Kto chce, aby ostalo Slovensko bez slobodných, samosprávnych univerzít?

Odoberajte nás cez

0

22. februára 2022

Bratislava 22. februára 2022 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

V parlamente sa dostal už do druhého čítania návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý sa svojou kontroverznosťou nijako nevyníma spomedzi zákonodarných iniciatív súčasných vládcov Slovenska. Lajtmotívom tohto zákona malo byť zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, čo by sa malo prejaviť v znížení odchodu slovenských študentov do zahraničia, osobitne do Čiech. Štatistiky hovoria, že do zahraničia odchádza študovať každý piaty mladý Slovák.

Podľa predstaviteľov univerzít a fakúlt Slovenska, chystaná novela tým, že zúži vysokoškolskú samosprávu, a z veľkej časti ju nahradí vonkajšími zásahmi do rozhodovania najmä o rektoroch, dekanoch a nakladaní s majetkom a s rozpočtom, nijako nepomôže kvalite štúdia. A nezastaví odlev študentov, no aj vysokoškolských učiteľov. Naše vysoké školy majú zlý obraz vo verejnosti predovšetkým pre katastrofálne finančné poddimenzovanie. V Česku, kde je systém riadenia podobný, je zásadne odlišná miera financovania zo strany štátu.

Je to od jari minulého roka už niekoľký variant novely, pričom sa v ňom nič zásadného nezmenilo. Väčšina predstaviteľov vysokých škôl ho odmieta. Rada vysokých škôl vyzvala akademické senáty fakúlt a vysoké školy, aby v spolupráci s ich vedeniami na znak protestu symbolicky prerušili 21. februára výučbu. Stalo sa. Rektori viacerých vysokých škôl, Univerzity Komenského, Slovenskej technickej univerzity, dekani niektorých fakúlt Ekonomickej univerzity v Bratislave, Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela, Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, niektorých iných fakúlt v Trenčíne, v Prešove či na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre prerušili vyučovanie. Trnavská univerzita a všetky jej fakulty sa odeli do čierneho, rektorským voľnom prerušili výučbu od 10-tej do 12-tej, vyvesili čierne vlajky a vyhlásili smútok nad stratou samosprávy.

Prečo? Slovo má Viera Peterková, dekanka Pedagogickej fakulty TU, členka klubu dekanov.

Zvuk: Peterková 1

TU teda podporuje viaceré časti novely zákona, no má veľmi zlé skúsenosti s vplyvom štátu na univerzitu, a to už od čias Márie Terézie. Pripomína časy, keď minister kultúry menil zámky na kancelárii rektora. Boja sa politického ovládnutia univerzity.

Podľa Pavla Neográdyho, zástupcu akademickej obce a člena Rady vysokých škôl, zo 106 fakúlt a vysokých škôl, ktoré sa nečlenia na fakulty, 62 bezprostredne podporilo túto výzvu, ďalších sedem podporilo požiadavky, protest nepodporili štyri verejné vysoké školy.

Zvuk: Neogrády 1

V návrhu, ktorý je k dispozícii, nevidí žiadne významnejšie veci, ktoré by mohli pomôcť kvalite vysokých škôl. Dochádza však k okliešťovaniu akademickej samosprávy. Nejde len o otázku voľby rektora, ale aj zníženie pozície akademických senátov fakúlt. Senáty fakúlt by nemali mať právo voliť dekana, načo potom budú? Akademici majú zásadné výhrady voči strate právomoci v oblasti schvaľovania nakladania s majetkom, a s rozpočtom vysokej školy. Prejde to na správnu rada, v ktorej vysoké školy majú zastupovať ľudia z mimo nich. Odmietajú princíp o nás bez nás.

V čom vidí podstatu problému Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty UK?

Zvuk: Šteňo

O zásadných veciach bude teda rozhodovať iba správna rada, kde predstavitelia vysokej školy budú v menšine. Rozhodujúci je siedmy, nepárny člen. Ak sa na ňom nedohodnú, určí ho u nás minister školstva, v Rakúsku akademická obec. Dekan nebude volený akademickou obcou, ale vyberať ho bude výberová komisia siedmich ľudí, z toho iba dvaja z fakulty. V súčasnosti, keď má akademický senát Lekárskej fakulty LF 93 členov, ten sa len ťažko dá zmanipulovať. Novela by mala pomôcť aj tomu, aby toľko študentov nešlo študovať do zahraničia. Idú zväčša do Česka, kde je samospráva ako u nás. Príčina je teda inde, v technickom zabezpečení škôl. Odbúranie akademických slobôd k zvýšeniu kvality vysokých škôl neprospeje.

Podľa predstaviteľa Rady vysokých škôl Pavla Neográdyho reálne hrozí politizácia.

Zvuk: Neogrády 2

O zásadných veciach nebudú rozhodovať akademické senáty, ale zvonku dosadení ľudia, a tu je veľké nebezpečie, že prinútia konať akademikov tak, ako to bude vyhovovať ich zištným záujmom. Napríklad rozpredávať majetok…

Rovnaký názor mal ešte v novembri predseda Študentskej rady vysokých škôl Filip Šuran, ktorý paradoxne nie je študentom. Šestnásteho novembra minulého roku spoluorganizoval protest proti návrhu novely zákona o vysokých školách spolu s reprezentáciami vysokých škôl a univerzít. Vtedy povedal.

Zvuk: Šuran

V novembri teda nevidel v návrhu novely žiadnu spojitosť medzi voľbou rektora či dekana a rozhodnutím študenta odísť študovať do zahraničia. Po troch mesiacoch sa už študent nerozhoduje na základe toho, s čím sa bude stretávať každodenne, napríklad aj na základe toho, v akom internáte bude bývať?

A dnes? Hovorí Zuzana Bujačková, študentka UK, členka akademického senátu UK a členka Študentskej rady vysokých škôl.

Zvuk: Bujačková

Čo sa stalo, že po niekoľkých mesiacoch niektorí predstavitelia študentov zmenili natoľko svoj postoj, že protirečia svojim vlastným novembrovým vyhláseniam, keď dokonca organizovali protesty? Znenie novely sa v častiach týkajúcich sa študentov, predsa nezmenilo.

Podľa študenta Jána Chvalu, podpredsedu študentskej časti senátu Lekárskej fakulty UK, vedenie Študentskej rady prijalo rétoriku niektorých politikov.

Zvuk: Chvala

Čo stojí za plasticitou názorov neštudenta Šurana? Odkiaľ berie, že za vyhlásenia o zrušení autonómie a o politizácii vysokých škôl sú buď nepochopením novely, alebo účelovým klamstvom? A čo bude ďalej?

Je to už úplne posledný krok zo strany vysokých škôl? Opäť, Juraj Šteňo.

Zvuk: Šteňo 2

Naozaj, je to také zásadné pre život študentov, ale pokiaľ ide o budúcich lekárov aj pre pacientov, pre budúcnosť celého Slovenska. A čo zamýšľajú Trnavčania? Dekanka Pedagogickej fakulty TU Viera Peterková.

Zvuk: Peterková 2 (35:50)

Prejdú teda peši hranice do susedných štátov na znak, že môžu do zahraničia odísť podobne, ako študenti? Naozaj hrozí rezignácia celých akademických kolektívov? Má vari po odlive študentov nastať aj odliv zamestnancov? Chce niekto pozbaviť Slovensko toho, čo od stáročí, čias Akadémie Istropolitany, Trnavskej či Košickej univerzity zo 17. storočia, bolo jeho pýchou? Vzdelancov, akademikov a vysokoškolských študentov?

Dagmar Vanečková