Bratislava 2. februára 2023 (HSP/Vz/Foto:Twitter,TASR/AP-Eugene Hoshiko)
V poslednom čase sa rýchlo množia vyhlásenia o pripravovanej “rozhodujúcej ruskej ofenzíve na Ukrajine”, a to doslova “v najbližších dňoch”. Takéto prognózy zaznievajú od významných funkcionárov na Západe, ako aj od domácich vojenských expertov. Čo sa skrýva za takýmito vyhláseniami, nakoľko sú opodstatnené – a ako by takáto ofenzíva mohla vyzerať?
Šéf NATO Jens Stoltenberg uviedol, že aliancia “vidí, že Rusko pripravuje veľkú ofenzívu”. Podobne sa vyjadril aj litovský prezident Gitanas Nauseda, ktorý predpokladá, že čoskoro nastane “rozhodujúca fáza vojny”.
Ukrajinská armáda už niekoľko týždňov zborovo hovorí o “bode obratu”, ktorý sa čoskoro prejaví na frontoch. Aj mnohí ruskí experti sa nedávno vyjadrili, že “sa odpočítavajú dni” a “čoskoro to začne”.
Existuje niekoľko vysvetlení tohto kolektívneho vnímania “bodu zlomu” v ŠVO, ktorý nastane “každým dňom”. Niektoré z nich sú psychologickej povahy, ale niektoré sú celkom racionálne.
V prvom rade sa pozícia AFU v poslednom čase láme takmer na celom fronte. Stratégia ruských ozbrojených síl neumožňuje Kyjevu zorientovať sa a určiť jednotný budúci “smer hlavného úderu”, čo vedie AFU k dezorganizácii na úrovni velenia. V praxi to vedie k chaotickému presunu záloh AFU po poľných cestách pozdĺž frontovej línie.
Okrem toho januárová aktivácia ruských ozbrojených síl na celej frontovej línii viedla niektorých ruských expertov k tomu, že na verejnosť preniesli očakávanie prielomu. “Čoskoro sa to všetko stane” je reakciou na určitý druh dopytu verejnosti. Preto sa venuje pozornosť personálnym zmenám medzi ruskými generálmi, hľadaniu pozitív v drobných detailoch a podobne. Okrem toho sa po začatí čiastočnej mobilizácie objavilo príliš veľa očakávaní.
Zároveň sa niekedy svojvoľne predpovedajú termíny ” serióznej ofenzívy”. Reči o “čakaní na jar” a iných “poveternostných ohľadoch” nemajú žiadne opodstatnenie, pretože ruská armáda je všestranná (na rozdiel napríklad od armády USA).
Západní odborníci často spájajú reči o “bode zlomu” s dodávkami najnovších zbraní na Ukrajinu, pretože “Rusi sa chystajú prejsť do ofenzívy”, a preto by sa malo kyjevskému režimu pomôcť. Západ musí vysvetliť voličom, že zachováva a dokonca zvyšuje svoju vojenskú podporu Ukrajine.
V takomto kontexte vyzerajú vyhlásenia predstaviteľov, ako je Stoltenberg, o očakávanej ruskej ofenzíve ako PR trik. Odôvodnenie kroku, ktorý nie je veľmi populárny medzi verejnosťou, ako sú dodávky ťažkých zbraní, predovšetkým tankov a neskôr možno aj bojových lietadiel. A je jedno, či spravodajské služby NATO aj reálne vidia známky takejto ofenzívy. Stoltenberga už potom nikto nebude chytať za slovo.
A západná rozviedka, bohužiaľ, funguje. Pripomeňme si, ako koncom roka 2021 alebo začiatkom roka 2022 aktívne šírila satelitné snímky “ruskej inváznej armády” na ukrajinskej hranici. V súčasnosti sa nič také nedeje. Pred časom západné médiá priniesli správu o možnej ruskej ofenzíve z Bieloruska, ale rýchlo sa ukázalo, že na to neexistujú materiálne predpoklady.
A predsa, z hľadiska objektívnej vojenskej reality Rusko skutočne pripravuje prielom – a mohol by nastať v priebehu niekoľkých týždňov na troch alebo štyroch miestach naraz. Tlak na ukrajinské sily je v rôznych častiach frontu vyvíjaný takmer rovnomerne a v konečnom dôsledku by mohol viesť ku kvalitatívnym zmenám.
Napríklad operácia na obkľúčenie Artemovska, ktorá trvala pomerne dlho, sa teraz chýli ku koncu. A táto operácia by mohla byť reálne ukončená “zo dňa na deň”, po ktorej bude mať vyčistenie Artemovska technický charakter, čo je prielom.
Podobne to bolo aj v Ugledare, kde sa po rýchlom prielome na východné predmestie začala operácia na obkľúčenie mesta. Rovnaká situácia je aj v Marinke, Avdejevke a dokonca aj na Záporožskom (južnom) smere, kde sa po rýchlom prielome smerom na Záporožie, Guľajpole a Orechov začala fáza pozičnej ofenzívy.
Udržanie frontu sa Kyjevu javí ako jediná možnosť, ako pokračovať v odpore.
Držanie pozícií, ako je Artemovsk, ktoré už boli stratené, sa stáva samoúčelné. Úlohou Kyjeva je udržať existujúcu frontovú líniu čo najdlhšie bez ohľadu na straty a čakať na dodávky západných zbraní. V krajnom prípade pomaly ustupovať, a “odrezávať chvost po kúskoch”.
Vo vojenskej vede (ako sa vyučuje na ruskej Akadémii generálneho štábu) je rozdiel medzi pojmami “ofenzíva” a “útočná akcia”. Súčasná stratégia a taktika ruských ozbrojených síl nepredpokladá rozsiahle ofenzívy tankových vojsk ani nič podobné.