Kritika povýšenia „našich chlapcov“ čurillovcov z vlastných radov

Bratislava 23. septembra 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

Čo si o povýšení „elitných“ superpolicajtov Pavla Ďurku a jeho kolegov „našich chlapcov“ myslia policajné odbory – Odborový zväz polície v SR?

Facebookový status JUDr. Martina Ribára – predseda OZ ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT, prinášame v plnom znení:

„Elitný“ superpolicajt Pavol Ďurka od 1.7.2023 „šéfuje“ odboru na Úrade inšpekčnej služby – tej Inšpekčnej služby, ktorá vyšetruje jeho samého, a jeho kolegov „našich chlapcov“ Čurillovcov.

Taktiež jeho kolegovia „naši chlapci“ boli hodnostne ale aj služobne povýšení…

Každý, kto poukáže na to, že „naši chlapci“ mali byť postavení mimo službu, a že ich hodnostné či služobné povýšenie je absurdné a porušujúce zákon, je označený za „temné sily“, ktoré chcú zabrániť „očiste spoločnosti“…

Prinášame Vám, milí naši sledovatelia, názor Odborového zväzu polície v SR – uverejnený v augustovom čísle NOVINY ODBOROVÉHO ZVÄZU POLÍCIE V SR, ktorý je k povyšovaniu „našich chlapcov“ značne kritický

– patria aj policajné odbory k „TEMNÝM SILÁM“ ??

Je absolútne zrejmé, že v prípade „našich chlapcov“ bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania a rovnosti pred zákonom – INÍ policajti, nepatriaci k „našim chlapcom“ boli a sú postavení mimo službu, ba dokonca prepustení zo služobného pomeru – už je to klasika – dva metre, či radšej „kilometre“ ??

Policajné odbory poukazujú aj na „čudné a zvláštne“ účelové konanie zo strany vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca, taktiež na KONFLIKT ZÁUJMOV u Pavla Ďurku, a pochybnosti o tom, či nebude ovplyvňovať konanie vedené pro jemu samotnému a jeho kolegom „našim chlapcom“…

Prečítajte si uvedený článok:

Namiesto pozbavenia výkonu služby povýšenie. Nový precedens pre stíhaných policajtov?

Prípad stíhaného vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorý stál ministra Ivana Šimka funkciu, otvára otázku, či ním nevzniká pozitívny precedens aj pre ďalších stíhaných policajtov a policajtky. Naša redakcia sa bližšie pozrela na tento medializovaný prípad. Zisťovali sme, akú funkciu na Úrade inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (MV) SR menovaný vlastne dostal. Na tomto prípade si tiež môžeme ukázať, čo by policajtov malo čakať, ak by sa aj k ich stíhaniu pristupovalo s prihliadnutím na princíp rovnakého zaobchádzania.

Úrad inšpekčnej služby (ďalej len UIS) MV SR sa člení na tri základné útvary, a to na útvar ochrannej služby a prevencie, útvar kontroly a na analyticko- organizačný odbor. Trestnou činnosťou policajtov sa zaoberá útvar ochrannej služby a prevencie UIS. Samotná práca na Úrade inšpekčnej služby by tak – s privretými očami – nemusela byť až taký problém, ak by bol dotknutý zaradený napríklad na útvar kontroly či na analyticko-organizačný odbor úradu. No P. Ďurka sa stal zástupcom riaditeľa útvaru ochrannej služby, teda práve toho útvaru, ktorý vyšetruje aj jeho údajnú trestnú činnosť. Súčasne sa stal riaditeľom jedného z odborov útvaru, a to odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii. Tento odbor síce nemá vo svojom portfóliu vyšetrovanie jeho údajnej trestnej činnosti, no zo svojej novej pozície má k jej kontrole istotne bližšie, než z pozície vyšetrovateľa na národnej kriminálnej agentúre.

Natíska sa ale otázka, vzniká na základe tohto prípadu precedens a nádej pre desiatky ďalších obvinených policajtov? Odborový zväz polície v SR sa zaoberá mnohými prípadmi stíhaných policajtov, ktorým poskytuje právnu ochranu, a ktorých nadriadený pozbavil výkonu štátnej služby, ba dokonca nespočetnekrát aj prepustil. Pozbavenie výkonu štátnej služby alebo prepustenie zo služobného pomeru je často krutou realitou aj pre nespravodlivo stíhaného policajta. Tí, ktorí v dôsledku horlivosti nadriadeného úplne ukončili svoje pôsobenie v Policajnom zbore SR, sa doň mnohokrát nevracajú ani v prípade úspechu svojho prípadu na súde. Aktuálna kauza nielen P. Ďurku, ale aj ďalších „elitných“ policajtov, tak môžu títo policajti či ex-policajti objektívne považovať za veľkú nespravodlivosť. Z hľadiska rovnosti pred zákonom neexistuje totiž žiadna výnimka. Buď sa nejaké pravidlo bude týkať všetkých alebo nikoho! Dokonca aj ministerstvo vnútra, vedené Romanom Mikulcom, v decembri 2021 zastávalo striktný názor pozbavenia výkonu štátnej služby každého stíhaného policajta, a to bez výnimky. Novela zákona, reagujúca aj na tieto súvislosti prešla, a to napriek odporu Odborového zväzu polície (OZP) v SR, medzirezortným pripomienkovým konaním a aj tripartitou. Roman Mikulec ju ale nakoniec z neznámych príčin neposunul na schválenie vládou. OZP v SR má v tejto veci iný názor.

Konštatuje, že inštitút pozbavenia výkonu štátnej služby nemožno – vzhľadom na možné riziká a dopady, spojené s krivým obvinením – striktne uplatňovať na každého policajta. Súčasne si musíme uvedomiť, že pozbavenie výkonu štátnej služby znamená aj finančnú likvidáciu človeka. Na druhej strane je zaujímavé, že minister R. Mikulec stopol vlastný návrh zákona práve v čase, keď sa začala kauza okolo vyšetrovania „elitných“ vyšetrovateľov v NAKA. V prípade menovania P. Ďurku na Úrad inšpekčnej služby sa preto vynárajú oprávnené otázniky. Z pozície jedného z najvplyvnejších funkcionárov na inšpekcii má totiž dostatok možností a príležitostí ohroziť priebeh objasňovania svojho konania. Nepochybujúc o jeho spôsobilostiach, nemôžeme predsa len uveriť, že by sme v celom Policajnom zbore SR nemali žiadneho iného schopného policajného funkcionára, vhodného na funkciu, ktorú toho času zastáva. Ako sa na tento prípad budú pozerať všetci tí nespravodlivo stíhaní policajti, ktorí boli pozbavení výkonu služby, a to často účelovo len preto, aby sami odišli do civilu?! Napríklad prípad mladého policajta, ktorý má už 2 roky pozastavený výkon štátnej služby kvôli údajnej facke, a to napriek tomu, že ho vo veci oslobodil prvostupňový súd. Nezainteresovaného pozorovateľa, ale hlavne bývalých či terajších policajtov, môže prekvapiť, že stíhaní „elitní“ vyšetrovatelia boli povýšení a o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie je ani chýru ani slychu. Prečo vedeniu inšpekčnej služby nezáleží na rozptýlení „oprávnených obáv“ z možného konfliktu záujmov Pavla Ďurku? Stačilo by, ak by bol Ďurka len rádovým vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby, a tak by sa rozplynuli obavy možného ovplyvňovania priebehu vyšetrovania trestnej veci, kde vystupuje v procesnom postavení obvineného? Možno, že tento názor si osvojil aj bývalý minister vnútra Ivan Šimko, čo sa mu stalo osudným. Zaujímala nás aj reakcia Pavla Ďurku. Ten ochotne telefonicky reagoval na otázky.

Odmietol, že by bol priamy nadriadený vyšetrovateľom, ktorí ho stíhajú a medializované informácie označil za klamstvo. Áno, Pavol Ďurka nie je priamym nadriadeným vyšetrovateľom, no to neznamená, že nemá zo svojej pozície žiadne možnosti, ako dohliadať na vyšetrovanie. Nemusí tak robiť, no riziko takéhoto konania jednoznačne existuje. Na ďalšie otázky P. Ďurka v telefonickom rozhovore neodpovedal, nakoľko bol – podľa svojich slov – zahltený prácou a prišlo mu nevhodné odpovedať cez telefón, a tak nás požiadal o zaslanie písomných otázok emailom. Doposiaľ nám do stanovenej uzávierky novín POLÍCIA neboli odpovede doručené. Nedozvedeli sme sa tak ani odpoveď na otázku, ako vníma fakt, že sa jeho osoba stala dôvodom pre odchod ministra vnútra a ani to, či nevzniká pri jeho fungovaní na inšpekcii konflikt záujmov. Avizujeme, že ak si pri tom množstve práce nájde na naše otázky čas, jeho odpovede zverejníme v nasledujúcom čísle novín POLÍCIA.