Bratislava 9. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Vladimir Voronin,Pixabay)
Udalosti v Kazachstane majú šancu priniesť množstvo prekvapení aj pre Ukrajinu. Najviditeľnejším z nich, ktoré leží prakticky na povrchu, je pokračujúca energetická kríza v krajine. Niektorí miestni akože odborníci veľmi rýchlo i v tomto prípade našli „ruku Moskvy“. A problémy očakávané Ukrajinou v dôsledku týchto udalostí slúžia pre značnú časť ukrajinského obyvateľstva ako smrteľný argument. Ten má údajne len potvrdzovať túto exotickú verziu. Vďaka snahám propagandy sa v ich hlavách totiž vytvoril absolútny ukrajinsko-centrický vesmír. Uviedla RIA Novosti
Ukrajinské úrady sa najprv rozhodli na kazašské pogromy vôbec nereagovať. Prvé dni boli úplne ticho. Až 5. januára vydalo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny správu. No ani tá sa priamo netýkala skutočných udalostí. Išlo len o odporúčania pre občanov Ukrajiny nachádzajúcich sa vtedy v Kazachstane.
Kazachstan nie je Bielorusko
Ukrajinské orgány možno chápať. Hoci si s obľubou „strieľajú do vlastnej nohy“, v tomto prípade môžu byť vyjadrenia na podporu toho, čo sa deje, veľmi bolestivé. Po prvé preto, že Ukrajina je do určitej miery závislá od dodávok energie z Kazachstanu. A Kazachstan nie je predsa Bielorusko. To aj po všetkých tých škaredých veciach, ktoré Kyjev napáchal, naďalej dodáva.
Po druhé, situácia na samotnej Ukrajine je teraz dosť výbušná. Aj napriek totálnej očiste od skutočnej opozície a tvrdým politickým represiám, môže bublajúci kotol čochvíľa prudko vybuchnúť. Najmä kvôli elektrine, plynu, cene chleba či iných spoločensky významných produktov. Podľa teraz platnej definície ukrajinské úrady nemôžu vystupovať proti „ľudovým protestom“ v krajine, ktorá je členom Euroázijského hospodárskeho spoločenstva a Organizácie dohovoru o kolektívnej bezpečnosti. Aj keby boli títo účastníci a organizátori protestov priam kanibali.
Ale neoficiálne vyhlásenia sa predsa len objavili. Napríklad šéf Výboru Najvyššej rady pre finančnú, daňovú a colnú politiku Daniil Getmancev na sociálnych sieťach napísal: „Zdá sa, že z hľadiska priemerných miezd a HDP na obyvateľa máme šancu dobehnúť a predbehnúť Kazachstan oveľa skôr, než sa pôvodne očakávalo“.
Jasne naznačuje smutné dôsledky kazašských udalostí. Čo je veľmi špecifické pre predstaviteľa strany, ktorá podobné akcie v jeho krajine demonštratívne podporuje. Nie je však o nič konkrétnejší ako podpora Nikolu Pašinjana, ktorý sa v Arménsku dostal k moci v dôsledku obdobnej farebnej revolúcie. Pripomeňme, že arménske jednotky sú súčasťou mierových zborov nasadených v Kazachstane.
„Tvrdohlavá“ časť ukrajinskej verejnosti, vrátane „sorosovcov“ a iných „požieračov grantov“, samozrejme excesy všemožne podporovala. Existujú všetky dôvody domnievať sa, že na situácii v Kazachstane sa výslovne podieľali aj ukrajinské oddelenia informačných a psychologických operácií. A Muchtar Abľazov, ktorý sa hlási k zatiaľ prázdnej pozícii vodcu protestov, sa so svojimi komentármi objavil nielen na niekoľkých ukrajinských kanáloch, vrátane Rinata Achmetova, ale snaží sa aj koordinovať „povstalcov“ z Kyjeva.
Ohrozené dodávky z Kazachstanu
Paralelne sa však začali objavovať komentáre súvisiace s ekonomickými dôsledkami pre Ukrajinu. V ukrajinských médiách sa objavila informácia, že dodávky uhlia neprichádzajú z Kazachstanu na dohodnutej úrovni. Za mesiac by malo byť podľa dohody dodaných 660 tisíc ton.
Objavili sa hlasy, že je to spôsobené práve prebiehajúcimi udalosťami. Ukrajinské ministerstvo energetiky sa však od týchto verzií okamžite dištancovalo. Oznámilo naopak „zablokovanie tranzitu Ruskom“. Ruské železnice medzitým takéto obvinenia opakovane odmietli. Priznali len ojedinelé problémy s vozovým parkom.
Čo, mimochodom, potvrdzuje dostupnosť dodávok uhlia z Kazachstanu na Ukrajinu v novembri (167,4 tisíc ton) a decembri (184,2 tisíc ton) minulého roka. Oveľa reálnejšie teda vyzerá verzia s úplným zastavením zásobovania kvôli prebiehajúcim udalostiam. Navyše je už známe, že rebeli blokujú železničnú dopravu v samotnej republike.
Cena skvapalneného plynu Ukrajincov na rozdiel od Kazachov netrápi
Ale ak dodávky uhlia z Kazachstanu tvoria asi desať percent dovozu a nie viac ako štyri percentá spotreby na Ukrajine, tak dodávky skvapalneného plynu odtiaľ zabezpečovali koncom minulého roka až tretinu ukrajinského trhu. Áno, rovnaký skvapalnený plyn, pre ktorého rast cien na 120 tenge (7,5 hrivny, alebo 21 rubľov či 0,25 EUR) vyvolal nepokoje v Kazachstane.
Mimochodom, na Ukrajine toto palivo stojí takmer 20 hrivien (55 rubľov či 0,64 EUR) a miestni sú akosi pokojní. Napriek nižšiemu priemernému platu ako v Kazachstane.
A predsa sa na Ukrajine obávajú zániku zdroja, ktorý zabezpečuje tretinu miestnych potrieb skvapalneného plynu. Žabu treba variť pomaly. Prudký nárast cien môže narušiť fungujúce vzorce myslenia aj v dobre „spracovaných“ hlavách. Stratu takéhoto objemu bude veľmi ťažké nahradiť. Ukrajina v posledných rokoch väčšinou úspešne zničila svoje výrobné zariadenia. A Rusko od októbra 2021 obmedzilo dodávky skvapalneného plynu.
Rusov zdanili a Bielorusi už viac nemôžu
Okrem toho ukrajinské úrady v snahe naštvať „agresora“ zaviedli a nedávno predĺžili špeciálne clo vo výške troch percent na ruský skvapalnený plyn. Ďalšou alternatívou by mohlo byť palivo bieloruského pôvodu. Minsk zabezpečuje asi 40 percent potrieb miestnych trhov s benzínom, naftou a vykurovacím olejom. Je pomerne významným hráčom na trhu so skvapalneným plynom. Lenže Bielorusi už dodávajú maximum možného. Viac už fyzicky nezvládajú.
Ukazuje sa, že nepokoje v Kazachstane majú vážne šance viesť k zvýšeniu ceny skvapalneného plynu na ukrajinskom trhu na 23 až 25 hrivien (63 až 69 rubľov, teda 0,74 až 0,81 EUR). Vďaka tomu však sotva možno očakávať na Ukrajine výtržnosti.
Tí Ukrajinci, ktorí mali chuť, sa už totiž „vybláznili“ na Majdane. Vtedy bolo „témou“ hlavne zníženie cien za komunálne služby. Teraz majú nové orgány pod prísnym vedením „západných partnerov“ plné ruky dôležitejšej práce. Najmä s otváraním tajných väzníc, plným využitím štátneho donucovacieho aparátu proti odporcom terajšieho režimu a dokonca ich odstreľovaním polovojenskými formáciami smutne známymi ako moderné „eskadry smrti“.
Valerij Michajlov