Aj prieskumy verejnej mienky hovoria o tom, že priaznivci odchodu z EÚ očakávajú, že Británia sa bude môcť zbaviť celoeurópskych záväzkov a zachovať si všetky výhody spojené s členstvom. Kritici vystúpenia krajiny z EÚ však upozorňujú, že to nebude také jednoduché. Aký teda môže mať brexit skutočné dopady na ekonomiku únie a Spojeného kráľovstva?

Tvrdý brexit bez dohôd?

Téma práv občanov členských krajín EÚ žijúcich vo Veľkej Británii patrí ku kľúčovým bodom rokovaní o podmienkach brexitu. Brusel chce podľa dostupných informácií presadzovať, aby boli zachované doterajšie práva občanov EÚ žijúcich vo Veľkej Británii aj dva roky po brexite. To je však v rozpore s predstavami Londýna. Rastú obavy z možného odchodu Britov z únie bez zabezpečenia dohôd o spolupráci.

Cudzinci z krajín EÚ by podľa Bruselu mohli požiadať o špeciálny status usadlíka aj po brexite, a to až do 31. decembra 2020. Londýn by preto nemohol ihneď po vystúpení z EÚ implementovať nové imigračné zákony, ktorých sprísnenie bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo si Briti v júni 2016 odhlasovali brexit v celoštátnom referende. Treba podotknúť, že rovnaké práva by mali predĺžené aj Briti žijúci v krajinách EÚ.

Podľa zástancov brexitu je chystaný návrh EÚ nebezpečný z dvoch hľadísk. Premiérke Therese Mayovej môže uškodiť na domácej politickej scéne, pretože ju zrejme donúti k ďalším kompromisom pri vyjednávaní, ba dokonca môže viesť až k zastaveniu rokovaní s Bruselom.

„Bol by som rád, keby tento návrh nebol finálnym postojom Bruselu. Ak by bol, sme zasa o niečo bližšie brexitu bez akýchkoľvek dohôd o budúcich vzťahoch,“ uviedol jeden z konzervatívnych poslancov zúčastňujúcich sa rokovaní s EÚ. Alternatíva tzv. tvrdého brexitu je však údajne stále reálna. Vedenie únie v tejto súvislosti pripomína hrozby, ktorým môžu čeliť britské firmy, pokiaľ Británia opustí Európsku úniu bez dohôd.

Neisté výsledky vyjednávaní podporujú hlasy volajúce po druhom referende o vystúpení.

Túto myšlienku prekvapivo podporuje aj Nigel Farage, niekdajší predseda strany UKIP a hlavná postava kampane za brexit. Ako sa vyjadril, výsledok referenda z roku 2016 je ohrozený rastúcim vplyvom priaznivcov zotrvania Británie v únii. Nový plebiscit by podľa neho mohol dať vláde znamenie, že väčšina verejnosti na vystúpení z EÚ trvá.

Úvahy o referende však podľa prieskumov odmieta 51 percent Britov. Ak by predsa len k referendovým urnám v budúcnosti išli, výsledky by zrejme boli v rozpore s Farageovými predstavami. Päťdesiatjeden percent občanov by sa totiž podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky vyslovilo za zotrvanie v EÚ, zatiaľ čo za brexit by dnes hlasovalo len 43 percent. Šesť percent je nerozhodnutých.

Hrozba krízy v školstve a zdravotníctve

Medzi hlavné argumenty odporcov brexitu je strata ekonomických výhod. Ako členský štát únie mohla Británia využívať benefity jednotného trhu, teraz bude musieť s každým členským štátom obchodovať samostatne, čiže komplikovanejšie, na základe osobitných dohôd.

Británia by po brexite mohla čeliť problémom aj v oblasti školstva. Na britských univerzitách dnes študuje takmer 130-tisíc študentov z EÚ, z ktorých mnohí sú závislí na možnosti pôžičiek na školné od britskej vlády. Tie by odchod z únie mohol stopnúť a školné by sa ešte výrazne zvýšilo. Londýn by tak mohol čeliť odlevu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorých, samozrejme, krajina potrebuje.

Napríklad ročné školné na prestížnej univerzite v Cambridgi momentálne stojí zahraničného študenta 9 250 libier bez cenového rozdielu za odbor, ktorý si vybral. Po brexite by cena štúdia preňho začínala na 16-tisícoch libier, pri štúdiu medicíny by to bolo až 40-tisíc libier za rok.

V Británii v súčasnosti pracuje 2,4 milióna ľudí z krajín EÚ, z ktorých po brexite až 35 percent zvažuje odchod a osem percent je preň pevne rozhodnutých. V médiách sa preto často hovorí napríklad o hroziacej kríze v zdravotníctve či službách.

Osobitným problémom v rámci brexitu je vzťah Veľkej Británie a Írska.

Írsko z členstva v únii a úzkeho obchodného prepojenia a jednotnej ekonomickej politiky s ekonomicky silným susedom roky ťažilo. Spoločná štúdia britskej vlády a Európskej komisie ukazuje, že prípadný tvrdý brexit sa nejakým spôsobom dotkne až 142 dohôd ovplyvňujúcich cezhraničné styky Írska a Veľkej Británie. Za tvrdý brexit sa v tomto prípade považuje vystúpenie z jednotného trhu a colnej únie. V prípade jeho uskutočnenia by utrpel takmer každý sektor spolupráce oboch štátov.

Hranica medzi Írskom a Severným Írskom sa po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ stane vonkajšou hranicou EÚ. Dublin sa z tohto dôvodu obáva zavedenia colných a pasových kontrol na doteraz voľnej hranici. EÚ otázku hraníc na ostrove preto považuje za jednu zo svojich priorít vznikajúcej dohody o brexitu.

Vydrží byť Nemecko hlavným ťahúňom EÚ?

Problémy však s najväčšou pravdepodobnosťou nečakajú len Britániu, ale aj samotnú úniu. Londýn si vydobyl právo zbaviť sa bremena spoločnej európskej finančnej politiky a politiky bezpečnosti. Bude môcť opäť samostatne regulovať migračné toky na ostrov a obmedzovať vyplácanie dávok migrantom z iných krajín EÚ.

To je lákavé aj pre mnohé členské štáty EÚ, keďže väčšinu výhod doterajšieho členstva si Británia zachováva. Ak by však všetky štáty dostali rovnaké práva ako Británia, EÚ sa razom stane fikciou. Európska komisia nebude mať koho riadiť a nebude mať kto napĺňať európsky rozpočet.

Odchodom Britov sa tiež výrazne zhorší ekonomické postavenie hospodársky najsilnejších štátov únie, najmä Nemecka, keďže finančné zaťaženie už nebude medzi tieto štáty rovnomerne rozložené. Taliansko a Španielsko sú zasa závislé na európskej finančnej pomoci. Len s veľkými ťažkosťami sa im darí udržať sa nad hladinou a neklesnúť na úroveň Grécka.

Francúzsko môže v lepšom prípade živiť vidinu vlastnej prosperity, ale ostatným štátom už pomáhať nezvládne. A tak po tom, ako sa Londýn zbavil povinnosti napĺňať európsku pokladnicu, ďalšie fungovanie únie bude musieť platiť zo svojho vrecka predovšetkým Berlín.

Nemci však vinou pretrvávajúcej globálnej krízy nemajú veľa prostriedkov nazvyš.

Deutsche Bank je takmer na kolenách a bublina toxických aktív sa nafúkla do takej miery, že keby praskla, môže pochovať nielen nemecký, ale aj európsky finančný systém. Ani svetové financie nečaká nič dobré – na krízu v roku 2008 už dnes svet spomína ako na “ľahký vánok”.

Nemecký priemysel prehráva boj o americké trhy nielen s Čínou, ale dokonca aj s Ruskom. Otázna je aj jeho dominancia na trhoch EÚ. Zachovanie konkurencieschopnosti na úkor zmrazovania príjmov spolu so stúpajúcou záťažou na rodinné rozpočty hrozí znížením kúpyschopnosti nemeckého obyvateľstva. Celková situácia nevytvára príliš priaznivé podmienky na to, aby Nemecko vzalo na seba hlavné bremeno zvýšených výdavkov Európskej únie. A tak jej budúcnosť po brexite je dnes veľkou neznámou.

Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk.