Podľa Sergeja Strokana je Ukrajina ochromená horúčkou Eurománie a krajinou prechádza amok a dni šialenstva.
Davy hádžu kamene a Molotove koktaily do poriadkovej polície, ničia vládne budovy. Vianočný stromček bol rýchlo odstránený, aby sa na Námestí nezávislosti postavili barikády. Mladé ženy zo skupiny Femen si pred davom sťahujú ružové nohavičky a močia na portréty prezidenta Janukovyča.
Nakoniec na scénu pred prezidentskú administratívu prichádza buldozér, ako symbol novej „revolúcie“, s cieľom zvrhnúť „neľudský režim“. Toto sú viditeľné znaky „európskej destinácie“ Ukajiny.
„Ukrajina je Európa!“ spieva dav na kyjevskom Námestí nezávislosti. Ale aká dôveryhodná je táto európska mantra?
Tieto protesty vo veľkom pripomínajú nepokoje na africkom kontinente v Egypte či ázijskom v Thajsku – opozičný klan chce zvrhnúť aktuálny vládnuci klan. A zámienka sa vždy nájde.
Vodcovia umiernenej ukrajinskej opozície si v Kyjeve urobili svoje sídlo z areálu jednej z ukoristených vládnych budov. Zároveň tvrdia, že majú dočinenia s „provokatérmi“, ktorí prichádzajú do stretu s políciou. Trvajú na tom, že títo ľudia patria do niektorej z ultra-nacionalistických skupín a nepredstavujú verejné hnutie. Tiež tvrdia, že títo provokatéri sú platení ukrajinskou vládou v zúfalej snahe zdiskreditovať „civilizovaných demonštrantov“ v očiach Európy.
Vodca opozície Vitalij Kličko avizoval vyostrenie pouličných protestov. “Budeme pokračovať v boji proti tejto skorumpovanej vláde. Dni Janukovyča sú zrátané,” vyhlásil.
A čo na to prezident? Ten odišiel v utorok do Číny. Prečo nerieši nepokoje vo svoje vlastnej krajine? Prečo nemobilizuje svojich voličov k podpore? Bol predsa zvolení väčšinou v právoplatných demokratických voľbách.
A čo naznačuje tento obraz Európskej únii? Nepokoje a ich spôsob riešenia by mali byť pre Európu obrazom o tom, ako Ukrajina môže v budúcnosti riešiť nespokojnosť s jej nariadeniami.