sa konali referendá aj v ďalších obciach, celkovo 22 obcí jednoznačne odmietlo umiestnenie radaru. V niektorých obecných referendách sa pritom proti radaru vyjadrilo 100 % občanov.

V roku 2007 vznikla Liga starostů proti radaru minimálne s tridsiatimi členmi – dotknutými obcami. Najsilnejším odporcom bola občianska iniciatíva Ne základnám. Obviňovala českú vládu, že obyvateľstvo informuje tendenčne a rokuje za chrbtom občanov. Preto sa ponúkla, že za štátnu dotáciu bude realizovať objektívnu vysvetľovaciu kampaň. Naliehala, aby česká vláda odstúpila a dokonca niekoľko týždňov jej predstavitelia držali protestnú hladovku.

Česká delegácia v zostave českých starostov, iniciatív a hnutí (Nenásilí, kampaň Evropa pro mír) stovka občanov a členovia Európskeho parlamentu sa zúčastnila rokovania Európskeho parlamentu v Bruseli. Jej cieľom bolo informovať EP o nesúhlase väčšiny českých občanov s umiestnením amerického radaru v Česku a aby EP zaujal stanovisko k tomuto projektu ohrozujúceho bezpečnosť a jednotu Európy.

Českí vlastenci protestovali proti americkej základni aj verejnými zhromaždeniami, najmä v čase návštev amerických predstaviteľov v Česku (prezident SŠA a ministerka zahr. vecí SŠA) a pri príležitosti výročia 17. novembra. Protiradarovú kampaň viedli aj aktivistami organizovaný informačný autobus Nezákladňák a električka Nezákladňáčka. Občianske protesty výdatne podporovali aj opoziční politici. Dokonca teroristickými útokmi sa vyhrážala aj Frakce Rudé armády.

Po protestoch trvajúcich dva roky bol projekt umiestnenia radaru v českých Brdoch v roku 2009 pozastavený. Čo je aktutálne pre občanov podstatné?

Jeden za všetkých, všetci za mier!

Skúsenosti s americkým radarom v Čechách nám ukazujú, aké prostriedky majú občania v rukách, ak demokratický systém v štáte sa nezhoduje s ich predstavou a ohrozuje ich. Dejiny nám neustále dokazujú, že úsilie o suverenitu a zvrchovanosť štátneho útvaru odrážajúce individuálne slobody a bezpečnosť občanov je náročné, bolestné a až príliš často aj tragické. Povinnosťou občanov, aj z úcty k svojim predkom a ich obetiam je ochrana týchto hodnôt najmä trvalou občianskou a politickou bdelosťou, zodpovednosťou voči svojim deťom a budúcim generáciám a spoluprácou občianskych a národných a vlasteneckých politických síl.

Margaréta Vyšná