Môj profil 
Predplatné
V čom môže EP pomôcť Slovensku?
EP je z hľadiska teritória veľmi dôležitým kľúčom k európskej bezpečnosti, medzinárodným vzťahom a aj vytváraniu istého rámca transparentnosti a strategických rozvojových plánov. To znamená, akými nástrojmi a akou cestou sa vybrať k bezpečnosti ľudí v rámci ekonomiky, sociálnej stability, environmentálnej bezpečnosti až po kultúru. Čo sa týka celého globálneho sveta, Európa je istým spôsobom veľmi zaujímavým kultúrnym fenoménom z hľadiska diverzity národov, rečí aj vzťahov – toto je pridaná hodnota. Diverzita je pre trvalú udržateľnosť veľmi dôležitá. Ak si to EÚ uvedomí, čo si do istej miery aj uvedomuje, tento fenomén dokáže využiť ako jedno teritórium, ktoré pomôže nám všetkým, aby sme si „žili šťastne svoj sen.“
Akej agende by ste sa ako europoslanec chceli venovať?
Som lídrom kandidátky DS. Mojou prioritou je voda, ale nielen to, aby nám jej z kohútika tieklo dostatok. Voda je súčasťou života a permanentného kolobehu v prírode. Dostatok vody znamená environmentálnu bezpečnosť, klimatickú bezpečnosť, sociálnu bezpečnosť a istým spôsobom aj kultúrnu bezpečnosť. Keďže vieme, že Európa, celá stredná Európa vrátane Slovenska dlhodobo vysychá, je zanedbaných množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné riešiť na úrovni EÚ. Chcel by som priniesť – a budem sa snažiť presadzovať agendu, aby sme mali hlavne trvalo udržateľnú vodnú bezpečnosť, na ktorú sa viaže aj potravinová bezpečnosť. Slovensko by mohlo byť originálnym inovátorom a lídrom takejto agendy, ktorú EÚ potrebuje. Z toho sa odvíjajú aj ďalšie veľmi zaujímavé vzťahy, Slovensko môže Európe pomôcť pri riešení problémov.
Potrebuje EÚ reformu?
Určite áno, EÚ potrebuje reformu, pretože doterajšie spôsoby rozhodovania sú orientované v dominancii Európskej komisie. Je to byrokratický aparát, ktorý pripravuje materiály, smernice, odporúčania do EP, ktoré idú na schválenie. Osobne si myslím, že sa podceňuje a zanedbáva priestor politického rozhodovania sa a iniciatív, ktoré by sa mohli rodiť v EP. Z tohto pohľadu a z hľadiska lepšieho a efektívnejšieho konkurovania si je tá reforma nevyhnutá.
Ste za užšiu integráciu členských krajín? Mala by SR patriť do jadra únie?
Slovensko bude v jadre, no záleží od toho, akou cestou politiky sa bude uberať. Nie je to o formálnom rozhodnutí, ale o prirodzenej autorite. Ak sa Slovensko začne venovať originálnej agende, ktorá môže EÚ pomôcť, určite bude v jadre. To nie je o tom, či nás tam posunú alebo nie, ale o tom, aby sme boli iniciátorom rôznych politík. Napríklad by sme mohli byť prínosní pre celú Európu práve v tej vodnej – vtedy budeme v jadre, budeme rozhodovať a možno by vďaka tomu na Slovensku začali pôsobiť aj niektoré inštitúcie pre celú Európu.
Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť?
Nízka volebná účasť sa odvíja od toho, že ľudia považujú túto myšlienku za cudziu. Ale nie preto, že Európa sa uberá nejakým smerom, ale preto, že slovenské politické elity nevyužili a nedali priestor k aktívnemu štýlu formovania politického prostredia, ktorý by dával veľmi dobrý priestor napríklad regionálnym štruktúram a aktívnemu prístupu obyvateľstva k rozhodovaniu. V slovenských vládnych inštitúciách sú dôležité rozhodnutia scentralizované a volebný systém je u nás jednomandátový. Tým pádom ľudia v regiónoch necítia potrebu byť aktívni a považujú to, ako sa hovorí, za „panské huncútstvo“, preto majú pasívny vzťah k týmto záležitostiam.
Dá sa to zmeniť aktívnou politikou a presunom väčšieho množstva zodpovednosti a kompetencií napríklad na regionálnu a lokálnu úroveň – aby sme sa pozreli napríklad na spôsob rozhodovania v oblasti eurofondov. Keď máme v štáte trojstupňové riadenie samosprávy – národné, regionálne a lokálne, tak taký by mal byť aj spôsob či zodpovednosť za rozhodovanie o eurofondoch. Aby do ich využitia na znižovanie regionálnych rozdielov mohli vstupovať priamo lokálni hráči – aby ľudia mali pocit, ale aj aby vedeli, že sú toho súčasťou.
Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum?
Priniesla stabilitu a bezpečnosť a pri spôsobe politickej kultúry politických elít bola istým spôsobom aj brzdou chamtivých rozhodovaní, ktoré sú veľmi drastické a nekultúrne. Ukázala nám aj podhľad zvonku, pohľad Bruselu, lebo keď sme na Slovensku mali nejaké problémy, občania sa do toho mohli aktívne zapojiť a doslova otravovať Brusel, aby ich riešil. Dospeli sme aj ku kritickým pohľadom Bruselu, že niektoré veci Slovensko musí riešiť, či chce alebo nie. Nemôže si svojvoľne nedodržiavať napríklad ľudské práva, rôzne vzťahy, korupciu či nedajbože sa nevenovať takým prípadom, akým bolo zavraždenie novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Je dôležité, aby sa to už viackrát nestalo, aby ľudia mali pocit, že žijú v bezpečnom a v zdravom prostredí, a aby sa na to dozeralo aj z vyššej úrovne, čo môže mať pozitívny vplyv.
